Mal množstvo podporovateľov, ale i odporcov. Kamil Haťapka bol nepochybne jedným z najuznávanejších cyklistických trénerov v bývalom Československu. Aj neprajníci museli uznať, že úspechy akoby priťahoval. Narodil sa v roku 1932 v Spišskej Novej Vsi, ako mnohých chlapcov ho v detstve zaujal hokej. Od pätnástich rokov si však zamiloval cyklistiku, a bola to láska na celý život. V časoch socializmu profesionaliznus de jure neexistoval, všetci športovci, vrátane tých vrcholových, museli mať aj civilné zamestnania. Hoci ich živobytím bol šport. Haťapka vyštudoval na strednej škole v Přerove presnú mechaniku a optiku, a ako konštruktér v tomto odbore aj  pracoval. Okrem toho získal aj veľmi kvalitné trénerské vzdelanie, úspešne dokončil V roku 1961 sa podieľal na založení cyklistického oddielu Inter Bratislava, ktorý sa aj jeho zásluhou vypracoval na jeden z najlepších v Československu. Žltočierne dresy Interu si obliekali mnohí vynikajúci cyklisti.
 
O jeho tvrdých tréningových metódach kolovali legendy, od svojich zverencov vyžadoval stopercentné nasadenie. Na druhej strane, dokázal pre nich vybojovať podmienky, ktoré im iní cyklisti v krajine mohli iba závidieť. Aj u komunistických papalášov si vybudoval rešpekt. „Moji pretekári museli mať všetko. Perfektné materiálne vybavenie, ubytovanie, stravu, regeneráciu. Bol som hlavne psychológ, pretože u športovca sa všetko začína v hlave. Môj systém bol tvrdý, tréningy náročné, v pretekoch som vyžadoval stopercentné nasadenie. Pretekár musel doraziť do cieľa úplne vyčerpaný.“ Opísal svoj systém práce v jednom z rozhovorov. Mnohí z jeho zverencov sa vypracovali na skutočné cyklistické osobnosti, ich výpočet by bol poriadne dlhý. Pod jeho vedením pôsobili napríklad Miloš Hrazdíra, Antoním Bartoníček, Jan Smolík, Ján Svorada, Michal Klasa, Jiří Škoda, Pavol Gálik, ale aj Milan Jurčo, prvý Slovák, ktorý súťažil na Tour de France a svojim umiestnením v časovke jednotlivcov spôsobil menšiu „dieru do sveta“. Haťapka pracoval ako tréner aj v Juhoslávii, Maďarsku, či Mexiku. Hlavne za oceánom si vydobyl veľké uznanie.
 
Zbierka jeho trénerských úspechov je bohatá, spomeňme aspoň tie najcennejšie. Jeho zverenci získali v časovke družstiev na majstrovstvách sveta dve strieborné medaily (v roku 1970 v anglickom Leicestri a v roku 1985 v talianskom Glavera del Montello), Haťapka sa pričinil aj o zlato československého družstva v stíhacích pretekoch na majstrovstách sveta v dráhovej cyklistike v americkom meste Colorodo Springs v roku 1986.
 
Bol aj dlhoročným funkcionárom. Zvolili ho za predsedu Slovenského zväzu cyklistiky, bol riaditeľom pretekov Okolo Slovenska, roku 1992 ho zvolili za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Ako politik sa razantne zasadzoval za samostatnosť Slovesnka. Po rozdelení republiky kandidoval za poslanca Národnej rady SR za SNS. Voľby potvrdili, že Kamil Haťapka bol stále uznávanou osobnosťou nielen v športových kruhoch. Získal 6 619 preferenčných hlasov, čím bol zvolený za poslanca. Dlhodobo sa usiloval o zriadenie Ministerstva športu so samostatným ročným rozpočtom, teda modelu, ktorý úspešne funguje vo viacerých vyspelých európskych krajinách. Pôsobil aj ako radca v kancelárii prezidenta SR. Bolo mu pridelených niekoľko štátnych vyznamenaní, ako vôbec prvý v poradí získal ocenenie Legenda slovenskej cyklistiky.
 
Ako poslanec Národnej rady SR pôsobil štyri roky, potom sa poslaneckého mandátu vzdal a prijal ponuku Ministerstva zahraničných vecí pracovať ako charge d'affaires v Mexiku, neskôr v Kostarike. V diplomatických službách pôsobil do roku 1999. V roku 2005 vyšla jeho kniha Z cyklistiky do politiky, ktorú napísal spolu s publicistom Drahoslavom Machalom. Opísal v nej roky svojho trénerského pôsobenia, ale aj svoje politické, neraz dosť kontroverzné názory.
 
 
Ďalšie osobnosti slovenskej histórie: