Michal Kwiatkowski

Michal Kwiatkowski patrí do talentovanej skupiny cyklistov s ročníkom narodenia 1990, ktorá na začiatku svojej kariéry narobila poriadny rozruch v profesionálnom pelotóne a do ktorej spadajú také mená ako Quintana, Sagan, Phinney. Poľskému jazdcovi však trvalo trošku dlhšie, kým naplno ukázal svoje nesporné kvality.

Nezáväzné detstvo na bicykli

Michal Kwiatkowski sa narodil 2.6.1990 v mestečku Działyn v strednej časti Poľska. V podstate celé detstvo strávil so svojím starším bratom Radoslavom a na bicykli, čo sám veľmi jednoducho vysvetlil: „V tej lokalite sa nedalo vôbec nič robiť. Môj brat jazdil na bicykli, tak som ho nasledoval. Od prvého dňa na bicykli som na ňom cítil perfektne.“ Ich rodičia pracovali v tom čase ako poľnohospodári, preto mali obidvaja dostatok času, aby sa mohli dostatočne venovať svojej záľube. Už ako osemročný sa zúčastnil Michal prvých školských pretekov, o dva roky neskôr začal jazdiť za domáci cyklistický klub Warta Działyń a od trénera dostal prvý bicykel. Ako to býva v podobných prípadoch zvykom, brat mu bol veľkým vzorom, a keď ten prinášal domov víťazné trofeje, Kwiatek začal v dvanástich rokoch snívať o tom, že sa stane profesionálnym pretekárom. Prvú skúsenosť na medzinárodnom podujatí si odkrútil v pätnástich rokoch, ktorá, mimochodom, nedopadla vôbec dobre. V tom čase už ale nejazdil za spomínaný malý mestský tím, ale prestúpil do silnejšieho zoskupenia Pacific Toruň, ktorý bol spojený so športovou školou, ktorú aj navštevoval.

Skvelé juniorské roky

Vždy patril medzi talentovaných pretekárov, ktorý dokázal v mládežníckych kategóriách porážať aj starších kolegov. Za prelomovú sezónu môžeme považovať tú v roku 2007, keď sa stal v sedemnástich rokoch medzi juniormi európskym šampiónom v cestných pretekoch a v individuálnej časovke obsadil druhé miesto. V tom roku sa stal najlepším juniorom na svete podľa rebríčka UCI a pri triumfe na mládežníckych Pretekoch mieru v ČR porazil aj Petra Sagana. Tá nasledujúca sezóna bola z jeho pohľadu ešte úspešnejšia. Vyhral jedenásť medzinárodných pretekov, z toho Svetový pohár v Karlsbergu a triumfoval na európskom i svetovom šampionáte v ITT, pričom na tom svetovom predbehol aj Taylora Phinneyho. Opäť bol na konci roka najúspešnejším juniorom, ale UCI už takéto štatistiky neviedla.

Komplikovaný prechod medzi profesionálov

Po týchto výsledkoch bolo každému jasné, že v Poľsku vyrastá mimoriadny talent, ktorý na trati dokáže asi všetko. V prvom momente bol považovaný za časovkárskeho špecialistu, ale dokázal sa výborne pohybovať aj v pelotóne a vyhrávať cestné preteky. O niekoľko rokoch neskôr, po Kwiatkowskeho prestupe do OPQS, Brian Holm povedal o jeho príchode do tímu nasledovné: „V prvom rade nás upútali jeho časovkárske schopnosti. Potom sme však zbadali, že má skutočne rád mačacie hlavy, miloval Okolo Flámska. On je veľmi kompletný jazdec. Veľmi dobre zvláda kopce, je silný na rovine, na trati je bojovníkom a dokonca vie, ako šprintovať.“ Trvalo však niekoľko sezón, kým jeho nadanie našlo právoplatné uplatnenie medzi najlepšími.

V roku 2009 už nemohol jazdiť za juniorov, a aj keď mal ponuku z Rabobanku a ich kontinentálneho tímu, rozhodol sa jazdiť za maličký poľský celok MG Kvis-Norda Pacific, kde sa stretol so svojím bratom, ktorého však výkonnostne prevyšoval. Na domácej pôde sa síce stal šampiónom v pretekoch s hromadným štartom v U23, ale na jeho predchádzajúce výsledky to bolo málo. V tejto kategórii na MS v časovke dokonca obsadil iba miesto v piatej desiatke. Po prestupovom období sa na niekoľko mesiacov presťahoval do Talianska, keď podpísal zmluvu so zoskupením Aeronautica Militare-Amica Chips, tam sa však zdržal iba do konca roka. V jeho farbách sa však stihol predstaviť na Okolo Slovenska, kde vyhral hromadný dojazd druhej etapy vo Vrábloch.

Jeho agent mu od novej sezóny vybavil angažmán v španielskom tíme Caja Rural, ktorý bol v tom čase iba menším cyklistickým klubom, ale dostal veľkú príležitosť, že po vyjazdení sa má otvorenú cestu do profesionálneho celku Caisse d'Epargne (terajší Movistar). V sezóne 2010 sa teda pohyboval na nižšie hodnotených pretekoch, prevažne na Pyrenejskom polostrove. Žiadne veľké úspechy síce nedosiahol, ale aj tak si ho všimli zástupcovia Radioshacku, ktorých upútal na Tour de l'Avenir v prvých dvoch rýchlych etapách, kde predviedol veľmi dobrý výkon. Kwiatkowski nemal prečo váhať, veď sa mu ozval tím samotného Lanca Armstronga. A s odstupom času musel aj on hodnotiť svoj krok za mimoriadne vydarený.

Cez Radioshack do belgického celku

Neznamenalo to však, že začal okamžite vyhrávať na veľkých pretekoch. Pod skúseným vedením Johana Bruyneela a Dirka Demola ale dostal mladý jazdec šancu zveľaďovať svoj talent na podujatiach, ktoré mu sedia a na ktorých sa predstavovali najlepší cyklisti na svete. Preto cestoval na kvalitne obsadené jednorazovky po celej Európe a mohol si vyskúšať aj súperenie na mačacích hlavách proti veľmi silným konkurentom. Najlepšími výsledkami bolo celkové tretie miesto na Tri dni De Panne – Koksijde a šieste na Grand Prix de Wallonie. Jeho hlavnou devízou ale bolo, že jazdil pred očami najväčších odborníkov, ktorí si nemohli nevšimnúť jeho mimoriadny jazdecký štýl. Najrazantnejším bol v tomto smere Patrick Lefevere a v roku 2012 uzrelo svetlo sveta úspešné spojenie Michala Kwiatkowskeho s OPQS.

Poľský jazdec si bol vedomý toho, že jeho cesta z juniorského výslnia až po dosiahnutie relevantných výsledkov medzi profesionálmi mohla byť aj jednoduchšia. Na margo týchto rokov sa vyjadril: „Juniorské časy boli pre mňa dobrým obdobím, bol som skutočne veľmi dobre pripravený. A potom to prišlo. Škola, záverečné skúšky, prvý rok v U23. Nebudem klamať, bolo to pre mňa ťažké. Toto je asi najťažšie obdobie v kariére cyklistu, mnoho z nich sa rozhodne skončiť, pretože nevidia žiadnu príležitosť. Pre mňa to bolo tiež náročné. Stal som sa juniorským majstrom sveta a všetci odo mňa očakávali výsledky. Potom som sa presťahoval Talianska. Všetci naokolo jazdili rýchlejšie a ja som nevedel, čo mám robiť. Bol som úplne sám, nikto mi nehovoril, ako mám trénovať a rozvíjať sa. Bolo to všetko o trpezlivosti, ktorú som nakoniec dostal v Radioshacku, kde som sa mohol konečne sústrediť len na to, čo ma baví najviac na svete.“

Michal Kwiatkowski na Tour de France 2013 (foto: Igor Tinák)

Konečne OPQS!

Vedenie OPQS ho okamžite poslalo zbierať skúsenosti na Giro d´Italia, kde výsledkovo neoslnil. Vlastne jeho prvá časť sezóny v novom celku bola slabšia, dokonca nedokončil ani jednu ardenskú klasiku. Všetko sa ale Kwiatkowskemu podarilo otočiť v jej druhej polovici. Ako 22-ročný najskôr získal striebornú medailu na národnom šampionáte v ITT, potom rovnako obsadil druhé miesto na Okolo Poľska, keď prvý veľký výsledok vo World Tour mohol osláviť pred domácim publikom. Keď sa do najlepšej desiatky čoskoro prepracoval aj na Eneco Tour, bolo jasné, že sa postupne dostáva do svojej niekdajšej formy. Keď sa mu to nakoniec podarilo, tí, ktorí ho poznajú od začiatku kariéry, položartom tvrdili, že on nedozrel ako cyklista, len sa znovu dostal na svoju juniorskú úroveň.

V ročníku 2013 sa mu podarilo zdvihnúť latku svojej výkonnosti ešte vyššie. Už na začiatku sezóny výborne jazdil, no skutočne perfektný výkon predviedol na Tirreno – Adriatico, kde skončil na celkovom štvrtom mieste za Nibalim, Froomom a Contadorom, ktorý mal na neho k dobru iba jednu sekundu. Pamätný bol najmä jeho lezecký výkon na stúpaní Prati di Tivo, kde bol dokonca lepší ako Pistolero a Purito. Z jarných klasík si vyskúšal aj flámske, aj ardenské, úspešnejší bol v Ardenách, pretože na Amstli skončil štvrtý a z Valónskeho šípu odchádzal s piatym miestom. Vzhľadom k tomu, že pred rokom nedokázal dokončiť ani jednu z nich, to boli vynikajúce výsledky.

Vrchol sezóny ale prežil v lete. Najskôr sa stal poľským šampiónom v cestných pretekoch a v časovke skončil strieborný. Pozoruhodné ale bolo, že svoju prvú účasť na Tour de France premenil do jedenásteho miesta v klasifikácii. Vo zvlnených a kopcovitých etapách bol na koncoch veľmi nebezpečný, päťkrát skončil v top 5, ale problémy mu robili ťažké horské previerky. Tam sa ale mohol spoľahnúť na výbornú podporu Petra Velitsa a spoločnými silami sa im zakaždým podarilo minimalizovať straty. V druhej časti ročníka bol však natoľko vyčerpaný, že do jeho itinerára nepribudli žiadne individuálne úspechy, ale všetko si to vynahradil triumfom v TTT na majstrovstvách sveta vo Florencii.

Kwiatek na plný plyn

Ak niekto stále pochyboval o jeho kvalitách, po nasledujúcom ročníku už nemal na to najmenšie dôvody. Kwiatek odštartoval sezónu 2014 ako odtrhnutý z reťaze. Najskôr ukoristil dve jednorazovky na Malorke, v Algarve porazil Contadora a Ruia Costu a na Strade Bianche uštedril Saganovi na cieľovom kopci trpkú porážku. S takouto fazónou pricestoval na Tirreno – Adriatico, pred ktorou musel mať rešpekt aj samotný Alberto Contador. Poľský jazdec nakoniec neodolal jeho nástupom  v horských etapách a z Talianska odchádzal s nepríjemnou prehrou. Rýchlo sa však spamätal v Baskicku, kde sa pred neho dostal len spomínaný španielsky matador, čo bola na tomto podujatí veľmi dobrá vizitka. Svoju cyklistickú podstatu potom našiel v Ardenách, pretože na Valónskom šípe a L-B-L finišoval tretí, na Amstli piaty, a len málokto sa mohol pochváliť takou bilanciou.

Majstrovský výkon na majstrovstvách sveta

Po vyčerpávajúcej a úspešnej prvej časti sezóny pred ním znovu stála Stará dáma, kde ale neprišiel s konkrétnymi cieľmi, čo sa napokon odzrkadlilo na jeho výkonoch a umiestnení. V celkovej klasifikácii sa prepadol do tretej desiatky, najväčším problémom pre neho boli horské etapy, a v tých kopcovitých mu chýbala väčšia agresivita. Zdalo sa, že sa znovu prejaví syndróm vyčerpanosti ako v predchádzajúcom roku, ale druhé miesto na Okolo Británie ukázali jazdca tímu OPQS v perfektnej kondícii. Do Ponferrady na MS preto pricestoval v dobrej nálade, ktorú si ešte vylepšil bronzom v TTT. Oveľa pamätnejší výkon ale predviedol v pretekoch s hromadným štartom. Po sebavedomom výkone celej poľskej reprezentácie vybojoval zlatú medailu po odvážnom sólovom útoku v zjazde, po ktorom si vypracoval rozhodujúci náskok. Na majstrovskom okruhu tak ukázal skvelú výkonnosť a vynikajúci cit pre kľúčové okamihy, ktoré si konečne preniesol medzi profesionálov z juniorských rokov.

Po tomto obrovskom triumfe sa akoby zavŕšila Kwiatkowskeho cesta na cyklistické výslnie, kam sa ale dostal len ako 24- ročný. Pred sebou má tak ešte celú kariéru a najlepšie roky ho iba čakajú. Mladý poľský hrdina sa teraz musí rozhodnúť, akým spôsobom využije svoju nevšednú univerzálnosť. Napriek svojím úspechom zostáva veľmi skromným cyklistom. Nezabúda ani na rozvoj mladých pretekárov v Poľsku, preto sa rozhodol kúpiť a podporovať cyklistický klub v Dzialyne, kde začínal s pretekaním, a na podporu nových talentov založil vo svojej bývalej škole v Toruni cyklistickú akadémiu, kde sa mladým jazdcom venujú výborní tréneri.

Sezónu 2015 odštartoval v dúhovom drese kvalitnými výkonmi. V Algarve patril medzi najsilnejších jazdcov a získal druhé miesto v celkovom poradí. Rovnaký úspech dosiahol na Paríž - Nice, kde okrem toho vyhral prológ. Medzi desať najlepších cyklistov sa prepracoval aj na Okolo Baskicka, takže všetko vyzeralo byť v poriadku pred ardenskými klasikami. Skutočne, Kwiatkowski vyhral Amstel Gold Race, aj keď to nebolo po útoku na Caubergu. Na tomto kopci nebol najsilnejší, ale vyťažil z toho, že pred cieľom sa spojila skupinka favoritov, v ktorej bol najrýchlejší. V ostatných dvoch jednorazovkách tento výkon nedokázal zopakovať.

Potom sa však akoby zasekol. V etapových pretekoch sa trápil, Tour de France a Okolo Poľska ako majster sveta ani nedokončil. Nešli mu ani koncoročné klasiky, iba dvanáste miesto v Montréale bolo na pretekára takého typu skutočne málo. Potešiť ho mohla aspoň strieborná medaila z tímovej časovky na MS v Richmonde. A to bola zároveň jeho rozlúčka s tímom Etixx - Quick-Step, pretože od novej sezóny prestúpil do celku Sky, kde sa má stať jedným z najdôležitejších jazdcov a výkonnostne sa zlepšiť v každom smere.        

Michal Kwiatkowski sa stáva majstrom sveta (foto: Jaroslav Maliňák)

Ani prestup do tímu Sky ho pretekársky neprebral. Na etapových pretekoch najlepšie obstál na Tirrene, kde v skrátenej edícii obsadil ôsmu priečku. Hneď potom predviedol najkvalitnejší výkon v ročníku, keď na E3 Harelbeke vytvoril s Petrom Saganom víťazný únik, a na páske bol rýchlejší. Jeho ďalšie výsledky nedosahovali potrebnú razanciu, na Vuelte si ešte pripísal triumf v tímovej časovke.   

La Primavera má nového majiteľa

Michal Kwiatkowski vyhral počas ročníka 2017 štyri razy. Všetky vavríny sú ale prestížne. To najlepšie počas dlhého roka ukázal hneď na jar. Najprv bojoval o víťazstvo na Volta ao Algarve v Portugalsku. Tieto preteky vyhral už v roku 2014, no tento raz bol nad jeho sily Slovinec Primož Roglič. Nič to, druhé miesto ho mrzieť nemuselo. Prišlo totiž Strade Bianche, kde Poliak prekabátil Van Avermaeta i Wellensa a vyhral. To bol však len predkrm. Presne o dvanásť dní na to totiž vyhral prvý monument sezóny Miláno - San Remo. V tesnom finiši porazil Petra Sagana a Juliana Alaphilippeho. Potom sa na chvíľu odmlčal i keď druhé miesto z AGR a výborné výkony na Valónskom šípe a L-B-L asi za ticho veľmi považovať nemôžeme. Tesne pred Tour vyhral ešte národný šampionát v boji proti chronometru. Počas Tour sa plne obetoval pre Frooma. Všetko si následne vynahradil na klasike San Sebastian, ktorú vyhral. Ročník ukončil v Lombardii. Nedokončil ju.

Doma nenašiel súpera

Nová sezóna sa pre neho začala už koncom januára na pretekoch Volta a la Comunitat, ale až v Portugalsku na Volta ao Algarve to naplno rozbalil. Dve etapové víťazstvá a výhra v GC a aj v bodovacej súťaži boli len potvrdením veľkej dominancie, ktorú Kwiatkowski v Portugalsku ukázal. Na ďalší mesiac si dal oddych a do akcie sa vrátil 30. miestom na Strade Bianche. Michal určite očakával lepší výsledok, ale nie každý deň je nedeľa a na taliansku jednorazovku sa snažil zabudnúť už na Tirreno – Adriatico. Podarilo sa mu to dokonale, síce žiadnu etapu nevyhral, ovládol celkovú klasifikáciu a podčiarkol tak úspešný vstup do sezóny. Následne sa však Michal prebudil z krásneho sna, prišli jarné klasiky, v ktorých totálne vyhorel. Nevyšla mu ani jedna, na La Flèche Wallonne skončil dokonca až na 57. mieste. Jeho výkony na klasikách boli nočnou morou, kvôli ktorým ťažko spával. Preto bolo pozoruhodné, čo Kwiatkowski ukázal na Critérium du Dauphiné. Do životopisu si mohol pripísať dve etapové prvenstvá, jedno z prológu a druhé z tímovej časovky. Preto bolo veľkým prekvapením, keď na národnom šampionáte v súboji s chronometrom obsadil len tretie miesto. Všetko si vynahradil aspoň výhrou národného dresu v pretekoch s hromadným štartom.

Veľmi dôležitou kapitolou v sezóne 2018 boli pre Michala Kwiatkowskeho Grand Tours preteky. Poliak sa predstavil ako na Tour de France, tak aj na Vuelte. Medzi nimi si odskočil ešte na domáce podujatie. Okolo Poľska mu vyšlo, dve víťazné etapy a prvé miesto v celkovej klasifikácii potešili celé Poľsko. K obom jeho vystúpeniam na Grand Tours treba dodať, že aj keď vo Francúzsku a Španielsku nevyhral ani raz, na Tour bol kľúčovým domestikom ako pre Chrisa Frooma tak aj Gerainta Thomasa. V Španielsku si zase vyskúšal aké je to nosiť dres pre priebežného lídra. Do konca ročníka sa predstavil už len na svetovom šampionáte. Dva štvrté miesta z dvoch súbojov s chronometrom boli prijemným prekvapením, no väčšie ambície si robil v pretekoch s hromadným štartom. V nich však Kwiatkowski doplatil na neštandardne bohatý program, ktorý v tomto roku musel absolvovať. Poliak bol jedným z tímových lídrov svojej reprezentácie, ale do cieľa nedošiel. Sezónu tak ukončil neslávne a hlavne smutne.

Najväčšie úspechy:
Majster sveta 2014, Ponferrada
Majster sveta v TTT 2013, Florencia
Okolo Baskicka 2014, 2. miesto
L-B-L 2014, 3. miesto
Okolo Poľska 2013, 2. miesto
Paríž - Nice 2015, 2. miesto