Tokio: Olympijské zlato získal Carapaz po odvážnom úniku, Juraj Sagan strávil štyri hodiny v úniku

Aj pre cyklistov sú olympijské preteky mimoriadne cenné a špeciálne, nie sú však vrcholom štvorročného snaženia ako to býva v ostatných športoch. Jedným z viacerých dôvodov, prečo nie sú na takom piedestáli, je to, že pretekár má len jednu či dve šance počas života na vhodnú trať. Tá tohtoročná vyhovovala vrchárom. Nešlo sa v obrovskej nadmorskej výške ani s vrcholom v stúpaní, ale vysoká vlhkosť, teplo a viaceré kopce dali pretekárom poriadne zabrať.

V úvode pretekov sa bojovalo o únik, ktorý by sa vpredu prezentoval a pre Slovensko to dopadlo výborne. Dostal sa tam Juraj Sagan. Spolu s ním boli na čele Nic Dlamini (Južná Afrika), Michael Kukrle (Česko), Polychronis Tzortzakis (Grécko), Eduard-Michael Grosu (Rumunsko), Aular Sanabria (Venezuela), Paul Daumont (Burkina Faso) a Elchin Asadov (Azerbajdžan).

Vpredu to bola zaujímavá zmes ľudí s rôznymi príbehmi. Boli tam najlepší jazdci daným malých krajín, ale naozaj aj veľmi dobrí tempári. Medzi nich sa určite radil aj Juro Sagan. Najsilnejší boli Kukrle s Grosuom, Dlamini štartoval na Tour a Tzortzakis je roky nebezpečný na pretekoch 2. kategórie UCI.

- reklama -

- reklama -

Partia si vypracovala až dvadsať minút výhody, čo bola poriadna výhoda. Zároveň však bolo zjavné, že sú tam pretekári rôznych kvalitatívnych kategórií a niektorí už nespolupracovali. Sagan s Kukrlem tak zvýšili tempo a Asadov, Daumont i Grosu odtiaľ vypadli. Na začiatku tretej hodiny sa v pelotóne spadlo a na zemi sa ocitli Briti Thomas s Hartom, ale aj Ciccone a Mühlberger. Všetci pokračovali.

Presne v polovici 234-kilometrovej trasy mal únik náskok štrnástich minút, odjazdené boli tri hodiny a v pelotóne bol stále zabudovaný druhý najmladší účastník pretekov Lukáš Kubiš. Pelotón viedli Tratnik, Herrada a Van Avermaet, teda Slovinsko, Španielsko a Belgicko. 108 km pred páskou sa začalo stúpanie na Fudži Sanroku. Malo 14,5 km a 6 %. Dalo sa čakať, že tam sa balík už poriadne nadelí a odpadne z neho viacero pretekárov. Bol to kľúčový moment pre Kubiša - kde bude na jeho vrchole, teda v skupine, ktorá príde alebo nepríde do cieľa.

V stúpaní sa, samozrejme, náskok výrazne znižoval a z balíka odpadávali jednotlivci. Tratnik už šiel veľmi silné tempo a náš mladík z Dukly ešte bojoval a bol ako na gumičke, no v polovici kopca už definitívne stratil kontakt s hlavným poľom. To signalizovalo, že preteky s najväčšou pravdepodobnosťou nedokončí, pretože nemal s kým ísť. Medzi tým sa Juraj Sagan parádne prezentoval v úniku a zaplnil titulky slovenských webov. Dôležité bolo, aký náskok budú mať na vrchole kopca. Bolo to niečo vyše pätnásť minút.

Pelotón bol vyselektovaný o viacerých ľudí, ktorí sú skôr tempármi na rovinatejšie trate ako Cavagna, Bodnar, Boivin, Jensen a tesne pred vrcholom dokonca aj Alejandro Valverde, ktorý nemal formu na Tour, ale zjavne neprežíval dnes dobrý deň a olympijské zlato ostane v jeho kariére nedosiahnuté. Tratnik nie len že odtiahol skoro celé preteky, ale ešte aj tak rýchlo zjazdoval, že balík sa dokonca delil. Nebolo to nič zásadné, dalo sa čakať spojenie, ale tí vzadu museli venovať na to veľa energie.

70 kilometrov pred cieľom bolo v pelotóne do 80 ľudí, pár sa ich v zjazde vrátilo vrátane Valverdeho. V tom čase odstúpilo už 18 ľudí, Kubiš zatiaľ medzi nimi nebol. Chcel bojovať ďalej. Konvoj následne prišiel na motoristický okruh, kde všetko malo o 65 km neskôr vrcholiť. Dalo sa čakať, že tam Kubiša stiahnu z pretekov. Sagan mal vpredu s Kukrlem, Dlaminim, Tzortzakisom a Aularom náskok 3:30 60 km pred cieľom. V balíku bolo okolo 70 ľudí. Už bez Thomasa, ktorý nebol po páde na tom dobre.

Náskok Saganovej partie veľmi rýchlo klesal aj na tejto rovine, hoci balík ťahali stále tí istí ľudia. Investované sily v úvode pretekov sa tu výrazne ukazovali. 53 km pred páskou odladol z úniku Juraj Sagan - slovenský hrdina úvodného olympijského dňa. Dalo sa čakať, že do cieľa nepríde, pretože pred ním boli ešte dva ťažké kopce a pelotón v obrovskom tempe, kde sa aj na rovine nastupovalo, pretože tímy boli málopočetné a nikto nechcel ťahať.

- reklama -

Veľmi dobrý pokus predviedol Remco Evenepoel (Belgicko), ktorý vyrazil dopredu a chytil sa ho Vincenzo Nibali (Taliansko) a Eddie Dunbar (Írsko), ktorý bol v tom čase vpredu a neváhal sa chytiť. Za nimi nastal mierny chaos a nebolo jasné, kto prevezme iniciatívu na sťahovaní. Boli to Francúzi, Kazaši a Nóri s jedným pretekárom. Trojka z favoritov aj pôvodný únik boli dostihnutí a 45 km pred páskou bola zhruba 65-členná skupina pokope a už na čele pretekov.

Nasledovalo prudké stúpanie Mikuni Pass, ktoré malo 6800 metrov s ozrutným priemerom 10,1 % a zo skupiny favoritov odpadávali už aj veľmi silní ľudia, ktorí predtým ťahali či boli inak aktívni ako Nibali, Ciccone, Izagirre, Quintana, Kelderman, Foss a samozrejme aj Valverde a mnohí ďalší. Dokonca aj Evenepoel zmizol. Ťahali Belgičania a za zadným kolesom Van Aerta jazdil Pogačar, pekne sa tam ukazovali ale aj Kuss, Roglič, Bettiol, Moscon, Urán, Yatesovci, Fuglsang, Mollema, Woods.

37 km pred páskou asi v polovici prudkého kopca si len tak mimochodom v sedle zaútočil Tadej Pogačar (Slovinsko) a za ním sa pustil jeho tímový kolega Brandon McNulty, ktorý tu ale, samozrejme, jazdí v amerických farbách. Dobehol ich a zalepil si to aj Michael Woods (Kanada). Za nimi to už bol obrovský poplach. Ťahať musel Van Aert, za ktorým boli Carapaz, A. Yates, Urán, Bettiol a Kwiatkowski. Neďaleko boli Mollema, Fuglsang či Gaudu. Zásadne sa to lámalo. Úplne odtiaľ vypadli Roglič či Schachmann.

- ponuka z nášho ehopu -

Dva kilometre pred vrcholom kopca nastúpil z desaťčlennej skupiny Kwiatkowski a chytili sa ho Carapaz, Bettiol i Urán. Dokázali sa docvaknúť a už bolo vpredu sedem ľudí. Za nimi sa zgrupila štvorica Van Aert, Mollema, Fuglsang a Gaudu. Tesne pred vrcholom sa vpredu prestalo spolupracovať a spomínaná štvorica ich dobehla. Vpredu tak bolo 11 ľudí. V krátkom zjazde si partiu doskočila dvojička Schachamnn a A. Yates.

Následne sa to zmenilo na veľkú taktickú bitku a nástup striedal nástup. V úvode posledného kopčeka Kagosaka Pass (2,2 km; 4,7 %) sa rozhodol na posledný výstrel Brandon McNulty, ktorého si vyhákoval Richard Carapaz a táto dvojička si urobila pekný náskok za pár sekúnd. Dokonca to bolo 25 sekúnd náskoku. Nikto po nich nechcel ísť, všetci boli unavení. Pogačar čakal, určite mal v hlave, že Američan je jeho tímovým kolegom. No to nebral do úvahy Kwiatek, ktorý jazdí s Carapazom, no  nastúpil skupine. Nebolo to ale úspešné. Nikto s touto situáciou nevedel nič robiť. Dvojka vpredu si držala náskok.

Nasledoval zjazd až na cieľový okruh. Absolútne kľúčové bolo, ako bude spolupracovať skupina za čelnou dvojičkou. Ak by sa poriadne striedali, mali ešte veľkú šancu. No spolupráca je v cyklistike často zlá a bolo tomu tak aj v tomto zjazde, čím sa veľké hviezdy oberali o šancu. Blížil sa cieľ. Pretekári už mali za sebou šesť hodín jazdy a kŕče zastavili Bettiola. 16 km pred páskou sa začala už niečo ako slušná spolupráca v skupine favoritov, ale to mala dvojička na čele už náskok štyridsiatich sekúnd.

- reklama -

- reklama -

Po zjazde prišiel ešte kratučký kopček, kde nasadil silné tempo Van Aert a podarilo sa mu zlikvidovať 15 sekúnd. Vytriasol pár ľudí ako Fuglsang a Kwiatkowski. Osem kilometrov pred páskou mali McNulty s Carapazom už len pätnásť sekúnd, Van Aert z toho poriadne skresal. No potom na rovine s ním nechcelo veľa ľudí robiť. Uvedomovali si jeho silu v špurte. Posledný kopček pri nájazde na Fuji International Speedway využil na nástup Carapaz a zbavil sa unaveného McNultyho. Jeho už videli zozadu ostatní.

Päť kilometrov pred páskou už na okruhu padol McNulty a vpredu ostal len Carapaz, ktorý mal však veľký náskok. Vyzeralo to pre neho mimoriadne nádejne. Aj keď sa za ním stále nastupovalo, nikto nevedel odísť a bolo všetko jasné. Richard Carapaz sa stal olympijským víťazom v Tokiu 2020! Až vyše minútu za ním finišovala skupina, kde v milimetrovom špurte o striebro vyhral Wout Van Aert tesne pred Tadejom Pogačarom. Prvým bez medaily bol Bauke Mollema pred Michaelom Woodsom a Brandonom McNultym. Zvyšok Top 10 obstarali Gaudu, Urán, A. Yates a Schachmann.

Olympijské preteky boli na tejto trati úžasným divadlom, ktorého pokojné prvé dve tretiny obstaral v úniku veľmi viditeľný Juraj Sagan. Pred svetom prezentoval seba i slovenský národný dres, našu krajinu na najsledovanejšej športovo-spoločenskej udalosti planéty. Zaslúži si teda veľkú pochvalu za aktivitu a jasný zámer, ktorý mu vyšiel. Ako sme písali, Lukáš Kubiš bol druhým najmladším účastníkom a v tomto teréne nemal veľké šance. Snažil sa, nechcel vzdať, ale rozhodcovia ho z trate stiahli.

V boji o medaily to bol výborný súboj favoritov, ktorí tam ostali každý osamote bez tímovej podpory, a to bolo dôležité. Neťahalo sa ideálne a bolo otázkou času, kedy a komu sa podarí odísť. Ten rozhodujúci nástup prišiel 23 km pred páskou, keď skupine odišiel McNulty s Carapazom na zadnom kolese. Američan tu jazdil v eufórii, bol v každom dôležitom úniku favoritov, takže už aj logicky v samom závere nemal sily a Carapaz ho musel opustiť ak chcel zlato. Zavesil si ho na krk a pre svoju krajinu dosiahol niečo výnimočné. Ekvádor doteraz získal na OH len jedinú zlatú medailu, samozrejme, nie v cyklistike.

Zostávajúce dve medaily si zaslúžili Van Aert s Pogačarom, ktorí boli silnejší ako zvyšní ľudia v skupine. Dá sa teda hovoriť o tom, že až na McNultyho si cenné kovy zaslúžene vybojovali tí správni cyklisti. Za normálnych okolností by bol v špurte silný aj nestarnúci Kwiatek, no ten nezvládol poslednú selekciu. Napokon sa do Top 8 dostali len pretekári, ktorí sa presadili na Tour. Úplne sklamaní ostali Taliani so Španielmi, ktorí skončili hlboko v poli porazených.

Vyjadrenie Juraja Sagana pre RTVS (Slovensko)

"Som rád, že sa mi podarilo dostať do úniku. Len škoda, že sme neboli početnejšia skupina, alebo trochu silnejšia. Stálo ma to však dosť síl a tie mi už potom došli. Boli sme tam piati takí silnejší, ostatní boli výkonnostne slabší a odtiahnuť v päťke takéto dlhé preteky, to je ťažké. Bol tam skoro aj Lukáš, ale privreli ho v jednom momente, nastúpili potom ďalší z druhej streny a už to bolo silné tímy nepustili. Príprava nebola najideálnejšia, isteže zlomenina ubrala z jej kvality. Nešiel som si to tu užiť, ale určite zažiť aj takúto skúsenosť, tak som rád, že sa aspoň ten únik podaril."

Vyjadrenie Lukáša Kubiša (Slovensko)

"Bolo to naozaj veľmi ťažké. Chceli sme byť s Jurom obaja v úniku, no pri odchádzaní som mal kontakt s iným pretekárom a takmer sme spadli, tak sa mi nepodarilo dostať do úniku. Následne sa išlo v balíku vysoké tempo. V druhom kopci som nedokázal udržať tempo Belgičanov, a tak päť kilometrov pred vrcholom som odletel. Snažil som sa ísť, čo to dalo, no nestačilo to. Rozhodcovia ma stiahli z trate, pretože by som nestihol časový limit. Mrzí ma to o to viac, že som nedokázal naplniť podporu všetkých ľudí, ktorí ma podporovali. Som frustrovaný, to je samozrejmé. Ešte ma čaká časovka, tak snáď si napravím chuť. Ďakujem všetkým, za podporu. Veľmi si to cením!"