Scheldeprijs: Jakobsen obhájil víťazstvo, Ackermanna v tlačenici nešťastne zavrel kolega

 

 

 

Takmer iba po rovine, po ktorej nasleduje hromadný dojazd, tak vyzeralo posledných niekoľko ročníkov jednorazovky Scheldeprijs. Belgicka klasika ani pri svojom 107. pokračovaní svoj charakter nezmenila. Opäť po väčšinu času pretekári uháňali po rovnej ploche. Medzi favoritov preto patrili šprintéri ako Pascal Ackermann, Marcel Kittel, André Greipel a aj vlaňajší víťaz Fabio Jakobsen. Na štarte nechýbal ani Juraj Sagan.

 

Prekaziť plány šprintérom a ich tímom chceli ostatní cyklisti. Preto už od samého začiatku sa na ceste diali veľké veci. Po veľkom počte atakov sa najskôr vpredu osamostatnilo duo. Kenneth Vanbilsen z Cofidisu a Tom Wirtgen z celku Wallonie Bruxelles si dokázali vytvoriť skoro minútový náskok, lenže dlho na čele svoju pozíciu ubrániť nedokázali. Podpísalo sa pod to počasie.

 

Podľa predpovede malo dnes v Belgicku zapršať, ale nakoniec sa obavy nenaplnili. Bol to však silný vietor, s ktorým sa museli pretekári na úvodných kilometroch popasovať. Kvôli nemu sa už po 70 kilometroch na trati pohybovali tri početné skupiny. Tá vedúca obsahovala 60 mien a ďalej sa štiepila. Vzadu zostal trčať aj Jakobsen (Quick-Step), ale jeho tím ho dokázal vrátiť späť do hry. Existovala tak už len jedna skupina, situácia bola aspoň na chvíľku priehľadná.

 

Až potom prišlo k miernemu poľaveniu. To sa rozhodli využiť dvaja odvážni muži, ktorí sa nakoniec osamostatnili v čele. Boli to menovite Dries De Bondt z tímu Corendon - Circus a Brian van Goethem z Lotta Soudal, ktorí skoro okamžite na svoju stranu získali celú minútu, očividne šprintérskym tímom, ktoré sa nachádzali v hlavnej skupine, táto dvojička neprekážala a nechali ju, nech sa vzdiali. Do cieľa chýbalo ešte 110 kilometrov.

 

O pár minút sa cyklistická scéna opäť štiepila ako slovenská politická. Vedúcu dvojicu dobehlo ďalších 32 jazdcov, ktorým sa nepáčilo, že v hlavnom balíku sa spomalilo. Samozrejme, ruku k dielu pridal tiež vietor, ktorého sila vôbec neutíchala, a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal upokojiť. Šprintérske tímy mali tak za sebou veľa práce, ale ďalšiemu veľkému množstvu problémov ešte museli čeliť. 

 

Jedným z nich bol hromadný pád v skupine favoritov, teda pelotóne. Ackermann (Bora), Jakobsen a Hodeg (Quick-Step) boli ich účastníkmi, to znamená, že sa padalo z čela, pretože ako nemecký, tak aj belgický tím diktovali tempo tejto grupy. Líder Bory a vlaňajší víťaz okamžite vysadli na svoje stroje a vrátili sa do balíka, lenže ten strácal na vedúcu početnú skupinu takmer minútu.

 

Akonáhle sa Jakobsen pripojil k pelotónu, zas sa z neho porúčal. Po páde neboli badať na ňom nejaké šrámy, ale jeho bicykel si povedal dosť a Holanďan ho preto vymenil. Na opačnej strane sa začalo nastupovať. Keďže čelo obsahovalo veľa mien, viazla v ňom dobrá spolupráca a hlavný balík ho začal rýchlo sťahovať, tak Vanbilsen (Cofidis) zacítil šancu a odpútal sa. K jeho zadnému kolesu sa pripojil De Bondt (Corendon), vpredu preto boli muži, ktorí už čelo raz okupovali.

 

Dve veľké skupiny sa následne spojili, a všetko pomaly nasvedčovalo, že aj o tohtoročnom víťazovi rozhodne šprint. V pelotóne nechýbali všetci favoriti, boli v ňom Jakobsen, Ackermann, ktorý tiež musel meniť bicykel, Greipel, Hodeg a aj Kittel. Do cieľa chýbalo posledných 54 kilometrov, a tempo sa rozhodli diktovať jazdci Bory - hansgrohe. Na scéne preto bolo vidieť aj Sagana, ktorý ešte za lano neťahal, ale pomaly sa na to už pripravoval.

 

Maximálny náskok si vedúca dvojica vytvorila presne po troch štvrtinách dňa, teda 50 kilometrov pred páskou. Medzera medzi nimi a pelotónom bola vtedy presne dve a pol minúty. Od tohto momentu však balík začal zmenšovať túto dieru. Okrem Bory sa na čele pelotónu objavovali už skoro všetky šprintérske tímy, boli tam jazdci Quick-Stepu, Arkea - Samsic a Treku - Segafredo. Chýbala iba Kaťuša - Alpecin.

 

Krátko pred pol piatou hodinou Vanbilsen a De Bondt po prvýkrát prešli cez cieľovú pásku, v tomto momente už manipulovali len s minútovým odstupom. Cyklistov čakali už len dva okruhy v okolí mesta Schoten, na ktorom sa nachádzal aj úsek po kockách. Ešte pred ním však panovala na trati pomerne pokojná nálada, bolo to ako ticho pred búrkou, alebo oddych po veľkej šichte. Všetci sa pripravovali na veľké finále.

 

Úsek Breokstraad nebol dlhý a nejako náročný, nikoho nemohol dostať do výhody. Všetci favoriti však dúfali, že práve tu nedostanú defekt, pretože by im to poriadne skomplikovalo cestu za možným víťazstvom. Presne to, čo nikto nechcel, sa stalo Greipelovi, pri prvom prejazde cez toto pavé. André sa ešte pred nájazdom do posledného kola vrátil do pelotónu. V ňom bolo čelo skoro dobehnuté, dvojička mala k dobru len 16 sekúnd.

 

Púť Vanbilsena (Cofidis) v úniku skončila 14 kilometrov pred cieľom, De Bondt (Corendon) hodil uterák do ringu o kilometer neskôr. V tomto okamihu si z pelotónu nastúpili Hagen (Dimension Data) a Taminiaux (Wallonie), ktorým do kariet zahral aj pád v pelotóne. Naň doplatilo veľké množstvo jazdcov z Bory, Pascal Ackermann tentokrát medzi nimi nebol, ale aj Marcel Kittel, ktorý tak definitívne vypadol z boja o víťazstvo.

 

Hagen sa svojho spoločníka zbavil práve na Breokstraade, a ďalej pokračoval osamotene. Pelotón nebol ďaleko, a v jeho čele boli naskladané všetky šprintérske tímy, ktoré ešte nepanikárili. Hneď po kockách sa okrem Treku a Bory vpredu ukazovali Cofidis, Sunweb a aj Quick-Step. Práve na ich ramenách bolo dobehnúť Nóra, čo sa im podarilo tri kilometre pred cieľom.

 

Koncovku najlepšie zvládli práve jazdci belgického Quick-Stepu, ktorí odviedli výbornú prácu pre svojho lídra. Fabio Jakobsen mal otvorené dvere za obhajobou, lenže v neprehliadnej situácii sa na chvíľku stratil za ostatnými silnými špurtérmi. Veľmi nádejne vyzerala situácia pre Pascala Ackermanna, Nemcovi však aj vlastný jazdec zatarasil cestu do šprintu a nakoniec bol bez šance. Šprint aj preto ovládol Jakobsen, ktorý vyhral dominantným spôsobom. Druhý skončil Max Walscheid, tretí bol Chris Lawless.

 

 

Suverénny šprint Jakobsena

 

 

Najjednoduchšiu klasiku si podmanil tím Deceuninck - Quick-Step, ktorí sem prišiel s dvomi rýchlymi mužmi. Fabio Jakobsen nemal cestu za druhým vavrínom vydláždenú, aj keď jeho tím robil všetko, aby Holanďan ušetril čo najviac síl do záverečného súboja. Jakobsen sa na vetre zabudol, dokonca sa ocitol až v tretej zo štyroch skupín, no vďaka kolegom sa dokázal vrátiť späť. O výhru ho nepripravil ani pád, ani technické problémy. Dnes to bol pre neho deň blbec, no v závere to na ňom vôbec nebolo vidieť. Fabio tak opäť ukázal, aký talent v ňom drieme. Jeho dnešný triumf bol jeho deviatym v profesionálnej kariére, a druhé v tejto sezóne.

 

Ostatní elitní šprintéri budú po dnešku veľmi mrzutí. Pascal Ackermann ešte päťsto metrov pred páskou útočil na výhru, lenže okrem Mörköva ho privrel aj jeho posledný domestik, za čo mu Nemec určite nepoďakuje. André Greipel a Marcel Kittel dopadli ešte horšie, vidieť ich bolo len vtedy, keď hlásili nejaký problém. Podobne aj Álvaro Hodeg. Inak máme za sebou asi najatraktívnejšiu edíciu tohto podujatia. Vietor narobil poriadne problémy, prvá polovica pretekov sa preto išla vo veľkom tempe a skoro stále sa menila situácia na trati. Druhá už taká zaujímavá nebola, aj keď aj v nej sa našlo pár cyklistov, ktorí pracovali na jej zatraktívnení. Napríklad Edvald Boasson Hagen sa o to pokúsil na posledných kilometroch, nevyšlo mu to, ale pokus to bol sympatický. Aspoň si zatrénoval.  

 

 

Vyjadrenie Fabia Jakobsena (víťaza)

"Byť tu na víťaznom zozname dvakrát ma veľmi teší. Moji tímoví kolegovia od začiatku úžasne pracovali, za čo som im veľmi vďačný. Vedel som, že v šprinte budem mať silné nohy, tiež číslo jedna mi dodávalo veľa dôvery. Som rád, že na konci dňa som mohol splatiť svojmu tímu daň za ich tvrdú prácu. Preteky boli veľmi nervózne, ale zostal som pokojný a zameral som sa len na svoj výkon. Dnes ležal na našich pleciach veľký tlak, ale nám sa v takýchto podmienkach darí."