Rigoberto Urán

Za mnohými úspechmi Rigoberta Urána, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť už vo veku 26 rokov, stojí silné pozadie, v ktorom cyklistika mala dôležitejšie poslanie ako byť len obyčajným športom. Urán bol pvou lastovičkou nadchádzajúcej veľkej kolumbijskej éry.

Drsná Kolumbia

Rigoberto Urán sa narodil 26. 1. 1987 v kolumbijskom mestečku Urrao, ktoré bolo počas jeho detstva postihnuté zlou sociálnou situáciou. Napäté pomery v jeho rodisku nakoniec vyústili až do pouličných nepokojov, ktoré veľmi osobne zasiahli aj tohto v budúcnosti svetoznámeho cyklistu, pretože keď mal štrnásť rokov, pri jednej z prestreliek na ulici zahynul Rigobertov otec ako nevinná obeť. Ten ešte stihol len niekoľko mesiacov predtým prihlásiť svojho syna do mestského cyklistického klubu, čím dal svojmu potomkovi jasný životný smer, pretože v opačnom prípade by sa pravdepodobne stal len anonymným pouličným gangstrom.

Svoj prvý bicykel dostal ako desaťročný a od začiatku si veľmi rád užíval pocit slobody na dvoch kolesách v prítomnosti svojho otca. Po jeho smrti sa však musel postarať o svoju matku a sestru, preto pokračoval v otcovej práci ako predajca žrebov. Od svojich štrnástich rokov teda vstával skoro ráno, aby ako člen cyklistického oddielu mohol trénovať, potom väčšinu dňa strávil v škole, kde patril medzi najlepších žiakov, a večer ešte predával na ulici lósy, čo zabezpečovalo pre jeho rodinu živobytie. V šestnástich rokoch si však uvedomil, že sa musí stať profesionálnym cyklistom čo najrýchlejšie, pretože amatérske pretekanie je v ťažkej situácii len stratou dôležitého času.

Problémom však bolo, že profesionálnu zmluvu mohol podpísať len mladík, ktorý dovŕšil 18 rokov. Keďže už vtedy mal Urán na svojom konte niektoré zaujímavé výsledky a bol považovaný za veľký talent, nakoniec sa mu podarilo presvedčiť mentora cyklistického tímu Orgullo Paisa, aby ho vzal do tímu, pretože ak to neurobí, už nikdy nevysadne na bicykel a s pretekaním skončí. Zmluvu potom namiesto neho podpísala jeho matka a v tomto celku strávil napokon tri roky, keď sa ako 19-ročný presunul do Európy.

Šikovný rozlet

Svoje prvé preteky vyhral v štrnástich rokoch ako čerstvý člen cyklistického oddielu v Urrao. Vôbec nevedel, že je to časovka, tréner mu bez prípravy povedal, aby išiel celý čas naplno až potiaľ, kde stojí pri ceste najviac ľudí. Už ako členovi Orgullo Paisa sa mu podarilo uspieť v tejto disciplíne na domácom šampionáte do sedemnásť rokov a o dva roky neskôr sa stal kolumbijským majstrom v cestných pretekoch v kategórii U19. Výborné výsledky však dosahoval aj na dráhe, ale čoskoro sa z toho stala len dôležitá príprava na cestné preteky. Potom urobil zodpovedné rozhodnutie vzhľadom k svojmu veľkému talentu a v roku 2006 podpísal ročnú zmluvu s talianskym juniorským tímom Tenax. V tejto sezóne sa musel najskôr etablovať na európske prostredie, aby sa hneď v tej ďalšej po prestupe do švédskeho kontinentálneho zoskupenia Unibet mohol ukázať svetu v plnej kráse.

Najdôležitejší rok

Najskôr sa mu podarilo vyhrať v roku 2007 na podujatí UCI Europe Tour Euskal Bizikleta individuálnu časovku, ale prelomový výsledok dosiahol ako dvadsaťročný na Okolo Švajčiarska, kde obsadil celkové deviate miesto a vyhral horskú etapu s finišom na Schwarzsee. Tam zaútočil necelý kilometer pred cieľom a získal tak prvé World Tour víťazstvo. Na týchto pretekoch sa Rigoberto Urán prezentoval už ako všestranný jazdec, ktorý vyniká v kopcoch. Prestup do skutočne veľkého tímu nenechal na seba dlho čakať a v sezónach 2008 - 2010 tak obliekal farby slávneho španielskeho zoskupenia Caisse d'Epargne.

Konečne veľký profesionál

Ešte len 21-ročný cyklista dostal možnosť rozvíjať svoje schopnosti skutočne v špičkovom prostredí a aj jeho nový celok pristupoval k jeho talentu obozretne. Prvý ročník zbieral Urán skúsenosti počas celého roka na ťažkých týždňových World Tour pretekoch, odkiaľ si predovšetkým odniesol celkové druhé miesto z Okolo Katalánska. V tom roku si zamiloval aj Il Lombardia, kde o svojom  nadaní presvedčil treťou priečkou. V nasledujúcej sezóne mal takisto citlivý pretekársky program, ktorý vyvrcholil premiérovou účasťou na Tour de France s päťdesiatym miestom. Hviezdnu chvíľku si tentoraz užil na Okolo Romandie piatou priečkou.

V tretej sezóne vložil do neho Caisse d'Epargne veľkú dôveru a Rigoberto Urán si ako 23-ročný odkrútil plnohodnotnú sezónu naprieč celým rokom, vrátane dvoch účastí na Grand Tour. Od začiatku roka 2010 sa súťažne pripravoval na svoje prvé Giro. Na talianskej Grand Tour posunul svoje možnosti a skončil tridsiaty piaty. Svoj tradične výborný výsledok na World Tour pretekoch dosiahol vo Švajčiarsku siedmou priečkou. Výborný a silný bol aj na Vuelte, ale nešťastný pád ho postupne ťahal čoraz nižšie v celkovej klasifikácii zo skvelého priebežného ôsmeho miesta. Kolumbia tak mala po dlhých rokoch opäť skvelého pretekára, ktorý nanovo prebudil juhoamerickú vášeň pre cyklistiku a ktorý otvoril dvere pre ostatné veľké talenty tejto krajiny. Sľubné výkony perspektívneho pretekára si potom všimli aj milionári z tímu Sky, ktorí sa rozhodli zaradiť tohto Kolumbijčana od roku 2011 do svojho projektu.

Uránova hodnota stále stúpa

Urán sa v novom tíme stal dôležitým domestikom britských lídrov a pre budúcnosť nádejným pretekárom pre GC. Čoraz skúsenejší a sebavedomejší pretekár získal v novom drese najskôr štvrtú priečku v Katalánsku, aby si neskôr perfektnou jazdou vybojoval na Liége - Bastogne - Liége piatu pozíciu, keď sa udržal medzi skutočne vyberanou spoločnosťou. Na Tour de France sa po Wigginsovom zranení stal nečakaným lídrom tímu Sky a od  začiatku sa pohyboval tesne za hranicou najlepšej desiatky, ale choroba v posledných dňoch ho katapultovala na konečné 23. miesto, pričom mu unikla aj dobre rozohraná súťaž do 25 rokov.

V nasledujúcej sezóne klasicky ukoristil výborný výsledok v Katalánsku piatym miestom, kde sa mu podarilo potešiť vedenie tímu aj víťaznou etapou. Na Gire v roku 2012 potom konečne predviedol ničím nerušený výkon a siedmou priečkou v celkovom poradí začal napĺňať svoje predpoklady. Triumf v klasifikácii do 25 rokov len zvýšil jeho hodnotu. Tá dramaticky stúpla aj po Olympijských hrách v Londýne, kde získal striebornú medailu v cestných pretekoch po prehratom súboji s Vinokurovom, keď dvesto metrov pred cieľom chvíľkovou nepozornosťou umožnil Kazachovi začať rozhodujúci šprint. V tom istom ročníku ešte absolvoval Vueltu ako podpora pre Chrisa Frooma, čo len potvrdzovalo jeho výnimočné, nezameniteľné schopnosti a úplnú adaptáciu medzi svetovou vrchárskou špičkou. V závere na obľúbenej Lombardii mohol opäť oslavovať tretie miesto.

Hotový cyklista na nezaplatenie

Posledná sezóna v britskom zoskupení potom z neho urobila kompletného jazdca pre Grand Tour. Na začiatku roka  2013 síce tak neupútal, ako to mal v minulosti vo zvyku, ale všetko si to vynahradil účinkovaním na Giro d´Italia. Po odstúpení Wigginsa sa stal plnohodnotným lídrom tímu a túto svoju šancu perfektne využil. Ešte ako jeho luxusný a vyzretý pomocník vyhral prvú horskú etapu na Altopiano del Montasio a jeho mimoriadna forma mu nakoniec zaručila skvelé druhé miesto. Tento Uránov bezpochyby životný výsledok podčiarkuje fakt, že na druhú priečku sa prepracoval v poslednej horskej etape na poslednom stúpaní. Toto svedčí nielen o jeho vrchárskych kvalitách, ale aj o potrebnej vytrvalosti, ktorá je na Grand Tour mimoriadne dôležitá. V závere sezóny sa potom rozhodol, že už nebude pokračovať v tíme Sky ako veľmi cenený jazdec, ale stále len pomocník, a prijal ponuku OPQS stať sa skutočným vodcom na tých najväčších pretekoch.

Rigoberto Urán teda od sezóny 2014 prijíma novú a veľmi zásadnú výzvu svojej kariéry, ktorá ho môže posunúť už len do tej najvyššej kategórie jazdcov. Okrem toho, že v najbližších rokoch si bude užívať vrchol svojich fyzických síl, nezabúda ani na prostredie, v ktorom vyrastal. Rozhodol sa totiž podporovať svoj prvý klub v meste Urrao, keď sa dostal do finančných problémov. A možno týmto Uránovým rozhodnutím zmení cyklistika život niekoľkým mladým pretekárom tak, ako to urobila aj jemu.

Nový dres, stará forma

Tím OPQS chcel od neho úspech na Grand Tour, preto tomuto cieľu podriadil všetko ostatné. Najskôr skončil v Ománe tretí, ale potom jeho výsledky neboli lichotivé. Urán sa však naďalej trpezlivo pripravoval a na talianske podujatie pricestoval s potrebnou formou. Úvodné hektické etapy prežil bez väčšej ujmy a po výbornom výkone v ITT sa obliekol do ružové trička. Jeho náskok bol celkom sľubný, ale na čele podujatia sa udržal len štyri dni, keď ho vystriedal Quintana. Po svojej prehre na Val Martello, kde jeho súper využil nejasnosti okolo nebezpečného zjazdu zo Stelvia, sa na svojho krajana nehneval, ale prijal výsledok etapy, pretože Quintana bol v ten deň nesmierne silný. Do konca podujatia už nenašiel spôsob, ako sa znovu dostať na prvú pozíciu, ale s konečným druhým miestom musel byť spokojný. Veď sa mu podarilo zopakovať tento skvelý výsledok druhýkrát za sebou. A o radosti tímu OPQS ani nemusíme hovoriť, pretože ten dosiahol svoje najlepšie umiestnenie v histórii na GT.

Urán už ako veľmi rešpektovaný borec zavítal aj na Vueltu, kde sa chcel dostať do top 10. V kopcoch bol spoľahlivý, v individuálnej časovke dokonca vynikajúci, ale preteky nakoniec nedokončil. Na konci druhého týždňa prechladol a ťažká horská etapa mu vystavila definitívnu stopku, keď na najväčších favoritov stratil veľmi veľa času. Urán dúfal, že po voľnom dni sa zapojí do boja, ale nestalo sa tak. Dovtedy sa skalopevne držal na šiestej pozícii. Jeho záverečným predstavením v sezóne bola účasť v Pekingu, kde obsadil deviate miesto.

V sezóne 2015 zameral svoju pozornosť na Giro. Ešte predtým na Tirrene finišoval tretí v poradí, v Katalánsku a Romandii obsadil piate miesto. Na taliansku GT tak prišiel s potrebnou výkonnosťou a veľmi sa tešil na dlhú časovku. Na začiatku ITT figuroval na štvrtom mieste v GC, čo bola pre neho parádna pozícia, ale jazda proti chronometru mu vôbec nevyšla, pretože ochorel, a v klasifikácii sa prepadol do druhej desiatky. Potom sa mu už nepodaril výraznejší posun, ale snažil sa aspoň vyhrať etapu. V záverečných horských previerkach dva razy obsadil tretie miesto.

Etixx - Quick-Step ho potom poslal na Tour de France, kde sa kolumbijský jazdec nedokázal dostať do formy. Na konci ročníka sa však radoval na GP Québec, kde sa presadil v špurte favoritov, a na MS v tímovej časovke vybojoval striebornú medailu. Bol to však jeho posledný úspech v spomínanom belgickom tíme, v nasledujúcej sezóne bude jazdiť vo farbách Cannondalu.

Aj v ďalšom ročníku si zvolil za úlohu byť úspešný na talianskej Grand Tour. V prípravných pretekoch sa mu najviac darilo na Okolo Katalánska, kde finišoval na desiatej priečke. Urán cítil na Gire veľkú šancu, pretože tri časovky mu ponúkali sľubnú príležitosť. Lenže práve v ITT nedokázal ani raz predviesť svoj najlepší výkon. Miesto v najlepšej desiatke mu tak zariadili horské etapy, kde predvádzal stabilnú výkonnosť, a nakoniec finišoval na siedmej priečke. Potom sa nedokázal presadiť na olympijských hrách, ale na konci roka zaujal tretím miestom v ťažkej edícii Il Lombardia.      

Znovuzrodenie na Tour

Po sezóne 2016 a siedmom mieste na Gire, sa Kolumbijčan rozhodol absolvovať Tour de France. A zo strany Cannondalu, ale aj samotného Urána, to bola výborná voľba. Do širšieho okruhu favoritov patril, ale druhé miesto bolo veľkým prekvapením aj preňho samého. Vo Francúzsku navyše vyhral náročnú deviatu etapu. Tieto výsledky boli o to úžasnejšie, keď sa pozrieme na jeho predchádzajúce účinkovanie. Nevyhral žiadnu etapu na etapákoch, na žiadnej jednorazovke nebol vysoko. Hovorilo sa o jeho prestupe, zvlášť počas nepríjemného obdobia, kedy sa nevedelo, ako jeho zelený projekt skončí. Našťastie sa ale všetko vyriešilo a do nôh Kolumbijčana to vlialo pohodu. A počas jesene predsa len ešte raz vyhral. Klasiku Miláno - Turín, ktorá bola zároveň prípravou na Lombardiu. Tú dokončil na 22. mieste.       

Na Tour pódium neobhájil

Azda po najlepšej sezóne vo svojej kariére a zaistení si budúcnosti až do roku 2020 čakal Rigoberta ďalší zlomový ročník. Okrem obhajoby pekného druhého miesta na Tour si robil chúťky aj na zisk dúhového dresu. Celá jeho púť v roku 2018 začala na domácom podujatí Colombia Oro y Paz, kde sa dočkal aj prvého víťazného zárezu. Urán totiž vyhral piatu etapu. Ani jeho úvodné preteky v Európe neboli najhoršie. Na Tirreno – Adriatico skončil v najlepšej desiatke. To však bolo na dlhú dobu všetko, klasiky mu absolútne nevyšli a ruže mu nezakvitli ani na Okolo Baskicka. Až na Okolo Slovinska dokázal byť opäť konkurencie schopný a ako jediný vedel ponaháňať domácu hviezdu Primoža Rogliča. Slovinec ale v časovke získal dôležité sekundy na svoju stranu a pre Urána tak zostalo druhé miesto. Rozporuplná prvá polovica sezóny skončila na Tour. Kolumbijsky cyklista na Starú dámu cestoval s veľkými očami a hladný po víťazstve, lenže ani jemu sa nevyhli pády a ťažké zranenia. Urán svoju cestu za obhajobou pódia ukončil predčasne, už v druhom týždni. V etape, ktorá končila na legendárnom stúpaní Alpe d'Huez sa už na štart nepostavil.

Zranenie, ktoré si z francúzskej Grand Tour sa nakoniec ako vážne neukázalo a Urán mohol už o dva týždne súťažiť. Reštartovať sezónu sa pokúsil na klasike San Sebastian, na ktorej obsadil šieste miesto. V Španielsku Rigoberto zotrval aj naďalej, podobne ako mnohí ďalší, aj on sa snažil dosiahnuť na Vuelte nejaký lepší výsledok, vďaka ktorému by na sezónu 2018 spomínal ako tak v dobrom. V prípade Urána treba dodať, že sa mu to z veľkej časti podarilo. Síce etapu na španielskej Grand Tour nevyhral, ale v celkovej klasifikácii dokázal vybojovať siedmu pozíciu, na ktorú nedokázal nadviazať na svetovom šampionáte. Urán sa v Innsbrucku trápil a 33. pozícia v cieli určite neodzrkadľovala jeho skutočné vrchárske kvality. Kolumbijčan v Rakúsku sezónu neukončil, absolvoval ešte tri talianske jednorazovky a etapák v Číne. Práve v Taliansku sa mu podarilo napraviť si kyslú chuť, na Giro dell'Emilia skončil druhý, na Okolo Lombardie štvrtý. Rigoberto si tak mohol na jeseň vydýchnuť, že nie všetko v celom ročníku sa mu nevydarilo.

Najväčšie úspechy:

2. miesto Giro d'Italia 2013, 2014
1. miesto GP Québec 2015
Strieborná medaila OH Londýn preteky jednotlivcov 
7. miesto Giro d'Italia 2012
3. miesto Giro di Lombardia 2008, 2012

{jcomments off}