Čoskoro uplynú dva roky odkedy stojí na čele Slovenského zväzu cyklistiky bývalý česko-slovenský reprezentant a najlepší slovenský cyklista roka 1988. S Petrom Privarom sme v našom najrozsiahlejšom rozhovore posledných mesiacov preberali množstvo tém, ktoré sa týkajú zákulisia cyklistiky. Uvedomujeme si, že nasledujúce riadky nezaujmú každého čitateľa, no snažia sa nazrieť hlbšie do myšlienok prezidenta zväzu a fungovania "nášho" športu v slovenskom kontexte.
 
V prvej časti rozhovoru sa venujeme fungovaniu SZC, organizácii pretekov, popularite cyklistiky, zhodnoteniu funkčného obdobia prezidenta a i.
 
V druhej časti (odkaz v novom okne) prišli na rad často diskutované témy cyklistického štadióna, financovania športu zo štátneho rozpočtu a spornej situácie na Slovenskom olympijskom výbore.
 
 
 
Začnime tým ako sa organizujú jednotlivé cyklistické podujatia na Slovensku. Akú úlohu v tom hrá SZC a či je dostatok kvalitných pretekov...
 
"Verím, že všetkým, ktorí sú znalí pomerov, je to jasné, avšak pre fanúšikov, laikov ozrejmím. Každá naša disciplína - odvetvie, si riadi svoje súťaže. Či už je to Slovenský pohár, majstrovstvá Slovenska, a môžu byť aj ďalšie. Od zväzu každý dostane určitú finančnú čiastku a s tým už potom hospodári. Záleží na každom odvetví, koľko vyčlení na reprezentáciu, trénerov, preteky alebo materiál. Každá disciplína má svoju komisiu, ktorá pravidelne zasadá a rieši aj tieto záležitosti. Zväzu potom musia doniesť relevantné účtovné doklady, ktoré zväz zúčtuje. Ak sa vyskytne nejaký problém, riešime to spoločne na Výkonnom výbore SZC a slobodne hlasujeme čo bude najlepšie.
Pretekov sa neorganizuje až tak veľa, čo ma prirodzene mrzí. Niekedy sa však nedá ísť iba na kvantitu. Zaznamenali sme pokles účasti pretekárov v odvetví MTB cross-country, takže bolo nutnosťou znížiť počet podujatí a zamerať sa skôr na kvalitu. Na opačnej strane stojí downhill. Tam každým rokom pribúdajú cyklisti aj podujatia.
Minulý rok sme nebadali žiadne mimoriadne problémy v tejto oblasti. Organizátori sa sťažujú, že nemajú dostatok finančných prostriedkov a zväz by ich mal viac podporiť. Keďže však naše financovanie bolo aké bolo, ťažko sa na to vôbec niečo hovorí."
 
 
Na nedostatok finančných prostriedkov sa sťažujú prakticky všetky zväzy. Ako môžu ľudia zhodnotiť, že cyklistike doteraz štát krivdil možno viac než niektorým iným športom?
 
"Jednoducho. Ešte vlani sme boli v "úžasnom" financovaní športu na 17. mieste, takže sme dostávali od štátu zhruba toľko financií tuším ako stolný tenis. V iných krajinách sveta je cyklistika bežne treťom-piatom mieste, takže to naozaj stojí za zamyslenie. S takým rozpočtom sme mohli financovať iba zahraničné výjazdy na opodstatnené dôležité preteky a centrá talentovanej mládeže. Nič iné sa prakticky nedalo. Podporili sme finančne aj majstrovstvá SR vo všetkých disciplínach, ale jednotlivé odvetvia museli zháňať aj sponzorov, aby mohli ako tak fungovať, či nebodaj napredovať."
 
 
Na zväz ste prišli na jar 2011, kam sa za to obdobie posunul SZC? Už aj jednoduchý pozorovateľ musel zaregistrovať zvýšenú aktivitu a narastajúci počet sponzorov...
 
"Áno, na zväze pôsobím už takmer dva roky. Do sezóny 2011 som viac-menej naskočil, financie boli rozdelené, máločo sa dalo ovplyvniť a zmeniť. Asi pol roka trvalo, kým som sa zorientoval. Človek z vonku do toho naozaj nevidí. Už na začiatku bolo mojím základným cieľom finančne stabilizovať zväz a vylepšiť materiálne zabezpečenie. Každý musí objektívne vidieť, že sme sa v týchto veciach posunuli. Ľudia začali pracovať na vyššie obrátky. Celé sme to sfunkčnili. Keď som prišiel, najmladší počítač mal jedenásť rokov a autá päťstotisíc kilometrov. Dnes už máme takmer úplne nový vozový park aj počítače. Tiež rôzne technické veci. Reprezentácia je oblečená. S firmou Nyna máme zmluvu až do roku 2016. So sponzormi to ide povedzme chválitebne. Pomaličky pribúdajú."
 
 
Pred začiatkom vášho funkčného obdobia ste spomínali nutnosť rapídneho zvýšenia členskej základne, ktorá tiež bránila v starom systéme financovania vyšším dotáciám. Ako sa vám darí na tomto poli?
 
"Musím povedať, že s členskou základňou sa nám veľmi ťažko bojuje. So staršími sa ešte ako tak dá, ale veľmi zlé je to s mládežou. Štát to pozorne sleduje. Na Národnej cyklistickej súťaži sa vlani zúčastnilo asi tritisíc detí na takmer štyridsiatich pretekoch v mnohých regiónoch. Nebádame však takmer žiadny prírastok členov. Osobne som sa bol pozrieť na niektoré kolá a je vidieť, že tie decká to naozaj baví. Rozmýšľam aj nad taktikou, že budeme podujatia dotovať aj na základe počtu účastníkov. Má to však svoje úskalia, takže treba si to poriadne premyslieť. Problémom však je, že sú regióny, kde nie je žiaden klub široko-ďaleko."
 

Poďme sa teda podrobnejšie venovať aj tejto smutnej téme klubov...
 
"Dá sa povedať, že to priamo súvisí s členskou základňou. Mladí nemajú kam ísť do klubu. Najviac klubov celkom dobre rozmiestnených, sú masters. Sú to však chlapi, ktorých nezaujíma mládež. Je to na jednej strane akési mierne sebectvo, ale ich aj chápem, lebo deťom sa treba odborne venovať atď. V kolektívnych športoch ak chcete hrať popredné ligy, musíte mať aj mládežnícke tímy. Sám som zažil, a nie raz, že za mnou prišli rodičia s dieťaťom a pýtali sa, kde by mohol ich synátor jazdiť. Zistili sme napríklad, že najbližší klub je od ich bydliska vzdialený 60 kilometrov. Chlapec má 11 rokov, chce byť ďalší Sagan. Najvyšší čas začať. Ale ako? Otec nemá ani potuchy čo má robiť, ako trénovať. Mojou túžbou bolo za dva roky zvýšiť základňu jeden a pol násobne. Nestalo sa tak. Zvýšila sa pomerne pekne vzhľadom na minulosť, no ešte je to stále veľmi málo. Toto je naša veľká výzva. Chystáme projekty, stimuly pre trénerov mládeže."
 
 
Pred dvoma rokmi ste si tiež predsavzali dostať cyklistiku vyššie v spoločenskom rebríčku. Tu je tiež badať pokroky.
 
"Verím, že áno. Povedal som, že chcem dostať cyklistiku vyššie, tam, kam patrí. V minulosti sme videli skvelé úspechy Petra Sagana či Petra Velitsa ešte v mládežníckych kategóriách. Sagan bol majstrom sveta v MTB, Velits do 23 rokov. Kladiem si však otázku. Kto sa to vtedy dozvedel? Bolo to verejne známe? Krátky článoček na konci novín, ak vôbec? Tieto výsledky sme si nedocenili. Nikto na nich neupozornil. Tým priamo úmerne klesala aj pozornosť mocných ľudí, na ktorých stoja financie a pod. Myslím si, že dnes sme už našťastie niekde inde. V povedomí ľudí sme sa výrazne posunuli a dnes sa už nemôže stať, že ak dosiahneme úspech na medzinárodnom poli, nikto sa o tom nedozvie. Za to patrí vďaka novinárom, ktorí sa o nás viac zaujímajú. Sú to napríklad ľudia okolo Petra Sagana, vy, aj Slovenská televízia, ďalší novinári.
Dohňanci zorganizovali fantastické Majstrovstvá Európy pred dvoma rokmi. Vzkriesili sme umierajúce Okolo Slovenska, v Púchove bol výborný šampionát SR a ČR. Už aj samotní Česi priznali a uznali, že v tejto sfére sme ich aj dobehli a ťažko zorganizujú také niečo na podobnej úrovni. Na konci roka sa stretneme na galavečeri. Dostalo sa ku mne, že Zlatý pedál je zhruba na úrovni vyhlásenia najlepšieho futbalistu či hokejistu, ďaleko nad ostatnými športami. Myslím si, že sme sa za dva roky posunuli dopredu až o niekoľko desaťročí."
 
 
Aké sú vaše ciele v najbližšom období? Útržkovito ste už spomínali viacero vecí, ktoré sa snažíte dlhodobo riešiť/zlepšovať. Zväz nikdy nemal toľko sponzorov. Darí sa teda v tejto sfére podľa predstáv?
 
"Viaceré stredné či veľké športy majú tzv. generálneho sponzora, ktorý spája nejaké svoje aktivity s konkrétnym druhom športu, prípadne je pre neho marketingovo zaujímavý. Toto nám stále chýba. Absolvoval som možno desať stretnutí iba čisto na túto tému, no zatiaľ neúspešne. Hlavným argumentom je klasicky kríza. Podarilo sa nám kúpiť už jedno auto iba zo sponzorského a veríme, že čoskoro pribudne aj druhé, takže to ma teší. My máme ročne cez 180 výjazdov do zahraničia, takže je to veľmi potrebné. Nové autá nemusíte za drahé peniaze opravovať, tiež slušne reprezentujú.
Riešiť musíme tento rok aj trénerov a rozhodcov. Tu bol taký katastrofálny stav, že zväz stratil licenciu školiť trénerov na akejkoľvek úrovni. Musíme to obnoviť. Spolupracovať budeme s fakultou a pomaly prostredníctvom seminárov kvalitne školiť trénerov aj rozhodcov. Bez nich úroveň cyklistiky, ale aj každého športu, klesá. Máme vyčlenené peniaze aj na vzdelávanie, takže dúfam, že ich využijeme s čo najlepším účinkom. Snažím sa to vymyslieť tak, aby sa nám hlásili noví tréneri a vzdelávali súčasní, ale mali za povinnosť reálne viesť klub a pod.
Viaceré zámery však ešte nemôžem v plnom rozsahu realizovať ani ich do úplnosti vyhlasovať. Vieme, že 10. marca končí moje funkčné obdobie prezidenta SZC, takže vtedy sa rozhodne, či dostanem opäť dôveru a budem pokračovať ďalej, alebo odídem."
 
 
Rok 2013 je znova o čosi bohatší na cestné preteky UCI. Na Slovensku budeme mať až štyri podujatia, z ktorých budú dostávať pretekári body do rebríčka UCI Europe Tour. Sám ste generálnym riaditeľom Okolo Slovenska. Povedzte nám pár podrobností...
 
"Už v druhej polovici marca bude v Košiciach štartovať jednorazovka s cieľom v Miškolci. Organizovať to budú hlavne Maďari, ktorí sa nám ozvali cez Milana Dvorščíka, takže to samozrejme podporíme. Preteky karpatských kuriérov dostanú trocha iný rozmer, ešte viac medzinárodný. Do projektu sa po novom zapojili okrem Slovákov a Poliakov aj Maďari a Česi. Bude to veľmi zaujímavé pre pretekárov U23 z celej Európy.
Okolo Slovenska sa bude niesť v podobnom duchu ako vlani. Pochopiteľne, zmenili sme trasu. Hlásilo sa nám množstvo miest na usporiadanie štartu alebo cieľa, no vždy je to ťažké logisticky skĺbiť, takže museli sme niečo aj odmietnuť. Minulý rok bol na nás trocha nahnevaný východ, takže tentoraz sa bude prakticky celé dva dni jazdiť tam. Košice ako Európske hlavné mesto kultúry sme samozrejme nemohli obísť. Cyklistickou baštou je Humenné. Veľmi vážny záujem mali aj v Prešove, ale už to pre tento rok žiaľ nevyšlo. Niekedy nabudúce. Chceli by sme v niektorých cieľových mestách na konci etapy jazdiť okruhy, ktoré sú atraktívnejšie pre divákov. Zamýšľali sme sa aj nad čisto okruhovou poslednou etapou v Bratislave, no napokon, aby sme až toľko neobmedzili dopravu, rozhodli sme sa aspoň pre tri kratšie okruhy v závere.
Spoločné MSR a ČR má na starosti pán Holec a jeho tím ľudí. Zmluva je podpísaná. Každý mesiac kontrolujeme v akej fáze sú prípravy. Zatiaľ k tomu, aspoň ja, nemám príliš čo povedať. Komunikácia medzi nami je dobrá. Postupne budú známe všetky dôležité veci."
 
 
Keďže je u nás nedostatok pretekov, naši cyklisti veľmi často cestujú do zahraničia. Spomínali ste číslo okolo 180. Predpokladáme, že tento trend bude pokračovať...
 
"Čo sa týka výjazdov. Teraz máme výhodu, že nás nečaká žiadna olympiáda ani nič na druhej polovici zemegule, netreba tiež až tak pachtiť po UCI bodoch. Nepotrebujeme teda tak výrazne cestovať po svete. Všetkým odvetviam radíme, aby sa sústredili na okolie a využili možnosti na pretekanie v strede Európy. Je z čoho vyberať. Načú budú mladí dlhé hodiny cestovať ďaleko, keď ani nepoznajú pomery v Čechách.
Ešte by som povedal, že v domácom prostredí sa budeme snažiť okrem iného obnoviť zašlú slávu MTB cross-country. Máme novú komisiu MTB XCO. Nadšene sa toho ujal Ján Žilovec, tak verím, že to pôjde dopredu. Mrzí ma, že Števková či Lami teraz padli do úzadia a trocha stratili na svetovú špičku, ale budeme robiť všetko preto, aby napredovali aj ostatné disciplíny, nie len cesta."