Komentár k MS: Innsbruck našimi očami a akú sme to vlastne mali v nedeľu taktiku?

 

Trať v Innsbrucku a okolí bola zvolená tak, aby bola veľmi selektívna a atraktívna pre fanúšikov i divákov pri televíznych obrazovkách, takže to bola takpovediac stávka na istotu a mnohí cyklistickí priaznivci si na tento šampionát spomenú aj po mnohých rokoch ako zrod nezlomného Evenepoela, dočkanie sa matadora Valverdeho či lámanie sa hviezd na Gramartbodene. O športovej stránke sme už písali mnoho, takže sa krátko chceme pozrieť do zákulisia.

 

 

Scenéria šampionátu (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Rakúšania mali čo robiť, aby sa po všetkých stránkach dokázali vyrovnať s vlaňajším Bergenom, ale podarilo sa. Aj v srdci Álp prebehol šampionát veľmi dobre. Organizátori neurobili väčší kiks, väčšina záležitostí bola zvládnutá profesionálne. Potvrdilo sa, že Nóri sú fanúšikovskejší, jednoducho majú svoje hviezdy, ktorým fandia v obrovských počtoch. Rakúšania nepatria medzi najlepších desať ani pätnásť krajín, absencia miestnej superstar, ktorej by sa fandilo, bola cítiť. Vynahradilo to ale množstvo fanúšikov z kontinentálnej Európy, ktorí mali po rokoch možnosť vidieť šampionát po pár hodinách cesty autom. Určite najviac ľudí bolo zo Slovenska, ale zastúpenie mali aj tradičné krajiny. Zaujímavosťou je, že prvý raz sme videli aj pár skupiniek nemeckých fanúšikov, ktorí na tento šport vo väčšom meradle nechodievali a blízkosť šampionátu určite pomohla cyklistike znova viac otvoriť brány najväčšej ekonomike v Európe. UCI si to veľmi dobre uvedomuje.

 

Oficiálne štatistiky organizátorov hovorili o 275 000 fanúšikoch v nedeľu. V Bergene ich síce bolo o čosi menej, ale zohľadniť musíme nevhodnú polohu aj nedostatok ubytovacích kapacít, čo v Alpách nebol najmenší problém. Hotel v dosahu päťdesiatich kilometrov ste našli aj pár dní pred MS. O rok v Yorkshire si veria až na milión fanúšikov, takže na to sme zvedaví. Prvý raz sme videli MS, kde nebola ani jediná tribúna, ale predávali sa vstupenky. Organizátori jednoducho zavreli a oplotili cieľový priestor. Kto sa chcel dostať dnu, musel si zaplatiť. Na celé majstrovstvá stal lístok 98 eur, na minulotýždňovú nedeľu 28. Títo fanúšikovia zároveň dostali prístup k večerným koncertom miestnych kapiel aj Zucchera, ale na Bonnie Tyler sa vstupenky predávali zvlášť. Zaujímavosťou bolo Expo, ktoré pripravili pre fanúšikov. Bola to séria atrakcií v centre mesta asi desať minút od cieľového priestoru s fanzónou. Tiež sme si nikdy nevšimli, aby pár oficiálnych suvenírov dostali možnosť predávať aj niekoľkí lokálni stánkari.

 

 

Fanúšikovia popri trati (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

V súvislosti s viacerými teroristickými útokmi v minulom období sú takéto akcie stráženejšie ako kedysi, aj tu sme okrem policajných zložiek videli tiež vojakov, ale ich prítomnosť prakticky vôbec nebolo cítiť. Prekvapilo nás, že nikde sa nekontrolovali batohy, rovnako ľuďom pri kontrolovanom vstupe do cieľového priestoru nebrali ani fľaše s vodou a ďalšie veci. Fanúšik sa mohol cítiť maximálne komfortne aj slobodne. Na jednej strane je to dobré, na druhej by nejakému bláznovi nemali šancu zabrániť v nekalých úmysloch. Tiež nás trochu prekvapilo, že šampionát nespôsobil dopravnú apokalypsu. Z miesta štartu v Kufsteine sme sa bez problémov dostali do Innsbrucku a ľudia teda mohli vidieť prípravu pretekárov, predstavovanie tímov či štart a ešte pred príchodom konvoja sa bez problémov dostali aj do Innsbrucku.

 

Už býva zvykom, že ak do dejiska prídete prvý raz a chcete sa opýtať usporiadateľov, kam máte ísť, nevedia to, prípadne vám dávajú protichodné informácie. Rovnako majú chaos v tom, kto kam môže ísť. Majú síce na jednotlivých stanovištiach napísané "Access point", ale bez detailného lúštenia neviete pre koho, takže idete pokus-omyl, či vás odtiaľ vyhodia alebo nevyhodia. Absentovala podrobná mapa celého priestoru s týmito zónami, ktorá je komu určená a čo je tam. Chaos panoval aj okolo možnosti využitia odvozu na trať pre nášho fotografa. Každý človek z kompetentných tvrdil niečo úplne iné, dokonca manažérka fotografov rozprávala niečo ústne, ale opak emailom. A realita? Tá sa nezhodovala ani s jednou jej verziou. Z pretekov žien sme preto z okruhu žiadne fotky nemali, v nedeľu aspoň z dvoch kôl áno.

 

 

Alejandro Valverde s najcennejším kovom (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Slováci prvý raz štartovali vo všetkých disciplínach, ale podľa očakávania dieru do sveta neurobili. Pôjdeme chronologicky. V časovke tímov síce Dukla skončila na predposlednom mieste, ale bolo to jej pekné zviditeľnenie. Martin Fraňo ako cyklistický marketingový guru využil poskytnutú šancu a pretekári sa zasa niečo nové naučili a namotivovali sa. Lepší výsledok v tej konkurencii sa neočakával. Neznamená to však, že na Dukle majú byť s tým spokojní. Vôbec nie. Tereza Medveďová v úvodných kilometroch pomohla BePinku kvôli zdravotným problémom viacerých kolegýň, ktoré nemohli štartovať. V časovkách sme sa zaradili medzi exotiku. Potvrdili alarmujúci stav prípravy našich pretekárov v tejto disciplíne a pokiaľ je pred nami pretekár z Mongolska, tak je to katastrofa. Predpokladáme, že v Yorkshire boje proti chronometru neobsadíme, prípadne tam pôjde iba niekto, kto počas roka preukáže dostatočnú výkonnosť.

 

V pretekoch zaznamenal suverénne najlepší výsledok Marek Gajdula, ktorý si medzi 159 pretekármi vybojoval 28. miesto. Ešte aj Marek Bugár sa na 47. pozícii dostal do prvej tretiny štartovej listiny. Ťah Milana Novosada s týmito prekvapujúcimi menami sa ukázal ako správny. Uzavretie nominácie si nechal na poslednú chvíľu a medzi pretekármi vytvoril tlak s tým, že nastúpia dvaja s najlepšou formou do kopcov nehľadiac na nič iné. Veď Gajdula je až siedmy v rebríčku Slovenského pohára. Najmä výsledok prvoročáka Gajdulu teda bol sľubný, ostatní reprezentanti sa ale nepresadili. Do cieľa prišli iba juniorky, kde sa to až tak nepodelilo. Od Matúša Štočka sa na tejto trati nedali čakať zázraky, ale rozhodne jeho reálnu výkonnosť nereprezentuje to skoré odstúpenie. Mal veľmi zlý deň. Na zamyslenie je ale samotný fakt, že štartoval iba na divokú kartu bez určenej pomoci z mechanického vozidla nášho tímu zdieľaného s iným. Možnosť mal využiť iba neutrálne vozidlo. Ak má ísť naša cyklistika dopredu, musíme si vybojovať reálne miestenky na MS. Nie je možné, aby sme sa nedostali ani do Top 27 krajín v Európe. Všetci ospevujú Štočkovo talianske pôsobisko. OK. Má body a výsledky? Je tam lídrom? Najbližšie k UCI bodom bol na repre akciách. Pozrime sa aj na toto menej podstatné hľadisko. Inak Hopplá nespochybňujeme. V ženskej kategórii môže každá krajina postaviť pár pretekárok, takže tam je to voľné. Tatiana Jaseková mala možnosť zažiť, aké to je súperiť s profesionálnymi pretekárkami, ktoré nemusia chodiť každý deň do práce. Dopadla kruto. Podľa nás ale v pretekoch má odpostatnenie stavať aj nežnejšie pohlavie. Je to dobrá motivácia na národnom šampionáte.

 

 

Tatiana Jaseková na trati (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

V pretekoch kategórie Elite sa opäť ukázala priepasť medzi profesionálmi z World Tour a kontinentálnymi jazdcami, zároveň aj medzi vrchármi a nevrchármi. Obrovské tempo pelotónu v kopci nevydržal žiadny náš pretekár a už dve hodiny pred cieľom boli všetci osprchovaní v autobuse Bory. Je to, samozrejme, dané tým, že drvivá väčšina krajín postavila vrchárov, zatiaľ čo my sme na hľadisko špecializácie nemohli pozerať, lebo na výber nemáme.

 

Medzi Petrom Saganom a ostatnými Slovákmi je naozaj šialený výkonnostný rozdiel a hoci tréner kritizujúci svojich zverencov nie je bežnou záležitosťou, v tomto má Ján Valach pravdu. Tiež má pravdu, že so súčasným stavom treba niečo robiť. Tento článok sa tomu teraz horúcou ihlou nebude venovať, ale už dlho plánujeme, že v zime sa budeme pýtať kompetentných aké majú plány s posunom mládeže a detailne rozoberieme aj to, ako to vlastne funguje v Centrách talentovanej mládeže. Skúsime menovať príčiny neuspokojivých výsledkov. Je potrebné si uvedomiť, že je to veľký kolos, kde vystupuje množstvo aktérov so všelijakými názormi. Niektorí v tomto systéme strávili desiatky rokov a nechcú nič zmeniť. Nepozerajú sa na trendy zo zahraničia. Navyše, bojujú s tým takmer všetky športové zväzy v našej krajine. V cyklistike už nastal čas, aby sa začali ukazovať "produkty" Saganománie. Detí je viac, základňa rastie, no zatiaľ stále neprichádzajú do kategórie U23 konkurencie schopní pretekári. A možno je to nastavené naozaj dobre, ale príde to o tri-štyri roky. Pokúsime sa to zistiť.

 

 

Detail bicykla Petra Sagana (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Tento komentár sa ale môže venovať tomu, čo autor videl v nedeľu. A videl pasivitu nášho tímu, keď sa ani jeden z najširšieho tímu v histórii nesnažil dostať do úniku. Veď vieme, že aj tak by Petrovi príliš nepomohli, takže jeden hore-dolu. Reprezentačný tréner veľmi dobre vedel, ako to dopadne (sám to viackrát povedal pre iné médiá), a že jedinou šancou pre zviditeľnenie nášho tímu je klasický únik. Na porade ale našim cyklistom doň zakázal skákať s tým, že všetkých šiestich potrebuje pri Petrovi, resp. dopredu sa pôjde, iba ak tam budú tie najlepšie krajiny - teda jednoducho niečo iné ako klasický únik. Po pretekoch to zachraňoval vyjadrením, že veď by aj tak nemali šancu sa tam udržať. Treba však zvýrazniť, že vpredu sa pekne ukázal Karel Hník, ktorý túto sezónu jazdil za Pardus Tufo Prostějov a nazbieral šesť UCI bodov bez akéhokoľvek výsledku. Pokojne sa môžeme staviť, že Haring by si nepočínal horšie. Veď aj odpadol ako posledný mimo Petra na samom konci kopca v 3. kole. Únik si šiel rovnomerné tempo, v kopci nemenil rytmus jazdy, bolo ich tam veľa. Nebolo ani potrebné Petrovi chodiť do auta po jedlo, keďže boli na trati dva bufety. Každý jeden človek v Innsbrucku, s ktorým sme sa o tom rozprávali, nám povedal, že Haring by určite vydržal v pretekoch viac km, ak by bol v úniku. Pravé dôvody, prečo tréner nechcel Dukláka v úniku, sú každému v cyklistickej komunite zrejmé, takže to písať netreba...

 

Pozastavili sme sa aj nad vyjadrením, že Dukla sa zameriava na nižšie a pomýlené preteky. Pomýlenými, samozrejme, myslel Kamerun v úvode a závere sezóny, hoci sám tlačil Duklu do Maroka, kde aj pod jeho vedením štartovala ako výborné sústredenie v teple spolu s pretekmi. Ale väčšou záhadou sú "nižšie" preteky, ktoré spomína. V posledných troch rokoch Dukla pod vedením Valacha súťažila na štyroch pretekoch 1. kategórie. Za tri roky Fraňovho vedenia na sedemnástich a jednom HC. Zatiaľ čo Valachovci súperili s 34 zostavami tímov WT a PCT (23x to ale bolo CCC), Fraňovci s 92 zostavami (iba 19x CCC, napr. aj 12-timi rôznymi tímami WT). Rozdiel kvality podujatí je teda enormný, hoci bývalá trenčianska dvojica vo vedení Dukly sa neštíti hovoriť o opaku a zlom kalendári. Pripomíname im roky, keď bolo Okolo Slovenska tretím etapákom sezóny či rok 2014, keď pretekali iba v krajinách V4 a na Balkáne. Každý má ale svoj názor na kvalitu. Odmietame ale klamstvá, že sme pod ich vedením výsledky Dukly kritizovali a teraz ich iba chválime. Snáď aspoň samotní pretekári dokážu posúdiť pravdu a ako sa im v medializácii snažíme pomáhať rovnako celé tie roky, ale nemôžeme za to, že súčasné vedenie rozumie marketingu a produkuje nám desaťnásobne viac podkladov, z ktorých väčšiu časť aj tak odmietame zverejniť, lebo nie sme hlásnou trúbou.

 

 

Martin Mahďar (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Erik s Jurajom nevydržali viac ako Dukláci. Pousmiali sme sa nad Valachovým vyjadrením pre TASR: "Erika a Jura Sagana z tohto hodnotenia vynechám ... Erik je šprintér, Juraj klasikár," čiže ich výkon sa nedá považovať za nedostatočný, na rozdiel od kontinentálnych pretekárov. Akoby tí boli stavaní vrchári. Veď to je absurdné. Ak si chceme nereálne ohýbať realitu, môžeme filozofovať aj takto: 6+1 miesto na šampionát vybojoval Peter Sagan. Ostatní získali takmer zanedbateľné množstvo UCI bodov, bez neho nemá naša cyklistika žiadne výsledky. To je fakt. Ale jeho pretekári J. Sagan s Baškom dlhodobo stagnujú a pretekajú v tíme, kde nedostávajú žiadny priestor, a preto majú minimum bodov. Každý fanúšik sníva o tom, že už práve daný deň dostanú možnosť presadiť sa či aspoň ukázať, ale stále sa to nedeje a nedeje. Majú ešte motiváciu? Kolář už dokonca ani nepreteká. Kto s nimi pracuje? Je to, samozrejme, zložitá téma s mnohými faktormi, ale hráme hru na ohýbanie reality. V každom prípade by kariéra všetkých troch vyzerala diametrálne odlišne v prokonti alebo konti sfére. Predchádzajúce vety sú neprofesionálnym výplodom sklamanej mysle, ale na podobnej vlnovej dĺžke, ako keď ospravedlňujeme Juraja klasikára, že on v treťom kole odpadnúť mohol, ale kontinentálni jazdci nie. Samozrejme, ani u jedného z chalanov nespochybňujeme snahu a stopercentné nasadenie, alebo to, že Juro je druhým najlepším slovenským cyklistom, čo opakovane dokazuje. Rovnako ako viaceré vety, v ktorých mal Valach pravdu a treba sa nad nimi zamyslieť.

 

 

Záleží nám na budúcnosti slovenskej cyklistiky a vieme dobre, že si nemôžeme zakrývať oči úspechmi Petra Sagana aj evolúciou Okolo Slovenska. Aj my si myslíme, že niečo v našej cyklistike potrebujeme zmeniť. A to "niečo" sa pokúsime v zime aspoň sčasti dešifrovať s kompetentnými. Ale platí, že Slovenský pohár je z roka na rok kvalitnejší a zapája sa doň viac a viac detí.

 

 

Detail jedného zo Slovákov v autobuse (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Dlho som nad tým premýšľal, ale asi nastala chvíľa napísať nasledovné. Je mi ľúto, že posledný rok a pol sa v našej cyklistike vytvorili dva znepriatelené tábory a tento boj brzdí jej rozvoj. Je veľmi náročné držať nestrannú líniu a nebudem predstierať, že nie som na strane A. Takže Jano, Milan a spol., áno, som účelový pisálek, aj keď mi nikdy nikto nenadiktoval, čo mám písať ani hovoriť. Všetko šlo vždy z mojej hlavy. Jano, pamätáš si, kedy sa pokazili naše vzťahy? Bolo to v roku 2015. Stačilo povedať jednoduchú vetu: "Lukáš, bol by som rád, ak by si ma v článkoch čo najmenej spájal s Cycling Academy, lebo stále robím na Dukle." Bez mihnutia oka by som to urobil. No ty si sa krútil a nechcel to priznať. Rezultátom bolo, že keď na teba písali v diskusii škaredé veci, nemazal som to a hoci sa to zdá neuveriteľné, diskusiu naozaj často nečítam, lebo by mi z nej praskla hlava. Neustriehol som hranicu a už som sa ti za to aj ospravedlnil, hoci chápem, že to nestačí. Ak by si bol zavolal alebo hoci len poslal SMS, opäť by som to bez mihnutia oka vymazal. Mrzí ma, že si mi asi nedôveroval, keďže si sa neozval. Iný dôvod mi nenapadá.

 

Ale zamysleli ste sa vy zo strany B niekedy nad tým, prečo som na strane A? Všakže Vám ako prvé napadli peniaze... Nie, nie je to o nich. Tak ako vždy, odpoveď treba v prvom rade hľadať v medziľudských vzťahoch. Niektorí zo strany B ste mi dokázateľne klamali, iní ste ma zavádzali. Jeden mi dlhuje už zdanené peniaze a ďalší ma otvorene menuje účelovým klamárom (ale aby som bol spravodlivý, na Milana sa nič z toho nevzťahuje). Každý si môže urobiť obraz, či vás môžem dať na roveň ľudí ako Franklin, Peter, Katka, Ketrin, Lučko a ďalší, ktorí so mnou komunikujú otvorene, ochotne, priateľsky a hlavne s dôverou. Ja vidím ako obetujú svoje životy (najmä prvý menovaný) v prospech cyklistiky. Mimochodom, ja ho neobetujem? Za posledných osem rokov som nikdy nemal dovolenku dlhšiu ako jeden deň a pracoval som všetkých štyristo víkendov aj mimo sezóny, keď pripravujeme tú ďalšiu. Toto je náš 7111. autorský článok a administrácia eviduje cez 35 000 editácií článkov. Je to normálne, alebo som blázon, ako hovorieva o sebe Marc De Becker? Ešte som si aj týmto komentárom definitívne zamkol už zavreté dvere k našim Borákom. A vzhľadom na metódy strany B nie sú vylúčené ani ďalšie konzekvencie.

 

A na úplný záver ešte jedno poďakovanie Krišotovi za pomoc v nedeľu ráno. On vie, prečo to píšem a je to ďalší človek na správnom mieste. Priatelia, nevzdávajme sa! A hlavne, nenechajme sa znechutiť! Všetkým nezainteresovaným fanúšikom nášho športu sa ospravedlňujem za tento nekorektný komentár. Tak som to skrátka túto prebdenú noc cítil. Tým, ktorí nás čítajú iba počas sezóny, v mene redakcie želám peknú zimu a prevezmem si časté prianie Braňa Dobšinského príznačné pre túto dobu: Žite s pokojom v duši!

 

P.S.: Už dlhšie som sa ako osoba neocitol na nástenke nemenovaného pána medzi spŕškou konšpiračných bludov a nenávisti. Teším sa na dnešok :-) A tiež som zvedavý, kedy si strana B konečne uvedomí, že ju tento pán absolútne diskvalifikuje. Poradím, že minimálne v noci mu častejšie kontrolujte príspevky. Máme nejeden zaujímavý screen. A vedzte, že nenávisť predsa nikdy nie je správnou cestou. Mt 26, 52.