Ani sme sa nenazdali a sezóna jarných klasík a prvých krátkych etapových pretekov je za nami. Pred nami je však prvý vrchol sezóny a zároveň prvé podujatie z trojice Grand Tour - Giro d'Italia. Súboj o ružový dres bude určite zaujímavý. Giro opäť potvrdzuje, že účasťou alebo vyskladaním trasy patrí medzi najťažšie cestné etapové preteky na svete.
Kým Tour de France tento rok oslavuje storočnicu, Giro si musí na tieto ovácie počkať ešte pár rokov. 96. ročník ale ukrýva niekoľko skvostov, a tak sa máme na čo tešiť. V skratke povedané, cyklisti musia prekonať 3405 kilometrov, trasa bude mať tradičný horský charakter a chýbať nebudú ani časovky v celkovej dĺžke 88,9 km. Priemerná denná porcia kilometrov dosahuje hodnotu zhruba 162 km a na trase je sedem cieľových kopcov. Poďme však pekne poporiadku a rozmeňme si trasu na drobné.
Trasa podrobnejšie
Po vlaňajšom štarte v Dánsku patrí tento rok rovnaká pocta domácemu, teda talianskemu Neapolu. Fanúšikovia pod Vezuvom si užijú cyklistov až-až, pretože budú krúžiť na uzavretých okruhoch a na pobreží. Ide o rovinatú etapu pre šprintérov. Druhý deň patrí tímovej časovke na ostrove Ischia. Ako sme už vyššie spomínali, bude ich viac. Tímová má dĺžku 17,4 km a veľmi technický charakter, čo by mohlo sedieť tímu Sky a Wigovi, ktorý by mohol ísť aj do ružového dresu. Druhá, tentokrát individuálna časovka je naplánovaná v ôsmej etape z Gabicce Mare do Saltary. So svojimi zhruba 55 km je najdlhšia zo všetkých troch. Dlhá časovka by opäť mohla sadnúť Wigginsovi, ale pozor! Prvá časť má zvlnený charakter, ale predovšetkým do cieľa si pretekári posledné tri kilometre pekne vystúpajú. Aj keď prevýšenia nie sú veľké, môže to byť zaujímavý test. Posledná horská časovka je zaradená v programe pretekov do 18-tej etapy. Určite môže zamiešať celkovým poradím v rozhodujúcich dňoch. Jej dĺžka dosahuje približne 20 km.
Hoci bude prvý týždeň pretekov na juhu skôr rovinatý alebo zvlnený, čo dáva šancu predovšetkým šprintérom či útočníkom, môžeme sa už pomerne zavčasu tešiť na prvý dojazd na kopci. Stane sa tak už vo štvrtej etape do Serra San Bruno. 246 kilometrová etapa sa skončí súbojom na stúpaní, ktoré síce nie je nijako špeciálne strmé, ale je dlhé 16 km. Takže máme sa v prvých dňoch naozaj na čo tešiť, lebo úvod bude veľmi pestrý kombináciou etáp. Prvý týždeň sa skončí vo Florencii, ale v tomto prípade bez záverečného okruhu trasy svetového šampionátu. Potom ešte príde 300-kilometrový presun na severovýchod krajiny a zaslúžený oddychový deň.
Hneď po regenerácii síl sa ide do hôr. 167-kilometrová etapa štartuje v Cordenos a končí sa ďalším cieľovým kopcom na Altopiano del Montasio vo výške 1519 metrov. Záverečný kopec je lahôdkou s takmer 22 km dĺžkou a dvojkilometrovým 12-percentným úsekom. Opäť teda etapa, ktorá zrejme preoseje celkové poradie. Vrcholom druhého týždňa bude po dvoch šprintérskych etapách alpský víkend. 14. etapa má na trase predlhý stupák do Sestriere, ale najzaujímavejšie súboje budú na ďalšom kopci. Cieľ je totiž na vrchole Bardonecchia vo výške 1908 metrov. 15. etapa má síce len 149 kilometrov, ale na trase sú 25-kilometrový Col du Mont Cenis a Col du Télégraphe. Až potom príde takmer 35-kilometrová drina a stúpanie do výšky 2646 metrov na Col du Galibier.
Po ďalšom zaslúženom oddychovom dni prichádza úžasný záver v Dolomitoch. Doslova trilógia horských etáp definitívne odpíše tých, ktorým už začali dochádzať sily, a preverí, ako dobre sa pripravili favoriti a čo zo seba ešte dokážu v závere vydať. Najskôr príde spomínaná 18. etapa, teda časovka do kopca cez vinice. Devätnástka už prináša legendy Passo Gavia a Passo Stelvio pred cieľovým kopcom Val Martello. Etapa má síce „len“ 139 kilometrov, ale až 55 kilometrov z toho tvoria vážne a náročné stúpania. Grand finále prichádza v ešte náročnejšej 20. etape. 203-kilometrová trasa, ktorej môžeme dať prívlastok kráľovská, obsahuje Passo Costalunga, Passo san Pellegrino, Passo Giau či Passo Tre Croci. To ale nie je všetko. Po týchto štyroch kopcoch príde záverečné stúpanie na Tre Cime di Lavaredo vo výške 2304 metrov. V cieli by sme už mali poznať celkového víťaza a záverečná 200-kilometrová rovina do Brescie by už mala byť len oslavou šprintérov, ale predovšetkým celkového víťaza pretekov. Po týchto riadkoch treba skonštatovať, že Giro opäť potvrdzuje povesť veľmi ťažkých pretekov.
Kto z koho?
Najväčším favoritom je vždy obhajca. Tento rok je to Kanaďan Ryder Hesjedal. Po minuloročnej naťahovačke o ružový dres s Puritom musí ukázať, že víťazstvo nebolo náhodné. Veľmi dobre jazdil na vlaňajšej Tour de France až do chvíle nepríjemnej kolízie, ktorá mu šance na vzácne double Giro - Tour zmarila. Tento rok zatiaľ príliš oslnivé výsledky nepredvádzal, ale na druhej strane sme videli, že do formy sa postupne dostáva, čo potvrdili sympatické výsledky z Liége-Bastogne-Liége, kde skončil ôsmy, a z Valónskeho šípu, na ktorom skončil 19-ty. V etapových pretekoch sa výraznejšie nepresadil. Bude to mať teda z favoritov na víťazstvo zrejme aj najťažšie.
Pre domácich, ale aj pre odborníkov je jednoznačným favoritom Vincenzo Nibali. Po prestupe do Astany má zatiaľ vynikajúcu sezónu a aj podľa výsledkov bude patriť na favorita top 3. Celkovo vyhral Giro del Trentino, odkiaľ bral aj vrchársky dres, ale najcennejším triumfom jari bolo určite víťazstvo na World Tour etapáku Tirreno-Adriatico. V silnom boji zdolal zatiaľ fantasticky jazdiaceho Frooma, ale aj tradične dobrého Contadora. Celkovo siedmy bol v Ománe a desiaty na Tour de San Luis. Navyše určite by rád vylepšil celkové druhé miesto z Gira 2011.
Všetci sme zvedaví aj na Bradleyho Wigginsa. Zaujímavé bude sledovať, ako mu sadnú talianske strmé kopce. Spoliehať sa určite bude na tradične vynikajúcu tímovú podporu a silnú časovku. Hoci jeho výsledky tento rok zatiaľ neboli výrazné, silné slová Wiggovi pred štartom nechýbajú. Nedávno sa vyjadril, že Giro bolo jeho detským snom, odkedy sledoval šport. Dokonca hovorí, že popri Tour a Paríž-Roubaix je Giro jedným z najväčších pretekov, ktoré by rád vyhral. Je si vedomý aj sily svojmu tímu: „Verím, že tím na Giro je taký silný ako vlaňajší tím na Tour a výsledky dokazujú, že každý je pripravený.“ A naozaj má tam chlapcov ako Rigoberto Uran, ktorý vlani skončil celkovo siedmy a odniesol si dres pre najlepšieho mladého pretekára a bol druhý na olympiáde. Nechýba ani Dario Cataldo, teda 12-ty muž z posledných dvoch ročníkov, ale ani Henao – druhý na Valónskom šípe, šiesty na Amtel Gold Race, 16-ty na Liége či celkovo tretí z Baskicka. Sám Wiggo označil aj najväčšieho súpera. Tvrdí, že mužom, ktorého treba poraziť, je Nibali.
Do širšieho okruhu favoritov určite patrí aj Cadel Evans. Od triumfu na Tour de France 2011 však čaká na výraznejší úspech. Vo veku 36 rokov ešte nepatrí do starého železa a pár solídnych výsledkov ukázal už aj tento rok. V Ománe skončil na celkovom treťom mieste a na Giro del Trentino na ôsmom. V silnej konkurencii to ale nebude mať ľahké, navyše určite sa v pretekoch budú chcieť ukázať aj mladí pretekári. Tradičným účastníkom v Top 10 veľkých pretekov je Samuel Sánchéz. Samu však na Gire neštartoval od roku 2005, kedy dosiahol 17-tu priečku, sústredil sa ale na Tour a domácu Vueltu a dosiahol pár slušných výsledkov. Na Vuelte bol dvakrát na pódiu a na Tour niekoľkokrát skončil v najlepšej desiatke, preto s ním treba ako s vynikajúcim vrchárom počítať. Ďalším zaujímavým menom je Robert Gesink. Toto je pretekár ako Nico Roche, Dan Martin či Peťo Velits. Stále sa s nimi kalkuluje, či už na top 10, alebo top 20, ale prieraz do najlepšej päťky je pre nich akosi zakliaty. Z času na čas sa to ale podarí. Z menovaných chlapcov to dokázal práve náš Peťo Velits, ale tento rok aj Dan Martin, ktorý šokoval celkovým víťazstvom v Katalánsku, ale aj triumfom na Liége. Dokáže teda niečo podobné zopakovať konečne aj Gesink na Gire?
Veľkým menom Gira mal byť aj jeho dvojnásobný víťaz Ivan Basso. Už sme však viackrát na našich stránkach konštatovali, že v posledných rokoch sa nedokázal vrátiť k výkonom z minulosti a jeho fanúšikovia čakali, že sa preberie práve teraz. Nestane sa tak, pretože ho musel Cannondale zo štartovej listiny stiahnuť. Našli mu cystu v sedacej časti tela.
Bude teda víťaz z vyššie spomínanej sedmičky alebo to bude niekto iný? To je ďalšia otázka tohtoročného Gira. Určite sme zvedaví, či z prachu vstane víťaz Gira z roku 2011 po diskvalifikácii Contadora Michelle Scarponi. Zdá sa, že formu ladil dobre a tretie miesto v Katalánsku či piate na Liége by mohlo naznačovať rastúcu formu. Určite budeme zvedaví aj na útočníka Pozzoviva, ktorý bude motivovaný ukázať výsledky v novom tíme Ag2r. V Movistare sa ešte nenápadne ukrýva meno Juan José Cobo, víťaz Vuelty 2011.
Zaujímavé bude sledovať boje na rovinách a vlnách. OPQS stavala tím okolo Marka Cavendisha, takže favorit na špurty je jasný. Nesmieme však zabúdať, že päťnásobný etapový hurikán z vlaňajšej Vuelty John Degenkolb mu to bude chcieť poriadne okoreniť. Uvidíme. Bude to krásna trojtýždňová vojna o ružový dres, žiaľ, bez našej účasti.
Naša sekcia Giro d'Italia tu...