ms imola cofidis banner 560x100
ne 27.9. rovinata etapa ciel rovina Imola > Imola 258 km Alaphilippe
 
ms 2020 profil pretekov
profil pretekov, 4650 nastúpaných metrov (©uci.org)
 
 
Po sérii ľahších a stredne náročných šampionátov, ktoré perfektne zvládol Peter Sagan a zapísal si majstrovský hetrik, prišli tri veľmi náročné. Najťažší okruh za poslednú dekádu v Innsbrucku, daždivý a veterný mordor v Harrogate a dnes takmer päťtisíc nastúpaných metrov na ďalšom ťažšom okruhu v okolí Imoly. Špecifikom týchto MS bolo to, že neexistoval žiadny rovinatý nájazd, ale všetko sa odohrávalo na tom ťažkom okruhu, teda hneď od úvodných kilometrov mali všetci kopce v nohách.
 
Na štart sa postavilo 174 pretekárov, teda menej ako to je zvyčajne. O miestenky na MS je zvyčajne veľký boj a plní sa kvóta 200 duší, no tento náročný rok s koronavírusom viacero krajín nevyužilo právo štartu. Určite zahrala rolu aj ťažká trať, kde mali logicky šancu len profíci z World Tour. Ale nabitý program zďaleka neprilákal všetkých. V britskej zostave chýbali bratia Yatesovci či Thomas, Francúzi nemali Bardeta s Pinotom. Chýbali tu takmer všetci pretekári chystajúci sa na Giro. Z WT celkov tu mala najmenej pretekárov Bora, ktorá nepustila nikoho okrem Maxa Schachmanna, teda výrazne oslabila nemecký, rakúsky, poľský i slovenský tím.
 
 
- reklama -
- reklama -
- reklama -
560 467 Vstupny bonus
- reklama -
 
 
Pretekári boli na štarte radení podľa štartových čísel, teda naši boli vzadu, no po slávnostnom štarte sa na širokom motoristickom okruhu dostali dopredu Marek Čanecký, Patrik Tybor aj Andrej Cully a čakali na ostrý štart. Hneď po ňom bol prvý vpredu Čanecký a očakával, že sa za neho chytia ďalší borci. Stalo sa tak, ale bolo to nesúrodné a štartové pole sa len natiahlo. Po pár nástupoch sa Marek vystrieľal a dopredu začal skákať Tybor. Najskúsenejší Duklák sa tam tiež vyvetral a opäť nemal šťastie. Len sa to natiahlo. Po desiatich kilometroch sa podarilo odísť sedemčlennej skupine, ktorá využila úzku pravotočivú zákrutu, kde našpurtovali, ale balík tam zastal. Bohužiaľ, nemali sme tam nášho pretekára, teda nevyužili sme výbornú prezentáciu.
 
Za to na veľkú mediálnu pozornosť sa mohli spoľahnúť Jonas Koch (Nemecko), Torstein Traeen (Nórsko), Marco Friedrich (Rakúsko), Danil Fominich (Kazachstan), Yukiya Arashiro (Japonsko), Eduard Grosu (Rumunsko) a Alfredo Castillo (Mexiko). Veľmi rýchlo si vypracovali šesť minút výhody. Zaujímavosťou bolo, že Fominichov kolega a najväčší kazašský favorit Alexej Lutsenko nenastúpil, pretože bol tesne pred MS pozitívne testovaný na Covid 19. Vieme, že sem prišiel z Tour. Prvé kolo bolo za nimi v hlavnom poli veľmi pokojné. Prakticky nič sa neudialo. Nikto nemal žiadne problémy. Pelotón prešiel prvý okruh len v priemere 34 km/h.
 
 
 
 
Až v druhom okruhu došlo k maličkému problému na druhom prudkom kopci, keď si niekto v polovici štartového poľa škrtol o pretekára pred ním a vzadu to zastalo. Bolo to nepríjemné aj pre všetkých Slovákov okrem Haringa, ktorý jazdil vyššie v balíku na týchto kopcoch. V prvej hodine a pol boli na čele Dáni, Švajčiari a Slovinci.
 
Podrobne o trase dnešných pretekov sme písali včera v preview. Prečítať si o tom môžete tu. Dominantami 28-kilometrového okruhu, ktorý sa šiel deväťkrát, boli dve stúpania Mazzolano (2,7 km; 6,1 %) a Cima Galisterna (2,7 km; 6,4 %). Oba však mali dlhú desaťpercentnú pasáž. Prvý presne kilometrovú, druhý dokonca až na 1400 metroch (vidíte to detailne v profile nižšie). Šlo sa to na úzkej ceste, ale väčšia časť okruhu bola na veľmi otvorenej ceste. Vietor bol síce spočiatku mierny, ale postupne silnel. To robilo z pretekov ešte náročnejšiu bitku a zatiaľ čo v prudkých kopcoch mali na vrch tí najútlejší vrchári, v silnom vetre získavali výhodu silní mohutnejší borci. Aj preto bol výpočet favoritov širší. A opäť sa nedalo hovoriť o dvoch-troch favoritoch. Veď kto by si vlani stavil na Madsa Pedersena?
 
 
kopce na okruhu
profil kopcov na okruhu (©uci.org)
 
 
V treťom okruhu sa náskok úniku znížil zo šesť a pol k piatim minútam. Na čele pelotónu sa už pomaličky začalo robiť a kopce boli pre väčšinu kontinentálnych ľudí v úniku veľmi náročné. Aj na pohľad sa im šlo už takto skoro dosť ťažko. Rovnako aj našim pretekárom, ktorí až na Haringa a spočiatku aj Bellana zvyčajne okupovali posledných desať figúr balíka. Pri treťom prejazde Cima Galisterna už nevyzeral dobre najmä Bellan, ktorý štartoval na svojich prvých elitných MS. No všetci pretekári ostávali v pretekoch.
 
Všetci boli zvedaví na súboje najlepších mužov Tour de France. Ako to vymyslia Slovinci s Rogličom a Pogačarom. Očakávalo sa, že zrejme víťaz Tour pomôže Primožovi, alebo keď sa dostanú do nejakej skupiny v závere, budú môcť spolupracovať. Veľa sa čakalo od nezmara Wouta Van Aerta, ktorý mal dokonca najnižšie kurzy, no na tejto trati sme ho pri všetkej úcte nepovažovali za práve toho najväčšieho favorita na dúhový dres. Na medailu áno, ale ak by zvíťazil, kto by ho porazil na jednoduchšej trati? Otázkou bolo, či v týchto kopcoch dokáže udržať krok s čístými vrchármi Marc Hirschi, ktorému ale kompletne sedel zvyšok okruhu. Presadiť sa chceli aj najlepší z Innsbrucku Dumoulin, Alaphilippe, Woods a samozrejme Valverde. S číslom jeden nastúpil namiesto Pedersena Jakob Fuglsang, ktorý bol na rozdiel od väčšiny favoritov určite čerstvejší rovnako ako taký Diego Ulissi. Šancu mali iste aj zvyčajní pomocníci, ktorí vo svojej krajine majú voľné ruky či aj podporu celého tímu ako Kwiatkowski alebo Kuss.
 
 
 
 
Tretie kolo bolo jasne najrýchlejšie, no na jeho konci sa spomalilo. Únik veľmi rýchlo strácal pôdu pod nohami, ešte bolo skoro, a tak sa Dáni na chvíľu stiahli z čela. Kto chcel, ešte si vykonal potrebu. Náskok vzrástol späť na šesť minút. Z našich jazdil celý čas pekne zabudovaný v pelotóne Haring a dajme tomu, že aj Tybor. Bellan, Čanecký a Cully boli celý čas vzadu. Vo štvrtom kole vyšiel dopredu z balíka Dán Mikkel Honoré z Quick-Stepu. Vypracoval si dvadsať sekúnd výhody a potom sa zrazu vrátil späť. Ťažko povedať, čo severania skúšali. Asi si takým spôsobom odskočil na WC. Jazdil vpredu, nechcel sa asi pred kopcom predierať cez balík späť.
 
Pri štvrtom prejazde Cima Galisterna na 102. kilometri už mal veľké problémy Juraj Bellan, ktorý chytil odlep, ale mal ešte šancu vrátiť sa späť v zjazde či prostredníctvom kolóny mechaničákov. Podarilo sa mu to. No v piatom kole, teda polovici pretekov, sa už začalo deliť aj čelo. Tempo nevydržal najprv mladý Rakúšan Friedrich, ktorý jazdí za tím Tirol, ktorý ale jazdieva v takýchto kopcoch. Následne logicky odpadol aj šprintér Grosu. Zapol už ale aj pelotón a začali z neho odpadať pretekári. Definitívne Bellan a problémy už mali aj zvyšní Slováci. Vzadu sa už ocitli Čanecký s Cullym.
 
 
 
 
Štart aj cieľ bol na slávnom motoristickom okruhu Autodromo Internazionale Enzo e Dino Ferrari, kde sa na prelome októbra a novembra po štrnástich rokoch vracia aj Formula 1. Okruh je neslávne slávny aj tým, že tu počas Veľkej ceny v roku 1994 zahynul trojnásobný majster sveta Ayrton Senna. Ešte pred ním v kvalifikácii aj Roland Ratzenberger.
 
Šieste kolo bolo už osudné pre Mexičana Alfreda Castillu, ktorý 112 km pred páskou stratil kontakt s čelom. To sa riadne delilo. Úplne na čele zostala dvojička Jonas Koch (Nemecko) - Torstein Traeen (Nórsko). K dispozícii mali 4:45 na hlavné pole. Tam sa už nedokázali držať naši poslední pretekári Patrik Tybor s Martinom Haringom, ktorí stratili kontakt. Už tam bol festival odstúpení. Naši určite chceli bojovať ďalej, ale ak chceli dokončiť, museli mať šťastie aj na skupinu, ktorá by si pomáhala, ale to nebolo pravdepodobné.
 
 
- reklama -
ms imola cofidis banner 560x300
- reklama -
 
 
Tri kolá pred koncom neustále ťahali Dáni z tímov druhej a tretej ligy. Pomáhali im aj Slovinci Novak s Tratnikom, rovnako Poliaci Owsian s Paterskim či Švajčiari Dillier a Pellaud. Bol to jasný signál, že favoritmi sú Fuglsang, Pogačar, Roglič, Kwiatkowski i Hirschi. Zaujímavé bolo, že tie najslávnejšie cyklistické krajiny - Francúzi, Taliani a Španieli či Belgičania celý deň ostávali v úzadí. Z našich bojovali vzadu Tybor s Haringom, ale neboli v žiadnej slušnejšej skupine, kde by sa nemuseli toľko vetrať, takže ich dokončenie nevyzeralo reálne. Tybor na to potreboval odpadnúť o jedno kolo neskôr.
 
Vpredu stále veľmi sympaticky bojovala nemecko-nórska dvojička. Jonasa Kocha poznáme aj z našich ciest, dlho jazdí v CCC. Uvidíme ako to bude s týmto tímom budúci rok, či Jim Ochowicz získa sponzora. Spolu s ním bol v úniku Torstein Traeen z Uno-X, ktorý ale pred týždňom nebol na našich pretekoch. Dvojička už ale nemohla zvládnuť prejazd najťažšieho kopca 69 km pred páskou, pretože na čelo balíka sa vytiahli Francúzi a Quentin Pacher tam šiel také tempo, že na dvoch kilometroch kopca zlikvidovali na unavené duo minútu. Na jeho robotu nadviazal víťaz ôsmej etapy na Tour Nans Peters a balík sa poriadne trhal. No nevýhodou pre nich bolo, že nasledoval zjazd a návrat do Imoly na okruh, kde bolo jednoduchšie vrátiť sa aj prostredníctvom mechaničákov. Ostávalo tam stále zhruba sto ľudí.
 
 
- ponuka z nášho eshopu -
banner slovakia dres aktualny
- ponuka z nášho eshopu -
 
 
Presne na cieľovej páske dve kolá pred cieľom, teda 57 km, mal technické problémy Tadej Pogačar, ktorý nie je poverčivý a svoje číslo 13 si neotočil. Po výmene bicykla bol veľmi rýchlo späť. Francúzov vymenili pri udávaní tempa Belgičania s Britmi, stále tam boli Dáni, trochu sa ukazovali už aj oranžové holandské dresy. Čakalo sa na prvého hybateľa. Či sa už bude odpadať ďalej len z chvosta, alebo niekto niečo vyskúša aj vpredu. A bol to práve Tadej Pogačar, ktorý zaútočil v úvode ťažkých úsekov na Cima Galisterna (2,7 km; 6,4 %). Reagovali Belgičania, ktorí ťahali hlavnú skupinu. Z našich ešte dovolili do predposledného kola prejsť Tyborovi, ale bolo jasné, že posledné už neabsolvuje, teda všetci naši budú DNF.
 
Pogačar pokračoval vo svojej snahe aj za vrcholom kopca. Vo zvlnenom a klesavom teréne mal k dispozícii pätnásť sekúnd, no blížil sa okruh bratov Ferrariovcov, a tam bolo jasné, že bude mať balík veľkú výhodu. Van Aert mal stále pred sebou troch pomocníkov. Do cieľa ostávala ešte hodina. Dobrých pätnásť minút sa nič nemenilo, Pogačar jazdil vpredu sám a za ním bola už len 35-členná skupina vedená Tiesjom Benootom, ktorý za sebou mal stále aj Matthewsa. Za pozostatkom pelotónu ale ostávali viaceré skupinky. Rozhodcovia tam ešte nepúšťali mechanické vozidlá. Ak by sa tam vrátili domestici, mohlo to ešte zobrať rolu. Podarilo sa im to. Deväť ľudí sa vrátilo vrátane Vliegena, ktorý šiel hneď na čelo.
 
 
 
 
Za Pogačarom teda bola 45-členná skupina s ľuďmi z najsilnejších krajín. Boli tam piati Belgičania, šiesti Taliani, piati Španieli, štyria Kolumbijčania, štyria Francúzi a zo zaujímavých jednotlivcov Matthews, Woods, Pidcock, Fuglsang, Hisrchi, Kwiatkowski, Carapaz, Costa i Dumoulin. Holanďania sa už rozpadli. Všetci ale nechávali vykúpať sa Belgičanov. Tí sa aj vykúpali, ale Pogačara dostihli.
 
V prvom kopci na okruhu nasledoval atak Vincenza Nibaliho, ktoré si hneď pokryli Mikel Landa, Wout Van Aert aj Rigoberto Urán. No skupina ich mala nadohľad vďaka dobrej robote Guillauma Martina pre francúzsky tím. Neskôr sa to potrhalo tak, že vpredu sa ocitlo osem ľudí bez Van Aerta, no nedokázali sa dohodnúť na spolupráci, a to mohla byť rozhodujúca chyba pre tieto reprezentácie. Na začiatku záverečného stúpania nastolil tempo Van Avermaet, no všetko hralo do karát Van Aerta. Kto chcel zlato, musel mu ujsť.
 
 
 

Vyskúšal to Marc Hirschi, ale nezlomný Belgičan mu bol v pätách. Rovnako Nibali, Fuglsang, Roglič, Alaphilippe, Kwiatkowski aj Schachmann. Tesne pod vrcholom sa podarilo odísť Alaphilippovi, ktorému vial sily do nôh pohľad na Van Aerta, ktorý už nedokázal ísť zo sedla. No veľmi tesne za ním ostávali ostatní. Julian mal veľkú šancu na triumf. Ak by sa ale za ním nespolupracovalo. No boli tam profíci, ktorí dobre vedeli, že musia ťahať. Aj tak robili. Boli to Fuglsang, Roglič, Kwiatkowski, Hirschi a Van Aert. Ostávalo dvanásť kilometrov. V členitom teréne nemal "Alafpolak" takú nevýhodu, no čakal ho aj záver na okruhu. Práve v zjazde si vybudoval taký náskok (15 sekúnd), že zlomil skupinu, kde všetci vedeli, že je Van Aert najrýchlejší a nechceli mu dostatočne pomôcť.
 
Julian Alaphilippe mal čas aj na víťazné gesto a slzy v očiach v pre neho tak náročnej sezóne, keď prišiel o otca. Pred dvoma rokmi sa v poslednom rakúskom kopci zlomil, dnes sa to nestalo, práve naopak, dokázal odísť ostatným a zaslúžene triumfoval. V súboji o striebornú medailu musel ísť Wout Van Aert z prvej pozície, ale aj tak ho nikto nezdolal. Fotofiniš o bronz zvládol lepšie Marc Hisrchi tesne pred Michalom Kwiatkowskim. Bez cenného kovu teda ostali ďalší favoriti, ale menej rýchli borci Fuglsang s Rogličom. Pogačar to mal skúšať asi až v poslednom kole.
 
 
alaphilippe 20 ms triumf msf
Triumf Juliana Alaphilippa (© BettiniPhoto / Imola2020)
 
 
V šprinte o siedmu priečku bol najrýchlejší Michael Matthews, ktorý si vyslúžil obrovskú pochvalu a zjavne je skvelo pripravený na Giro, kde by sa mal biť o cyklamenový dres, možno aj s Petrom Saganom. Zdolal Alejandra Valverdeho, ktorému už chýba to povestné percento výkonu, ale stále dokáže finišovať aspoň v Top 10 a ďalej naťahovať tento historický rekord. Bolo to jeho jedenáste umiestnenie medzi najlepšími desiatimi. Má jedno zlato, dve striebra a štyri bronzy. Pochvalu za skvelú výkonnosť si vyslúžili aj ľudia ako Caruso, Valgren, Woods či G. Martin na hrane Top 10. Dumoulin nie a nie dopracovať sa k medaile. Silný deň prežili aj Geschke, Molard, Bettiol či Masnada. Taliani či Španieli ale nemôžu byť spokojní. Nebol to tiež terén pre Holanďanov.
 
Dúhový dres teda bude obliekať pretekár tímu Deceuninck - Quick-Step, ktorý od roku 2012 nepretržite kraľuje v počte triumfov. Párkrát mali aj najviac UCI bodov, ale v tomto úspešnom období nemali vo svojich radách svetového šampióna. Patrick Lefevere na túto chvíľu čakal pätnásť rokov. Valverde si pamätá, ako ho doma v Madride ošpurtoval Tom Boonen v roku 2005. Zaujímavé je, že Julian si dres oblečie už v stredu a chystá sa na ardénske klasiky. Ak by niektorú vyhral, bolo by to veľmi špeciálne. Zvyčajne sa majster sveta v drese ukazuje až v novej sezóne, prípadne len na Lombardii. Pamätáme si, ako šiel pred dvoma rokmi na MS do Innsbrucku po triumfe na Okolo Slovenska, ale tam ešte nedosiahol na pódium. Takticky šiel skvele, ale až dnes na to mal aj nohy.
 
 
vyjadrenie ikonky ciernaVyjadrenie Juliana Alaphilippa (majster sveta)
"Je to pre mňa neopísateľný moment, skvelý úsech. Vždy som chcel uspieť na majstrovstvách sveta. Musím poďakovať tímovým kolegom, ktorí mi v závere pomohli. Odviedli skvelú robotu. Celú kariéru som o tomto dni sníval. Bol som blízko pred dvoma rokmi, ale neuspel som. Je to pre mňa skrátka splnený sen, úžasné. Venujem ho otcovi."
 
 
Výsledky
1. ALAPHILIPPE Julian link ikonka Francúzsko 6:38:34 600
2. VAN AERT Wout Belgicko 00:24 475
3. HIRSCHI Marc Švajčiarsko 00:24 400
4. KWIATKOWSKI Michal link ikonka Poľsko 00:24 325
5. FUGLSANG Jakob Dánsko 00:24 275
6. ROGLIČ Primož link ikonka Slovinsko 00:24 225
7. MATTHEWS Michael link ikonka Austrália 00:53 175
8. VALVERDE Alejandro link ikonka Španielsko 00:53 150
9. SCHACHMANN Maximilian Nemecko 00:53 125
10. CARUSO Damiano Taliansko 00:53 100
DNF CULLY Ján Andrej Slovensko odstúpil  
DNF HARING Martin Slovensko odstúpil  
DNF ČANECKÝ Marek Slovensko odstúpil  
DNF TYBOR Patrik Slovensko odstúpil  
DNF BELLAN Juraj Slovensko odstúpil  
 
Zobraziť kompletné výsledky