Šampionát spoza bariér (blog)

Ešte nedávno človek nemal veľa možností vyjadriť takto verejne svoje poďakovanie za tvrdú prácu. Preto hneď z prvej by som hádam za všetkých vyjdaril celej redakcii veľké poďakovanie za vyčerpávajúce informácie z udalosti, ktorá rezonovala posledných pár dní u športovej verejnosti, cyklistickej obzvlášť, národného šampionátu v cestnej cyklistike. Len ťažko by sa dali doplniť dáke zásadné informácie, snáď len nejaké omrvinky. Ja sa ale predsa len pokúsim pridať zopár postrehov z iného uhľa pohľadu, z pohľadu diváka, ktorý sa nedosatne za bariéry oddelujúce obec fanúšikovskú od tej žurnalistickej. Do Žiaru nad Hronom som sa dostal až v sobotu po skončení závodu žien a junioriek. Teda môžem hodnotiť až druhú polovicu šampionátu.

 

Hneď po príchode som hľadal miesto na zaparkovanie s karavanom. Ako som očakával, žiadny problém to nebol. Nakoľko sobota ešte veľké masy ľudí neprilákala, podarilo sa nám zakotviť na dva skoky na cieľovú pásku. V nedeľu sa priznám, čakal som o veľa vyšší nával motorových vozidiel ako to bolo v skutočnosti. Zrejme väčšina prišla verejnou dopravou, alebo boli miestni. To však nemení nič na tom, že parkovací systém bol na takej úrovni, že ak by bol v Žiari cieľ Grand Tour etapy, tak by nebol ani najmenší problém nájsť si svoj plac. Veľa parkovacích miest, okrem parkovísk na priľahlých hypermarketoch (bolo ich dosť) bola pripravená aj vykosená lúka do 200m na trať. Tá bola nakoniec zaplnená možno na 10%. Za zabezpečenie parkovania dostáva organizátor deväť z desiatich. Jeden bod musím ztrhnúť nakoľko pri všetkej tejto snahe sa musel organizátor uchýliť k riešeniu dať miesta pre tímy až ku ošarpaným budovám, kde prevažne bývajú občania, povedzme menej prispôsobilí. Toto dosť kazilo celkový dojem a nerobilo to dobrú reklamu. Možno aj preto sa niektoré tímy vabalili hneď vedľa nás, čo mi teda vôbec nevadilo :)

 

 

Patrik Tybor pred štartom pretekov (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Samotná trať bude zrejme vždy diskutabilná téme. Čítal som veľa názor, že mohla byť kopcovitejšia a podobne, veď sme hornatá krajina. Ja som si ju prešiel dvakrát, a myslím, že bola postavená ideálne. Nazval by som ju aj malou klasikou. Prvá časť len veľmi mierne stúpajúca, kde bol aj na širokej ceste umne umiestnený bufet. Viacero pádov v tomto úseku by som dal za vinu neskúsenosti pretekárov. Potom nasledovala klasikárska pasáž s viacerými krátkymi stúpaniami, ktoré nasledovali krátko po sebe. V Lutile organizátori šibalsky pridali eliťákom ešte jedno veľmi prudké stúpanie, po ktorom ihneď nasledovalo posledné pred návratom do Žiaru. Táto dvojkombinácia by dokázala narobiť selekcie aj v profi pelotóne. Pekne to opísal jeden český pretekár, ktorý sa vyjadril, že to prvé sa ešte dá uvisieť, ale nie je čas na oddych a v druhom už človeka sekne a skončil. Aj preto si myslím, že táto trať bola veľmi dobre postavená. Zbytočne by sme tu mali nejaké dlhšie stúpanie, narobilo by to viac škody ako úžitku. Možno by to dopadlo ešte horšie ako vo Veľkej Británii.

 

Zabezpečenie trate až na asi 3 km úsek, kde bola v jednom prúde pustená premávka, bolo na vysokej úrovni. Veľká škoda tohto úseku, ale zrejme boli na to dôvody. Našťastie premávka bola v tom čase minimálna. Z môjho pohľadu sa to ale dalo ešte vylepšiť, a to presunutím kovových zábran z cieľového priestoru, kde ich bolo až zbytočne veľa, na oddelenie týchto dvoch prúdov. Myslím, že na týchto pretekoch neplatí pravidlo o povinných zábranách v zóne 3 km pred cieľom. Postavenie cestných kuželov mi príde veľmi málo na zaistenie bezpečnosti pretekárov. Pred dobrovolníkmi musím sňať klobúk. Okrem toho, že si svoju prácu dôsledne plnili, tak ju plnili aj ľudsky, s rešpektom. Pri akomkoľvek upozorňovaní nás, to robili vždy s veľkým nadhľadom a slušnosťou. Aký to rozdiel oproti npr. Slavkovu, kde si skoro skočil dobrovolník s hobíkom do vlasov. Na Janovej Lehote - tank mi pri otázke na jedného z hasičov, či tu je cisterna s vodou, bez váhania z policajného auta vytiahol fľašu s vodou a bez rečí dolial bidon. To by sa mi asi pri bežnej cestnej kontrole nestalo :)

 

 

Jedno zo stúpaní na trase (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

A nakoniec pre nás unavených fanúšikov to najdôležitejšie, služby. Tu nemôžem povedať jediné krivé slovko. Stánok na každom kroku. Na dobré vychladené som ani nestačil vytiahnuť peniaze, už bolo v pohári fajne orosené. Aby boli stánky ešte 3 km za cieľom, to som u nás ešte nevidel. Samozrejmosťou boli ďalšie aj na Janovej Lehote, aj so sedením a obrazovkou pre divákov. Musím pochváliť vyskladanie cieľovéh priestoru. Spĺňalo tie najvyššie kritéria. Veľká tribúna, síce za 35 éčok na hlavu, ale len v nedeľu, inak free. Dve veľkoplošné obrazovky, na ktorej stále bežali okrem iného aj priebežné výsledky. V nedeľu aj prenos z trate. Veľký stage, na ktorom sa neustále striedali kapely, ešte aj dve hodiny po skončení závodu elite si tam trsal Janko Kuric. Do budúcna by som ale odporučil trošku stlmiť zvuk, keďže som si pripadal niekedy ako na festivale, a nemohol som sa normálne s niekým rozprávať. Okrem množstva ďalších stánkov, atrakcií pre deti, ma zaujala naozaj veľká čistota. Dostatočné množstvo odpadkových košov, i keď niektorí si neskôr urobili svoje. Priebežne chodili zberači, a každú jednu smietku zobrali zo zeme. To som bol šokovaný. Toitoiky na každom rohu, absolútne palec horec. TV prenos hodnotiť radšej nebudem, nakoľko som z neho videl asi dve minúty, tak by som bol asi veľmi kritický. Keďže v tom momente bol práve rozhovor s Katarínou Saganovou so žltým balónikom v ruke, a redaktor mi prišiel akoby tam moderoval nejaký showbiz. Webová stránka šampionátu? Bez slov!

 

Ešte malý postreh k samotným moderátorom podujatia. Miro Michalech je ostrielaný kôň, ale jeho komentovanie mi na takejto akcii viac vadí ako teší. Roman Barényi bol inou triedou, na parádu zvládol živé komentovanie diania na trati aj samotný dojazd. Veľmi veľké mínus dávam človeku čo nariadil rozhovory hneď po príchode do cieľa. Keď prichádzali v poradí druhý a tretí a mali byť komentátorom oslavovaní, tak šiel z reproduktorov rozhovor, ktorý aj tak pre veľký hluk nebolo počuť. Trošku netaktné a nefér voči tým jazdcom.

 

 

Erik Baška pred štartom s Romanom Barényim (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Ak by som mal náš šampionát porovnať so svetovou organizáciou, tam ešte nie sme, ale nie sme ani veľmi ďaleko. Ale ak to mám porovnať s tým, ako sa prezentovala cyklistika u nás doteraz, tak je to najväčší organizátorský úspech v histórii samostatného Slovenska v tomto odvetví športu. A možno aj Česka. Naozaj som bol veľmi milo prekvapený vo veľa veciach, s istotou to predčilo aj Žilinu.