Prvý monument sezóny, prvá ponuka zaradiť sa medzi legendy, láka nevídaným spôsobom množstvo cyklistov, ktorí sú pripravení urobiť maximum, aby sa víťazstvom dostali na úroveň Eddyho Merckxa či Gina Bartaliho. Už piaty rok po sebe čaká táto výzva aj na Petra Sagana.
 
 
La Primavera si vyslúžila honor jednej z najprestížnejších klasík svojou históriou, nezabudnuteľnými súbojmi a nevyspytateľnosťou. Podujatie v tejto sezóne zaknihuje už 106. edíciu, pričom sa stále odohráva medzi dvomi mestami Miláno a San Remo. Svoju identitu si stráži ako oko v hlave, z toho dôvodu musíme pochopiť vlnu rozhorčenia, ktorá v posledných rokoch sprevádza úvahy organizátorov o zatraktívnení trasy. Nemenný profil podujatia má svoje čaro. Trasa na prvý pohľad nevyzerá príliš namáhavo, ale na konci pretekov nikto nikdy nevie, ako to dopadne.
 
 
Klasická trasa = čertovská zápletka
 
Na trati naozaj nestriehnu náročné prekážky. Čo však robí toto podujatie veľmi ťažkým je obludná porcia kilometrov (293), ktorá nemá v cyklistickom kalendári obdobu, a výčiny počasia. Na začiatku je pripravených jednoduchých 120 kilometrov, na ktorých zvýši hladinu adrenalínu len vytváranie úniku. Potom sa pelotón dostane na pobrežie Ligurského mora, ale ešte predtým musí prekonať ťahavé stúpanie Passo del Turchino. Tento nepravidelný 25-kilometrový kopec mával v minulosti väčší selektívny charakter, v poslednom čase tu na jazdcov striehne "len" veľmi zlé počasie. Po jeho absolvovaní sa situácia upokojí, až kým sa cyklisti nedostanú na tri menšie kopčeky.
 
Trojica známych stúpaní Capo Mele, Capo Cervo, a Capo Berta, z ktorých ten posledný stojí 40 km pred cieľom, dostane do pozornosti všetkých favoritov, pretože tu začínajú rozhodujúce momenty. Prvým ostrým testom bude stúpanie Cipressa (5,6 km; 4,1 %; max. 9 %), ktoré posmelí niektorých jazdcov na prvé nebezpečné útoky. Odtiaľ je to do cieľa stále ďaleko, presne dvadsaťdva kilometrov. O bytí, či nebytí tak ako vždy rozhodne stúpanie Poggio (3,7 km; 3,7 %; max. 8 %). Za iných okolností by sa o tomto kopci nerobili rozsiahle analýzy, ale keď prichádza po necelých tristo kilometroch, má nesmierny význam. A práve tu sa môže odohrať čokoľvek. Na jeho vrchole zostáva do cieľa päť kilometrov, väčšina z nich je v technickom zjazde, na rovine zostáva len 2000 metrov.
 
Samotný kopec Poggio je nejednoznačný, preto sa na konci môže odohrať niekoľko scenárov. To stúpanie nie je natoľko náročné, aby ho šprintéri nezvládli. Preto tento monument často vyhrávali práve ony. Poggio však poskytuje ideálnu príležitosť na útok, čo využívajú výbušní jazdci s veľkou silou, aby na jeho sklonoch potrhali pelotón. Zásadný vplyv na výsledok podujatia má aj počasie. Čím sú na trati náročnejšie podmienky, tým stúpajú šance klasikárov. Pre špurtérov zas nahráva do kariet, ak na záverečnom kopci fúka protivietor. Potom je takmer nemožné na konci urobiť selekciu.
 
san-remo-2015-trasa
 
milano-sanremo-2012-profil-finish
 
 
Hromadný dojazd vyhovuje silnej skupine pretekárov
 
Z najrýchlejších pretekárov sa do úlohy veľkého favorita dostáva Alexander Kristoff. Obhajca prvenstva za posledný rok urobil obrovský výkonnostný skok, dnes už každý pozná jeho kvality na konci náročných pretekov. A La Primavera je presne ten typ podujatia, ktorý mu veľmi vyhovuje. Súperi budú mať čo robiť, aby ho v závere ako odolného cyklistu odtrhli z hlavnej skupiny. Ak sa im to nepodarí, na cieľovej páske bude sakramentsky rýchly. V tomto roku jazdí vo veľmi dobrej forme a dokáže vyhrávať aj klasické hromadné dojazdy, čo ešte zvyšuje jeho šance na obhájenie titulu.
 
Parádny začiatok sezóny má za sebou aj Mark Cavendish. Britský jazdec vyhral už päť pretekov, to najcennejšie prišlo na Kuurne - Bruxelles - Kurrne, kde dokázal poraziť spomínaného nórskeho borca. Jeho značnou zbraňou bude silný tím, ktorý môže hrať viacerými kartami, ale 29-ročný cyklista verí, že sa bude rozhodovať v hromadnom špurte. Na jeho strane stoja bohaté skúsenosti a momentálna forma. Potrebnými kvalitami disponuje aj John Degenkolb, ktorý sa v minulom roku dostal do skupiny najsilnejších klasikárov. Spomedzi nich je veľmi rýchly, preto bude pre súperov veľmi nepríjemné, ak sa na konci udrží vo vedúcej skupine. Treba však dodať, že v tejto sezóne mu hromadné špurty nevychádzajú, ale určite má potrebnú výkonnosť, aby sa predviedol práve teraz.
 
André Greipel stále čaká na úspech na veľkej klasike, v tomto roku kvôli tomu obetoval aj svoju obľúbenú cestu na TDU, aby bol počas týchto podujatí svieži. Jazdec tímu Lotto-Soudal má v nohách obrovskú silu, ale pri charaktere pretekov sa musí spoliehať na to, že sa v cieli objaví veľká skupina. Potom môžeme uvidieť nemecké prekvapenie. V kútiku duše dúfa v dobrý výsledok takisto francúzska légia. Arnaud Démare nepohrdne ani náročnejším priebehom, jeho forma a rýchlosť je opäť dobrá, ale chýbajú víťazstvá. Aj Nacer Bouhanni dokáže zvládnuť menšie stúpania, v prípade hromadného dojazdu to môže byť jeho výhoda, že bude menej unavení, ako niektorí jeho súperi.            
          
Za svoje doterajšie výkony si určite zaslúžia pozornosť Juan José Lobato a Michael Matthews. Španielsky jazdec má perfektný vstup do ročníka, dokázal vyhrať už tri etapy, pričom každá z nich končila na miernom kopci. V početnej skupine nemusí byť najrýchlejší, ale hektický priebeh nakláňa misku váh na jeho stranu. Presne to isté platí aj o Michaelovi Matthewsovi. Jazdec tímu Orica sa na Paríž - Nice ukázal vo výbornom svetle v ťažkých dojazdoch, preto sa jeho spolujazdci určite pokúsia podkúriť klasickým šprintérom. Okrem toho sa po vzore Simona Gerransa vie správne sústrediť na dôležité preteky.
 
 
san-remo-2014-lamf
Finiš Miláno - San Remo 2014 (klik pre zväčšenie) (© Lampre-Merida / BettiniPhoto)
 
 
Kto odtrhne špurtérov?
 
V druhej skupine favoritov sa nachádzajú pretekári, ktorí musia na Poggio niečo vymyslieť, aby sa zbavili šprintérov. Už teraz sa vo veľmi dobrej pozícii nachádza tím Etixx - Quick-Step, ktorý sa okrem Cavendisha môže spoliehať aj na Michala Kwiatkowskeho a Zdeňka Štybara. Belgickému celku bude vyhovovať akýkoľvek scenár. Ak sa britský jazdec nebude na konci cítiť dobre, Kwiatek alebo Štybar budú bezpochyby útočiť. Rýchly kopec a technický zjazd vyhovuje obidvom cyklistom, len sa musia rozhodnúť pre správnu taktiku. Český jazdec pred nedávnom vyhral klasiku Strade Bianche, Kwiatkowski pre zmenu výborne jazdil na Paríž - Nice. V jeho prípade však platí, že La Primavera pri svojich dvoch štartoch ani raz nedokončil.
 
Na posledné kilometre sa veľmi teší Fabian Cancellara, ktorý sa tam chce znovu pohrať so svojimi súpermi, presne ako v roku 2008. Formu má dostatočnú. Na Tirrene vyhral krátku časovku, v Ománe ťažkú etapu, preto bude pre každého cyklistu otázkou života a smrti udržať jeho koleso, ak na Poggio spustí svoje kladivo. Podobnú taktiku má pripravenú aj Philippe Gilbert. Belgický jazdec chce vo svojej kariére siahnuť na každý monument, Miláno - San Remo je momentálne prioritou číslo jeden. Aj on sa potrebuje na konci zbaviť najrýchlejších pretekárov, preto budeme zvedaví, kto bude v závere úspešnejší pri tomto pretláčaní. BMC okrem toho môže staviť aj na Grega van Avermaeta, ktorý je schopný všetkých zaskočiť odvážnym, skorým atakom.
 
Alejandro Valverde sa na podujatí predstaví po dlhom čase a určite vyskúša pozornosť svojich súperov. Jeho útočný inštinkt jednoducho nemôže zostať pasívny. Vincenzo Nibali už pred pretekmi hovoril, že pôjde do útoku. V minulom roku to osamotený vyskúšal na Cipresse, ale bolo to príliš skoro, pretože sa k nemu nikto nepridal. Aj tentoraz svojimi vyjadreniami rozhadzuje siete, možno sa niektorí z jazdcov chytia a spolu s ním vytvoria na čele silnú skupinu. Agresívne preteky vyhovujú aj Ruiovi Costovi. Tím Lampre-Merida sem prichádza povzbudený niekoľkými výbornými výsledkami, preto aj z ich strany sa môžeme dočkať zaujímavého predstavenia. Najmä vtedy, ak Filippo Pozzato konečne jazdí vo výbornej forme.
 
 
Nájdu Sagan a Tinkoff správnu taktiku?
 
Pre Petra Sagana patria tieto preteky do kategórie najobľúbenejších, preto chce so silným tímom po svojom boku atakovať vysoké priečky. V roku 2013 tu prežil nečakanú a bolestivú prehru, v minulej sezóne pri hromadnom dojazde už nemal dostatok síl, aby finišoval lepšie ako desiaty v poradí. Pred niekoľkými dňami svojho nového zamestnávateľa prvýkrát potešil víťaznou etapou, po čom z neho opadol veľký psychický kameň. Pritom aj dovtedy jazdil veľmi dobre, štandardne veľmi dobre, ale víťazstvá jednoducho neprichádzali.
 
Nielen pred Saganom, ale pred celým tímom Tinkoff-Saxo stojí teraz skúška, ako jazdiť počas pretekov, aby slovenský šampión mohol siahať na víťazstvo. Je jasné, že sa potrebujú zbaviť čo najviac rýchlych pretekárov. Na konci preto musia urobiť posledné kilometre takými ťažkými, ako to len pôjde, aby okresali skupinu favoritov. Peter Sagan ako mimoriadne odolný jazdec by s tým nemal mať problémy. Veľkou výzvou však bude Poggio. Tu by mal Tinkoff zabrať, aby neodskočil žiadny z favoritov. Potom uvidíme, či Sagan dostane priestor, aby sa dostal do akcie. Nechajme sa prekvapiť, či slovenský jazdec nájde tú správnu cestu, ako triumfovať.