Vysiela Šport RTVS
Ešte to pár sezón potrvá. Nairo Quintana, Rigoberto Urán či Sergio Henao sa do dôchodku zatiaľ nechystajú, no o budúcnosť kolumbijskej cyklistiky sa rozhodne báť nemusia. Už o rok-dva ich možno bude schopný nahradiť mladučký Miguel Ángel López.
Pootvorené dvierka
Malý Miguel sa na narodil 4. februára 1994. Celé detstvo prežil v mestečku Pesca. Ide o asi 8-tisícové centrum vysoko v horách. Celá jeho provincia Sugamuxi je obkolesená Andami, čo je na jednej strane úžasné, no na strane druhej život miestnych vôbec nie je ľahký. Hlavným spôsobom obživy je poľnohospodárstvo i keď Slovákom asi veľmi nebude jasné, čo môžu tamojší obyvatelia vypestovať v nadmorskej výške atakujúcej 3-tisíc metrov nad morom. Očividne to ale ide. Spôsob života robí z ľudí veľmi odolných tvorov, ktorých len tak niečo nezlomí. A taká húževnatosť je pre cestného cyklistu vítanou vlastnosťou.
O mene Miguel López sme sa prvýkrát dozvedeli v roku 2014. Jazdec amatérskeho tímu Loteía de Boayacá získal štvrté miesto v národnej časovke v kategórii U23. Neskôr nedokončil preteky GP Capodarco - Comunità di Capodarco. Vtedy 20-ročný López ale rozhodne nemusel žito obohatiť o svoju flintu. Prišli totiž preteky Tour de l'Avenir. A Kolumbijčan v národnom drese tu dominoval. Vyhral šiestu etapu i bodkovaný dres. V GC mal pred druhým Robertom Powerom k dobru presne pol minúty. Dovtedy len pootvorené dvierka do veľkej cyklistiky si otvoril dokorán. Svoje áno bledomodrej Astane z Kazachstanu povedal definitívne po šampionáte v španielskej Ponferrade, kde sa v kategórii U23 príliš nepresadil. V časovke skončil 36. v pretekoch s hromadným štartom bol o desať miest vyššie.
| Miguel López na pódiu (© Astana Pro Team) |
Prvé "otukávačky" a debut na Grand Tour
Alexander Vinokurov išiel na svoj zatiaľ neobrúsený diamant pomaly. Sezóna 2015 nemala na mladého Kolumbijčana vyvíjať žiadny tlak. Mal sa zoznámiť so systémom, naučiť sa pracovať na tej najvyššej úrovni. Debut absolvoval na Okolo Katalánska, kde minimálne rozumel pokrikom fanúšikov. Preteky nedokončil, odstúpil počas piateho dejstva. Prvýkrát dal o sebe vedieť na Presidential Cycling Tour of Turkey, kde v šiestej etape finišoval druhý. Počas akejsi generálky pred Tour, na Okolo Švajčiarska zas prvý raz ukázal svoj potenciál. V závetrí víťazného Simona Špilaka skončil siedmy. Na Starej dáme sa samozrejme nepredstavil, všetko malo svoj čas.
V roku 2015 však ešte dozrel čas na jeho prvé veľké víťazstvo. Prišlo na Vuelta a Burgos, keď sa mu podarilo prekabátiť Daniela Morena a získal štvrtú etapu. Absolvoval tiež prvú veľkú klasiku v Lomardii. Nedokončil ju, zároveň to bola preňho záverečná bodka po prvej sezóne medzi profesionálmi.
Nasledujúca sezóna bola prelomová. Začal ju na Tour de San Luis, kde vyhral šiestu etapu. Hneď za ním finišovali bratia Quintanovci, čiže to bol pre Kolumbiu veľmi úspešný deň. Lópezovi sa darilo aj na Tour de Langkawi, kde skončil celkovo tretí. Na španielskom bloku pozostávajúcom z Okolo Katalánska a Okolo Baskicka zbieral drahocenné skúsenosti a kilometre, aby mohol v krajine Álp, syrov, čokolády či hodiniek naplno preukázať svoj talent. Vyhral Okolo Švajčiarska! Ako odmenu dostal pozvánku do Ria na OH, kde pomáhal Estebanovi Chávesovi. Sám tieto preteky nedokončil. Životná sezóna (aj keď mal len 22 rokov) pokračovala. Debutom na Grand Tour. Debutom na Vuelte. Do jeho nôh sa vkladali veľké nádeje, no už v tretej etape spadol a trápil sa. O tri dni neskôr skrátka z bicykla zosadol a odstúpil. Posledných osem pretekov sezóny absolvoval v Taliansku. Až šesť z nich nedokončil, no predsa len sa mu podarilo vyhrať Miláno - Turín.
| Triumf Miguela Lópeza (© Tour of Austria) |
Sužovaný zraneniami
Pred sezónou 2017 bol plný očakávaní a entuziazmu. Chcel vyhrávať, chcel sa definitívne zaradiť medzi pretekárov, ktorí dokážu veľké veci. Osud cestného cyklistu je ale niekedy krutý. Počas predsezónneho tréningu spadol a zlomil si píšťalu. Do pretekárskeho programu sa tak zapojil až začiatkom júna. Bolo to na pretekoch GP du canton d'Argovie. Hneď potom sa predstavil na Okolo Švajčiarska. Hovorí sa, že nešťastie nelozí po horách ale po ľuďoch. Opäť sa to potvrdilo. V piaty deň si Miguel zlomil prst a odstavil sa tak na ďalšie dva týždne.
Potom však možno zaúradovala spomínaná húževnatosť. Počas zvyšku sezóny vyhral totiž ešte štyrikrát. Jednu etapu na Okolo Rakúska i jednu etapu na Vuelta a Burgos. Viac ako rozpačitú a ubolenú sezónu ukončil na Vuelte. Ukázal sa tam v dobrom svetle, vyhral etapy číslo jedenásť a pätnásť, v GC skončil ôsmy. Pomáhal mu tam aj samotný Fabio Aru, no lepšie dopadnúť asi nemohol. Okrem toho, po takom roku bral toto umiestnenie všetkými desiatimi. Budúci ročník bude posledný z jeho prvej veľkej zmluvy, o to väčšia bude teda preňho motivácia.
