Staň sa cyklistom, bude sranda (Spoznajte trio mladých slovenských cyklistických nádejí)

Práve tento obrázok mám na pamäti vždy, keď uvažujem nad tým, prečo sa niekto rozhodne spojiť svoj život s profesionálnou cyklistikou. Profesionálny cyklista nazbiera ročne medzi 50 až 90 súťažných dní a počas nich prejde na bicykli 10 až 15 tisíc kilometrov. Plus ďalšie desaťtisíce v tréningovom procese. A keď sa ešte pozrieme na to, ako sú profesionálni cyklisti platení oproti iným profesionálnym športovcom... rozhodnutie stať sa profesionálnym cyklistom by možno stálo aj za poriadny vedecký výskum.

Toto však nie je správne miesto pre vedecký výskum, preto som sa rozhodol porozprávať sa s niekoľkými mladými cyklistickými nádejami, aby som čo-to pochopil. A nenechávam si to len pre seba.

Klaudia Varšová je od septembra 2021 juniorkou v tíme CYKLO Spiš Levoča. Je dvojnásobnou majsterkou Slovenska v časovke do vrchu, stala sa víťazkou Brnianskeho pohára na dráhe v roku 2020. Pred dvomi rokmi zvíťazila aj v etapových pretekoch v cestnej cyklistike v Nitre. Patrí do kádra slovenskej reprezentácie. K športu mala vždy blízko. Levoča je známa nielen cyklistickým klubom, ale aj klubom bežeckého lyžovania či hádzanárskym oddielom. Cyklistike sa venuje od dvanástich rokov, dovtedy reprezentovala školu najmä v behu. Klaudia sa k cyklistike dostala vďaka svojej kamarátke Lenke. „Volala ma, aby nedochádzala na tréningy do Levoče sama,“ spomína Klaudia na svoje cyklistické začiatky. A pokračuje: „Približne v tom čase CYKLO Spiš organizoval u nás v dedine preteky, ktorých som sa zúčastnila. Po nich ma oslovil tréner, ktorý ma do klubu zavolal a ja som prikývla.“ Nebolo to však bez iných ponúk. „Dva mesiace potom, ako som začala s cyklistikou, ma ľudia z klubu bežeckého lyžovania v Levoči prehovárali, aby som šla k nim. Keby sa to stalo dva mesiace skôr, možno by som dnes pretekala na bežkách,“ hovorí s úsmevom Klaudia.

S Teréziou Ciriakovou, pretekárkou CyS – Akadémia Petra Sagana a slovenskou reprezentantkou sme sa rozprávali len pár dní po zranení, ktoré ju pripravilo o možnosť zúčastniť sa Majstrovstiev sveta v cyklokrose, ktoré sa budú konať na konci januára v USA. Aj ona od jesene preteká v kategórii junioriek.  Terka je vicemajsterkou Európy v kategórii cross-country na horských bicykloch z roku 2019 a 30 násobnou majsterkou Slovenska v rôznych disciplínach. Jazdí dráhovú, cestnú, horskú cyklistiku a aj cyklokros. Najviac sa jej pozdáva horská cyklistika. V uplynulom roku sa v cyklokrose zúčastnila Majstrovstiev Európy a Svetového pohára v českom Tábore a Európskom pohári v Šamoríne (tam skončila prvá z junioriek).

Aká bola jej cesta k cyklistike? Nechajme hovoriť samotnú Teréziu: „K cyklistike som sa dostala úplnou náhodou. Predtým som totiž hrávala futbal za TJ Rajecké Teplice a trénoval nás pán, ktorý mal svoje deti aj na cyklistike aj na futbale. On ma oslovil, či by som si nechcela vyskúšať cyklistiku. Prvý tréning síce nedopadol podľa mojich predstáv. Domov som šla s plačom, pretože sa mi to zdalo strašne ťažké. Na tréning som sa vrátila až po pol roku, dovtedy som trénovala sama, aby som na tréningu bola vpredu a nie vzadu.“ Pre väčšinu ľudí by bola zrejme skúsenosť s tréningom, po ktorom prídete domov s plačom definitívnym koncom, pre Terku však nie. Hovorí: „Motivovalo ma to, vždy som totiž chcela byť lepšia a lepšia.“ Tieto slová asi vysvetľujú, prečo sa rozhodla venovať cyklistike. „Baví ma ten adrenalín, technika jazdenia na horskom bicykli, baví ma to sebazapieranie. Nikdy nebudem ľutovať, že sa venujem takému náročnému športu ako je cyklistika. Niekedy síce mám stavy, keď sa sama seba pýtam, prečo to robím, prečo radšej necestujem po svete a neužívam si život. Keď si však predstavím víťazstvá, ktoré som dosiahla a ktoré ešte môžem dosiahnuť, je to oveľa lepšia motivácia, ako ísť niekde chľastať s partiou ,“ uzatvára Ciriaková.

Celkom odlišná bola cesta k cyklistike u Samuela Tuku, donedávna jazdca TJ Slávia ŠG Trenčín, od nového roku však už pretekára Dukly Banská Bystrica v kategórii U23. V minulom roku skončil štvrtý na majstrovstvách Slovenska v cestných pretekoch v kategórii juniorov a svojimi výkonmi si vybojoval nomináciu na majstrovstvá Európy aj sveta. Vráťme sa však k jeho cyklistickým začiatkom. Samuel rozpráva: „Je to zaujímavé, ale k cyklistike ma priviedol oravský kňaz Ján Garaj, ktorý organizoval prázdninové cyklistické podujatie nazvané Don Bosco Tour, na ktorom sa zúčastnili dvaja moji starší bratia. Aj ja som túžil sa tohto podujatia zúčastniť. V roku 2015 sa mi to aj podarilo.“ To však bola rekreačná cyklistika, hoci impulz tohto podujatia bol výrazný. Tuka pokračuje: „Vždy ma bavilo sa porovnávať s inými, som celkom súťaživý typ, preto som hľadal spôsoby, ako sa dostať k súťažnej cyklistike. To sa mi podarilo vďaka o rok staršiemu rodákovi a kamarátovi Lackovi Frolekovi, ktorý doteraz v  Trenčíne pôsobí. Poznali sme sa od malička a od sa po základnej škole rozhodol, že tam nastúpi aj na športové gymnázium. O pol roka neskôr ako on som sa s trénermi v Trenčíne dohodol, že môžem za nich pretekať aj ja, ale v škole chcem pokračovať na Orave.“

Všetci traja cyklisti majú za sebou nedávny prechod do vyššej kategórie. Dámy sú od jesene juniorky, Samuel preteká v kategórii mužov do 23 rokov. Aký bol prechod? Terka sumarizuje: „Strašne ťažký. Najmä tým, že doteraz sme pretekali zvlášť, ale juniorky už pretekajú spoločne so ženami. Takže je to dosť cítiť aj dĺžkou pretekov, náročnosťou či technickými zručnosťami. Napríklad ako kadetky sme na cyklokrose jazdili 20 minút a teraz jazdíme aj 45. V horskej cyklistike ten nárast až taký veľký nie je.“ Samuel dopĺňa svoju skúsenosť: „Sám som bol zvedavý, aké to bude. Ale mne sa zdá, že prechod k juniorom ešte nie je taký veľký skok. To skôr prechod k mužom, ktorý ma čaká teraz, pretože tam je všetko pomaly dvojnásobné.“ Klaudii Varšovej významne poznačilo sezónu zranenie: „Táto sezóna bola pre mňa dosť ťažká, pretože som mala na pretekoch s reprezentáciou v Rakúsku úraz, ktorého výsledkom bola zlomená panva. Osem týždňov som ležala na lôžku. Bolo to pre mňa strašne ťažké. Veľmi mi pomohla mamka, rodina, tréneri. Dostala som sa z toho a začala trénovať. Síce som vynechala polovicu sezóny, ale nakoniec som sa zmestila do prvej päťky v slovenskom pohári, takže to nebolo najhoršie.“  Už sme spomínali, že zranenie poznačilo aj ostatné týždne prípravy Terky Ciriakovej: „Mala som ísť svetové poháre v Belgicku a Majstrovstvá sveta v cyklokrose, ktoré sa konajú na konci januára v USA a teraz môžem ísť akurát tak doma na trenažér. U mňa sa pomaly stáva tradíciou mať nejaký väčší úraz raz za rok,“ uzatvára.

- ponuka z nášho ehopu -

O mentálnom nastavení cyklistov sme už niečo naznačili, keď o svojich počiatkoch hovorila Terka. Samuela som sa spontánne opýtal, či ho tá drina na bicykli baví. Jeho odpoveď nikoho nenecháva na pochybách: „Áno, áno! Je to zaujímavé, ale skutočne áno,“ odpovedá so smiechom. Ako teda vyzerajú ich tréningy?

Klaudia hovorí: „Tréningy máme šesťkrát do týždňa. Najmä minulý rok bol veľmi ťažký. Nemali sme kvôli protipandemickým opatreniam ani telocvičňu ani posilňovňu. Každý teda trénoval najmä sám: buď beh alebo valce. Tréningový plán nám pripravujú tréneri. Na jar začínajú spoločné sústredenia, ktoré sú najmä na začiatku sezóny zamerané na najazdenie čo najväčšieho objemu kilometrov. Ako členka reprezentácie by som tých sústredení mala mať teraz viac. Poznám mnoho ľudí, ktorí nechcú začať s cyklistikou, lebo vedia, aká je náročná. My sme však vedeli do čoho ideme,“ uzatvára.

Terka o tréningu poznamenáva: „Keďže som sa dostala do juniorskej reprezentácie a náš klub sa cyklokrosu nevenuje, trénovala som sama a to sa prejavilo aj na výsledkoch. Hoci som sa zúčastnila aj svetových pohárov.“

Ako vyzerá jej tréningový proces? Samozrejme, závisí to od fázy sezóny a disciplíny, na ktorú sa práve pripravuje. „Napríklad tréning na horskom bicykli obsahuje rozjazdenie, tréning techniky, potom zjazdy a šprinty. Tréningy na ceste máme rozdelené podľa dní: jeden deň rýchlostné úseky, ďalší trénujeme výbušnosť a časovky, potom máme v programe dlhší výjazd s kopcami a následne jeden deň podľa vlastného výberu. Napokon nás čakajú dva dni s dlhšími vytrvalostnými tréningami. A keďže študujem na športovej škole, tak máme dvojfázový tréningový proces,“ hovorí Terka.

Postupom času, pochopiteľne, sa ani naši mladí cyklisti nevyhnú otázke, či by chceli, aby ich cyklistika živila. Klaudia na seba žiadny tlak nepripúšťa: „Ženská cyklistika nie je ani zďaleka tak v popredí ako tá mužská. Mnoho ľudí mi povedalo, že ja ako žena by som sa tým neuživila. A dnes ani neviem, či sa tak cyklistike chcem venovať, aby ma živila. S cyklistikou som začala ako s hobby. Ale čím som staršia, čoraz viac sa bavíme o tom, čo ďalej. Momentálne mám ako juniorka pred sebou dve sezóny, aby som o tom premýšľala a rozhodla sa. Dnes ešte netuším, čo bude ďalej. V klube som veľmi spokojná, vyhovujú mi tréningy, tréneri, kolektív. Máme trénera a trénerku, ktorí nás berú ako svoje deti, sú veľmi starostliví a za mnohé im vďačím. Čo bude ďalej, to sa ešte uvidí.“

Terka má úplne jasnú predstavu: „Chcela by som dosiahnuť účasť na olympiáde v roku 2024 v Paríži. Medzi olympijské športy patrí cestná a horská cyklistika, takže uvidíme.“ Chce, aby ju cyklistika živila, ale zároveň si reálne uvedomuje, čo je preto potrebné vykonať: „Keď si predstavím, aké je ťažké uplatniť sa v ženskej cyklistike a aké na to treba výkony, tak je tam také malé zaváhanie... Zistila som, že ak chcem patriť medzi elitu, musím ešte viac makať.“

Samuel za týmto cieľom už pevne kráča, no nezabúda ani na vzdelanie: „Pre to, aby ma cyklistika aj živila robím maximum a chcem, aby sa to podarilo. Rovnako sa však snažím uspieť aj v štúdiu. Po štúdiu na gymnáziu by som rád pokračoval aj v štúdiu na vysokej škole.“

Že cyklistika je rôznorodý šport, vidno už z množstva cyklistických disciplín. Ale aj v samotnej cestnej cyklistike, ktorej sa venujú všetci zúčastnení sú veľké rozdiely.

Klaudia prezrádza: „Prvýkrát som sa stala majsterkou Slovenska v časovke do vrchu hneď v prvom roku v cyklistike, keď ešte ani môj tréner nevedel, či mám vlohy skôr na kopce alebo šprint. Bývam na kopci, v Uloži, takže po každom tréningu z Levoče si ešte musím vyjsť kopec na Uložu. Keď idem s cyklistami na výjazd, všimla som si, že kým oni sú v kopcoch zadýchaní a nevládzu, so mnou to nerobí nič. Ako keby som išla po rovine. Kopce mám rada, pretože v nich vládzem.“ Znie to nenáročne? Tak si vyskúšajte si kopec na Uložu: prvé dva kilometre s prevýšením 7,5%, ďalšie dva 6,7% a kto nemá dosť, môže si pridať ešte takmer ďalšie dva do 5% stúpania na Krúžok za Uložou.

Terka je iným typom cyklistky: „Jednoznačne šprintér. Dráha ma baví, ale mám pred ňou rešpekt. Stačí jedno malé zaváhanie a ste na zemi. A či mám vzor? Vzorom sú pre mňa všetci cyklisti, ktorí robia tento ťažký šport. Obdivujem každého, kto sa na toto dá. Ak mám menovať jedného, tak asi Mathieu van der Poel, pretože je všestranný a vo všetkom je dobrý.“

Dajme slovo aj Samuelovi: „Zatiaľ to vidím tak, že keďže som celkom ľahký cyklistom, sedia mi kopce. Ale rovnako by mohli byť mojou silnejšou stránkou aj časovky. Teda potenciál by tam mohol byť aj na celkové poradie.“ Tešíme sa!

Samuel Tuka (© archív ST, Jan Brychta)

„Keďže som juniorka, čaká ma náročnejší program, než som bola zvyknutá, takže som sama zvedavá,“ hovorí Klaudia.

Samuel je od prvého januára členom Dukly a jeho túžby sú jednoznačné: „Keďže vieme aká je neistá doba, vlastne ešte neviem, aké štarty a kedy ma v sezóne čakajú. Mojou veľkou túžbou je však účasť na Tour de l'Avenir, čo sú vlastne najvýznamnejšie cestné preteky mladých cyklistov. Sám som zvedavý, čo by to so mnou spravilo, pretože 10-dňové preteky som ešte nemal možnosť absolvovať. No a potom by som sa rád v drese Dukly predstavil aj na Okolo Slovenska,“ plánuje Samuel a my držíme palce!

Terézia sa najprv musí vystrábiť z následkov nedávneho zranenia a potom ju už čaká sezóna na ceste, dráhe a aj horská cyklistika.

Ako to bolo? „Staň sa cyklistom“, hovorili... „Bude to sranda“, hovorili?

Iste, aj sranda, ale aj nepredstaviteľná drina, o ktorej vedia svoje aj naši traja respondenti. Nikto z nich však, napriek drine, ktorú cyklistika obnáša, svoje rozhodnutie venovať sa jej, neľutuje. Nech sa im teda podarí dosiahnuť stanovené ciele a túžby!