79. svetový šampionát v cestnej cyklistike je za nami. Minulý týždeň sa o dvanásť medailových kolekcií pobili stovky cyklistov a cyklistiek, devätnásť krajín sa mohlo tešiť zo zisku medailí. Valkenburg priniesol pretekárom veľa radosti aj sklamania a hoci sľuboval nevyspytateľnosť, víťazstvá Quick Stepu, Arndtovej, Martina, Vosovej aj Gilberta boli očakávané. Slováci odchádzali so zmiešanými pocitmi.

Počas švajčiarskych MS v roku 2009 mali pred komisiou UCI Holanďania ako najsilnejší kandidáti na usporiadanie tohtoročných MS jednoznačne navrch. Taliansky Janov neuspel kvôli faktu, že MS boli iba rok pred tým vo Varese a ruské Soči nemalo spoľahlivý projekt, navyše divácky záujem by bol neporovnateľný. Za Valkenburg sa "prihovárala" aj história, keďže sa tu konali MS už trikrát a vždy s veľkým úspechom.

Miestni organizátori, ktorí sa každý rok starajú o Amstel Gold Race, spoločne s hlavným sponzorom Rabobankom pripravili naozaj skvelé majstrovstvá. Zopár tisíc akreditovaných ľudí (predstaviteľov národných tímov, VIP, novinárov) vítalo akreditačné centrum Amstel Gold Race Xperience vo Valkenburgu, ktoré dýchalo cyklistikou prostredníctvom akéhosi mini múzea histórie najslávnejšej holandskej klasiky. O tristo metrov južne začínalo stúpanie na Cauberg. Dojazd všetkých kategórií (pre niektoré aj štart) sa nachádzal na okraji dedinky Berg en Terblijt na západ od Valkenburgu smerom na Maastricht. Celá infraštruktúra MS bola vybudovaná doslova na zelenej lúke. Organizátori sem museli priniesť stovky, až tisícky betónových, kovových aj plastových panelov, aby zakryli trávu a na tom postavili provizórne mestečko. Asi najväčšou budovou bolo press centrum s kapacitou pre 1200 novinárov. Okolo tristo ďalších vrátane vysielacích štábov pracovalo mimo neho. Pre porovnanie dodajme, že novinárov tu bolo trikrát viac než na MS v hokeji 2011.

Nie len novinársky, ale aj divácky záujem o cyklistické MS bol obrovský. V porovnaní s inými športmi je nevýhodou cyklistiky nemerateľnosť divákov. Odhaduje sa, že okolo trasy ich bolo v nedeľu 600 000, najviac samozrejme na Caubergu a v priestoroch cieľa. V momente Gilbertovho ataku nastalo pre našinca z futbalovo-hokejovej krajiny až nepochopiteľné vzrušenie. Teší nás aj fakt, že fanusikovia-belgickosme stretli množstvo Slovákov a televízne kamery každé kolo ukázali obrovskú vlajku slovenských fanúšikov z Trnavy na Caubergu. Náš oficiálne akreditovaný fotograf mal počas pretekov Elite veľké problémy presúvať sa obyčajnou chôdzou a bezprostredne po dojazde Gilberta nedokázal nafotiť nového majstra sveta, keď bol zozadu do hlavy inzultovaný talianskym kameramanom a v tlačenici takmer prišiel o fotoaparát. Obrovský dav okolo Gilberta ho dokonca nedobrovoľne "odniesol" do mixzóny, takže takmer nestihol prísť k nášmu autobusu, kde v tom čase už boli všetci naši cyklisti.
Dôkazom absolútneho šialenstva, ktoré dokáže spôsobiť azda iba šport, bola aj nefunkčnosť telefónnej siete v nedeľu popoludní. Takmer šesť hodín sa nedalo volať ani prijímať hovory. Sem-tam prešla aspoň SMS. Preto sa tiež RTVS nespojila s Jánom Valachom.

K športovej stránke MS dodajme iba toľko, že veľa prekvapení sme nevideli, no majstri sveta si byť majstrami jednoducho zaslúžili. Quick Step sa najlepšie pripravil na tímovú časovku, Tony Martin bol zo štartovej listiny časovky jednoducho najrýchlejší, Judith Arndt sa s fantastickou kariérou rozlúčila poslednou zlatou a domáce Holandsko sa dočkalo Marianne Vosovej pri prejazde cieľom s vlajkou v rukách. Phil Gilbert je v týchto dojazdoch jednoducho najlepší a vyjsť Cauberg "v háku" s ním bolo pre ostatných nemožné. Majstrovstvá ukazujú staré-známe, že "šport je z dlhodobého hľadiska spravodlivý". Nebyť Evansovho titulu z roku 2009, nikdy by nevyhral Tour de France. Hushovd si za roky nezdaru v klasikách a za 10 etapových vavrínov z Tour víťazstvo zaslúžil a vyvesiť dúhový dres doma si zaslúžil aj najlepší šprintér súčasnosti. Cavendish sa dočkal vlani. Najlepší valónsky klasik vytvára preteky všade kam príde a zlatá medaila je odmenou za jeho celoživotnú snahu okoreňovať cyklistiku. Prídu o rok na rad vrchári? Šušká sa, že áno.

Slováci odišli z Limburgu so zmiešanými pocitmi. Peter Velits zlatom z tímovej časovky naštartoval atmosféru dobre, no individuálne časovky boli sklamaním. Daško ešte zašiel svoj štandard, no Schwabik už po druhý raz výrazne sklamal. Ďaleko na viac má aj Peter Velits, ktorého zastavila zrejme hlava. Na tréningu šiel rýchlejšie. Výsledok juniorov v pretekoch ostane v našich análoch ako úspešný, no Malovec naskytnutú šancu nedokázal naplno využiť. Doplatil na jazdu na konci balíka a tiež na nie najlepšiu formu počas sezóny, keď sa v medzinárodných pretekoch ani raz nedokázal poriadne natlačiť do špurtu.
Peter Sagan v nedeľu vyvrátil hlúpe a nepravdivé reči o slabej forme. V posledných okruhoch bol sám a vyčerpával sa tam, kde iní nemuseli. V záverečnom Caubergu sa nedokázal chytiť za famózneho Gilberta a v záverečných stovkách metrov urobil taktickú chybu, akú si cyklistický génius ako Sagan čas sagan-peter-rozhovorod času môže dovoliť. Najvyrovnanejšie výkony predviedol Matej Jurčo. Tridsiate miesto v časovke nie je na zahodenie a dokončenie pretekov so stratou deviatich minút je pozitívnym prekvapením nie len pre fanúšikov, ale aj odborníkov. Škoda, že sa Whirlpool na Maťa v poslednom mesiaci vykašľal. S dobrým pretekárskym programom to mohlo byť ešte lepšie. Maroš Kováč s Jurajom Saganom splnili úlohy, ktoré mali a ich odpadnutie spolu s Wigginsom a Froomom bolo v skutku originálne. A Velitsovci? Aplikujme heslo: "Kto sme, aby sme mohli súdiť." Technické problémy, aké ich postrehli, sa vidia raz za polovicu sezóny, no prišli v nevhodnom okamžiku. Kým sa Martin s poruchou trápil s čoraz väčšou stratou na pelotón, Ján Valach kriesil japonského cyklistu, ktorý zozadu narazil do nášho tímového auta, keď muselo v kolóne náhle zastaviť. Petrov problém sme v obšírnej debate po pretekoch ani nepochopili. Vyžadovalo si to prílišnú technicko-technologickú znalosť a chápanie cykloslangu. Práve Martin vyčkával na atak silnej skupiny a v čase Contadorovho úniku mal vpredu byť. Kým však k nemu došlo, už sa pretekár Quick Stepu prezliekal v tímovom autobuse Liquigasu.

Práve servis či už z Liquigasu, alebo aj ten domáci, si naši chlapci pochvaľovali. V Heerlenskom hoteli o nich bolo dobre postarané. Počas celého pobytu mali švédske stoly v pre nich vyhradenej časti hotelovej reštaurácie, kde vzorne chodili v tímovom oblečení. Podmienky mali úplne rovnaké ako reprezentanti Austrálie, ktorí taktiež bývali na tom istom mieste. Slová Jána Valacha o profesionalite a imidži sa naplnili. Nám už len ostáva veriť, že sa Slovákom bude v budúcej sezóne dariť a Peter Sagan sa napokon rozhodne cestovať aj do talianskej Florencie.