Preteky Tour de France sú nesmierne hrdé na svoju históriu. Jedným z najdôležitejším míľnikov podujatia bol na začiatku dvadsiateho storočia prechod cez obrovský kopec Tourmalet, ktorý zmenil charakter cyklistiky. Od tej doby patrí toto stúpanie medzi ikony najväčších pretekov na svete.
 
 
Bláznivý nápad zmenil cyklistiku
 
Bolo to v roku 1910, keď v kancelárii nezabudnuteľného riaditeľa pretekov Henryho Desgranga vznikol šialený nápad previesť pelotón cez Pyreneje a jeden z jeho najväčších priesmykov Col du Tourmalet. Autorom myšlienky bol Alphonse Steines. Francúzsky novinár preto dostal za úlohu vykonať inšpekciu na tomto kopci. Aj on musel byť prekvapený, keď zistil, že na vrchol nevedie poriadna cesta, navyše mesiac pred pretekmi bol Tourmalet zavalený snehom. Jeho automobil nakoniec uviazol v snehu, ale Steines sa chcel dostať až na vrchol. Preto sa tam vybral sám proti noci a keďže nepoznal terén, zablúdil. Späť do civilizácie ho museli dostať pastieri oviec, ale ani to mu nezabránilo v tom, aby nadšený poslal do Paríža legendárny odkaz: "Cesta prejazdná!"
 
Organizátori potom prispeli na opravu cesty a diváci sa mohli tešiť na dovtedy nevídané divadlo v tourmalet-tabulkakopcoch. Na trati bol jasným kráľom Tourmalet, ktorý zaviedol pretekárov do nadmorskej výšky 2115 metrov, ale cyklisti v tejto etape absolvovali aj ďalšie budúce legendy pretekov ako Peyresourde, Aspin a Aubisque. Najväčším hrdinom ročníka sa stal domáci borec Octave Lapize, ktorý sa prvý vyštveral na Tourmalet, ukoristil dovtedy najťažšiu cyklistickú etapu a vybojoval celkové víťazstvo. Octave Lapize sa stal symbolom prekonávania ľudských možností, natrvalo sa zapísal do histórie Tour de France, ale to môžeme povedať aj o jeho výkriku "vrahovia!", ktorý adresoval zástupcom pretekov na vrchole Tourmaletu.
 
 
Legendou vďaka histórii
 
S týmto priesmykom sa viaže viacero historiek. Jedna z najznámejších pochádza z roku 1913, keď vedúci muž poradia Eugene Christophe tu zlomil na bicykli vidlicu a v kováčskej dielni si ju musel sám opraviť, keďže v tom čase nemohol cyklistom nikto pomáhať. Francúzskemu pretekárovi sa to po niekoľkých hodinách podarilo a na konci pretekov nakoniec obsadil siedme miesto. A práve bohatá história Tourmaletu je tým, čo robí z neho posvätné miesto cyklistiky.
 
Na Tour de France sa cez žiadny iný kopec neprechádzalo viackrát a hneď jeho prvé zaradenie do programu zmenilo charakter cyklistiky a nastavilo jej nový režim. Od toho času jazdci na bicykloch prekonávajú vysokú nadmorskú výšku presahujúcu 2000 metrov, a hoci vtedy to pokladali za zradu zo strany organizátorov, vytvorili novú éru pretekania, ktorú teraz všetci milujú.
 
Pritom len dvakrát sa na jeho vrchole nachádzal dojazd etapy. Najskôr to bolo v roku 1974, keď si veľmi cenné privilégium vybojoval Jean-Pierre Danguillaume, ktorý porazil Raymonda Poulidora. Potom sme videli epický súboj na jeho sklonoch v sezóne 2010, keď Andy Schleck finišoval spoločne s Albertom Contadorom a takýmto spôsobom oslávili storočnicu najslávnejšieho pyrenejského stúpania. Tourmalet je priesmykom, bránou medzi pohoriami, takže je veľmi ťažké situovať dojazd etapy na jeho vrchole. Preto býva skôr využitý v kombinácii s inými kopcami ako Luz-Ardiden či po novom Hautacam, ale najčastejšie býva etapa s jeho obsadením zakončená v mestečku  Bagneres-de-Luchon.
 
Až štyrikrát sa na jeho vrchole objavil ako prvý Federico Bahamontes, čím sa nemôže nikto iný pochváliť na Tour de France. Tourmalet videl v roku 1969 aj nezabudnuteľný výkon Eddyho Merckxa, ktorý po sólovej jazde dlhej 120 kilometrov vyhral etapu s 8-minútovým náskokom. Merckx bol zároveň posledným jazdcom, ktorý pokoril Tourmalet na prvom meste a zároveň v tom roku vyhral celé podujatie.
 
Podobný kúsok dosiahol aj taliansky jazdec Fausto Coppi v sezóne 1952, ktorú zakončil druhým triumfom na Starej dáme. Veľmi slávne víťazstvo má na svojom konte aj jeho krajan Ottavio Bottecchia. Ten v roku 1924 vyhral kráľovskú etapu so všetkými štyrmi najťažšími kopcami po sólovom úniku, vďaka čomu rozhodol bitku o žltý dres. Naposledy sa podarilo jednému jazdcovi dobyť vrchol Tourmaletu a následne vyhrať etapu v roku 2012, tým bojovníkom nebol nikto iný ako Thomas Voeckler. Predtým predviedol rovnakú kvalitu Richard Virenque v ročníku 1995.
       
Na vrchole tohto mýtického kopca sa nachádzajú dve sochy. Jednou z nich je pamätník Jacquesa Goddeta, ktorý bol riaditeľom pretekov v rokoch 1936-1986. Ako spomienka na tohto dôležitého muža v histórii Tour de France je pre najrýchlejšieho borca na Tourmalete udeľovaná Cena Jacquesa Goddeta. Okrem toho je na konci stúpania zobrazená aj socha venovaná Octavovi Lapizovi. Obidva pamätníky nesymbolizujú len úctu k týmto dvom osobnostiam, ale ku všetkým jazdcom, ktorí sa rozhodli podstúpiť veľký boj na najslávnejších pretekoch sveta.