Matthews získal aj Montreal, v špurte do kopca si poradil s Colbrellim a Van Avermaetom

 

 

 

Kanadské jednorazovky už deviaty rok okoreňujú cyklistický kalendár a symbolizujú globálny charakter tohto športu. Na rozdiel od Číny či Turecka nevyvolávajú ani žiadne kontroverzie a väčšina účastníkov cestuje do Quebecu a Montrealu rada. Nedeľa patrila Stovežatému mestu, ako Montreal kedysi tituloval Mark Twain pri svojej návšteve.

 

Po rokoch rovnakým propozíciám pretekov, ktoré skúsení borci už ani nemuseli čítať, došlo tento rok k zmene trate. Organizátori sa rozhodli v druhej tretine kola ísť dvoma inými ulicami a keďže boli tieto úseky ťažšie ako pôvodné, znížili počet kvôl zo sedemnásť na šestnásť a dĺžka pretekov klesla o jedenásť kilometrov na 195. Paradoxné ale je, že teraz udávajú až o sedemsto nastúpaných výškových metrov viac ako vlani, a to je aj napriek novému kopčeku zjavný nezmysel. Či to zle zmerali v minulosti alebo teraz, nezistíme.

 

Úvod pretekov bol veľmi pokojný. O únik sa postaralo päť ľudí, z toho štyria Kanaďania a jeden Brit. Bol ním Owain Doull zo Sky a potom domáci borci Hugo Houle (Astana), Nigel Ellsay (Rally), Charles-Etienne Chretien a Adam Roberge (obaja Kanada). Bola to typická cyklistická idylka v uliciach slnkom zaliateho Montrealu.

 

Na prvý pohľad by sa možno zdalo nelogické, prečo sa tak chce ukázať Astana a prečo tam vlastne jazdí Kanaďan Houle. Odpoveď sa schováva v dodávateľovi bicyklov - kanadskej značke Argon 18, ktorá dodáva materiál Astane, sponzoruje aj kanadskú federáciu a sídli práve v Montreale. Houla dokonca vytiahli na slávnostný štart k strihaniu pásky a hviezdam.

 

 

Hugo Houle a únik (© James Startt / GP Cyclistes de Québec et de Montréal)

 

 

Prvé tri hodiny zvládli všetci borci bez problémov a okrem úvodnej polhodiny, keď sa tvoril únik a chvíľu s tým ešte viaceré tímy neboli spokojné, sme nevideli žiadnu drámu. Favoriti potrebovali šetriť čo najviac síl, pretože v kuloároch sa vravelo, že toto bude najťažší ročník.

 

Náskok pätice vpredu dosiahol maximálnu hranicu 5:45. V pelotóne bolo veľa tímov, ktoré mali záujem priložiť ruku k dielu, takže všetko bolo pod kontrolou. Borci v úniku si zasúťažili na vrchárskych prémiách a bojovali o to, aby sa vďaka svojej aktivite dostali na pódium. Najúspešnejší bol Adam Roberge v reprezentačnom drese. Jeho kolega Charles-Etienne Chretien, s ktorým jazdia aj vo farbách kontinentálneho Silber Pro Cycling, však za svoju aktivitu zaplatil skôr ako ostatní a už päťdesiat kilometrov pred cieľom si vystúpil z čela. Nečudo, veď má iba 19 rokov.

 

Už štyridsať kilometrov pred cieľovou páskou sa rozhodli do toho kopnúť jazdci Lotta Soudal, ktorý mal vo svojej zostave Tima Wellensa. Bol to jasný znak, že sa Belgičan cíti perfektne a po treťom mieste na BinckBank Tour i treťom na Bretagne Classic chce dnes vyhrať. Samozrejme, dnešná členitá trasa mu vyhovovala viac ako v Holandsku či Francúzsku. Dokonca o chvíľu na zjavné prekvapenie niektorých ľudí nastúpil balíku samotný Wellens. Olivier Naesen (Ag2r) neváhal a chytil sa ho. Pozorný bol aj v životnej sezóne jazdiaci Matej Mohorič (Bahrain Merida). Slovinec bol dokonca taký aktívny, že sa po dobehnutí Wellensa sám vzdialil balíku. Asi málokto rozumel tomu, prečo takto plytvá silami, keď za ním bolo ešte množstvo domestikov.

 

 

Tim Wellens a jeho pokus (© Pété Photographie / GP Cyclistes de Québec et de Montréal)

 

 

Vpredu boli ešte stále štyria členovia pôvodného úniku, ktorí už ale lapali po dychu a Mohorič ich zhltol. V tom čase už mal pri sebe krajana Jana Polanca z UAE. Pelotón strácal dvadsať sekúnd. Viedli ho ľudia zo Sunwebu a Bory. Vďaka štyrom kopcom sa tu dalo zaútočiť veľmi často a ďalšiu príležitosť využil Sep Vanmarcke (EFEF). Túto chvíľu si vyhliadol Gregor Mühlberger (Bora), ktorý sa k nemu pridal. Tretím do partie bol Reinhardt Van Rensburg (DiData).

 

Po prejazde do posledných dvoch okruhov sa borci dostali pod najťažšie stúpanie Côte Camillien-Houde (1,8 km; 8 %), a tam sa výkonnostne podelili. Úplne na čele ostali Mohorič, Polanc s Mühlberger. U Vanmarcka sa ukázalo, že hoci mu snaha ani odhodlanie nechýbajú, s kopcami má problém. Čelná trojka pekne spolupracovala a dúfala, že ich snaha rozbije pelotón, teda v závere sa k nim pridá už iba malá skupina, kde by ešte mali šancu. Samozrejme, ich tímy mali aj ďalšie želiezka v ohni, takže hrali viacerými kartami.

 

Šestnásť kilometrov pred dojazdom si z balíka vystúpili niektorí domestici a zrazu chvíľu nemal kto ťahať. Čelné trio si tak mohlo udržiavať pätnásť až dvadsať sekúnd výhody. Upratal to Sunweb, ktorý bol veľmi aktívny. Michael Matthews, ktorého nenominovali na MS, si určite veril. Rovnako Greg Van Avermaet, ktorý sa tu tešil pred dvoma rokmi. Zato taký Diego Ulissi (UAE) si ešte ticho hovel v balíku, keďže mal vpredu Polanca.

 

 

Skupina favoritov v závere pretekov (© James Startt / GP Cyclistes Québec et  Montréal)

 

 

Všetci vedeli, že v úvode posledného kola to budú na najťažšom kopci veľké jatky. Najprv zaútočil mladý James Knox (Quick-Step), ktorý je prvým náhradníkom pre Okolo Slovenska, a nasledoval ho Tim Wellens (Lotto Soudal). Vtedy zvonil umieračik pre slovinsko-rakúsku spoluprácu. Tesne pred vrcholom kopca sa k nim dokázal pridať aj Jakob Fuglsang (Astana). Bola to silná trojka, no v skupine za nimi stále ostalo zhruba 25 ľudí a pribúdali ďalší, keďže niektorí odtiaľ vypadli kvôli pádu Toma Jelteho-Slagtera.

 

Všetko sa preskupilo na Côte de Polytechnique. Domenico Pozzovivo dotiahol pozostatok pelotónu na čelo pretekov a začínalo sa akoby odznova. Favoriti už jazdili vpredu, aby si strážili situáciu. Zrazu tam bolo štyridsať ľudí. Nasledoval predposledný kopec Boulevard du Mont-Royal (0,8 km; 4 %). Tam to skúšal mladučký Beniot Cosnefroy (Ag2r). Pozzovivo ho mal pod kontrolou a zjazdovalo sa do priestoru štartu a cieľa.

 

Ako prvý nastúpil do špurtu Michael Valgren (Astana), no bolo to príliš skoro. Ako prvý sa cez neho dostal Sonny Colbrelli (Bahrain Merida) a zdalo sa, že to bude jeho triumf. Michael Matthews (Sunweb) mal trochu horšiu pozíciu a musel sa vysporiadať so stratou asi piatich metrov, no bol najsilnejší a na pásku hodil bicykel pred Taliana. Bola to majstrovská jazda austrálskeho borca. Greg Van Avermaet (BMC) si pripísal tretie miesto a s menším odstupom sa v cieli zjavili Olivier Naesen (Ag2r), prekvapenie Timo Roosen (LottoNL) a starí mazáci z UAE Rui Costa s Diegom Ulissim.

 

 

Michael Matthews s triumfom (© Cor Vos | Team Sunweb)

 

 

Matthews sa stal iba druhým cyklistom, ktorý vyhral Quebec aj Montreal v jednom roku. Predtým sa to podarilo inému Austrálčanovi Simonovi Gerransovi v roku 2014. A práve dnes sa Gerro lúčil s bohatou kariérou. Oboch dnes čakali oslavy, možno Michael pozval Simona na tú svoju. Keďže nejde na MS, súťažiť by už nemal.

 

Aj keď organizátori okruh mierne sťažili a dušovali sa, že by to mohol byť veľmi selektívny ročník, zrejme nemali uberať sedemnásty okruh. Tim Welllens dobre vedel, že v špurte nebude mať šancu, a tak skúšal, čo sa dalo, no neuspel. Matej Mohorič podal najobdivuhodnejší výkon. Vpredu sa vetral dvadsať kilometrov a Colbrelliho doviezol až na značku 400 metrov pred cieľom. Opäť len potvrdil fantastickú fazónu a zatraktívnil preteky.

 

 

Vyjadrenie Michaela Matthewsa (víťaz)

"Wow! Nemám slov. Nedá sa dostatočne poďakovať tímu za to, že mi verili počas tohto skutočne ťažkého dňa, opäť, chlapci boli úžasní. Víťazstvo by nebolo možné bež takého silného tímu okolo mňa."

 

 

Vyjadrenie Sonnyho Colbrelliho (2. miesto)

"Škoda, že ma Matthews prešpurtoval len dvadsať metrov do cieľa. Vďaka celému tímu, chlapci boli dnes veľmi silní. Aj tak, druhé miesto je dobré."

 

 

Vyjadrenie Grega van Avermaeta (3. miesto)

"Tím bol skvelý, ale ja som trochu frustrovaný, že som musel skončiť svoj špurt sto metrov do cieľa, lebo Matthews prišiel z pravej strany a dostal sa za Colbrelliho, kde som už bol ja, tak som musel prestať. Dal som do toho všetko a ak by som pokračoval, súdim, že by som bol druhý alebo prvý. To je frustrujúce, lebo celé preteky čakáte na špurt a keď nemôžete podať maximálny výkon, je to sklamanie. Boli to extrémne náročné preteky, ale podarilo sa nám kontrolovať to a pripraviť šprint. Všetko bolo v podstate skvelé až do posledných stoviek metrov. Nebudem hovoriť, že by som určite vyhral, ale možno by z toho druhé miesto bolo, a potom možno výhra. Viem predviesť dlhý šprint a s protivetrom by bolo možné predbehnúť Colbrelliho, Matthews to tak spravil. Ešte stále potrebujem popracovať pred majstrovstvami sveta, lebo trate sú iné. Ešte stále som bol mysľou tu, takže už zajtra rozmýšľam o majstráku."

 

 

Pódium: Colbrelli - Matthews - Van Avermaet (© Cor Vos | Team Sunweb)

 

 

 

 

Videosumár pretekov

 

 

 

 

Côte Camillien-Houde (1,8 km; 8 %)

Côte de Polytechnique (0,78 km; 6 %)

Boulevard du Mont-Royal (0,8 km; 4 %)

Avenue du Parc (0,56 km; 4 %)