Amstel: Vo veľmi tesnom finiši Wout van Aert porazil Pidcocka, tretí Schachmann

Po ročnej pauze sa do pretekárskeho kalendára opäť vrátil Amstel Gold Race. Organizátori čelili neľahkej úlohe, ako zabezpečiť celé podujatie. Tradičná trasa, známa aj z posledného ročníka, si prešla značnými úpravami a organizátori si pre pretekárov napokon pripravili zvlnený terén s trinástimi okruhmi. Jeden mal dĺžku 18 kilometrov a dominovala mu trojica krátkych stúpaní. Ako prvé bolo pripravené Geulhemmerberg (1200m; 4,6 %), nasledoval Bemelerberg (900 m; 4,5 %) a po ňom ešte Cauberg (800m; 6,5 %). Ten dosahoval najprudšie sklony a v uplynulých ročníkoch sa na ňom zvykli rozhodovať celé preteky. Posledný okruh sa od tých ostatných mierne líšil a v závere ponúkal viacero zaujímavých možností na ataky.

Tak ako to býva zvykom, aj tento rok podujatie prilákalo klasikársku špičku. Chýbali však Peter Sagan a domáca hviezda Mathieu van der Poel. Medzi favoritov sa radili najmä Julian Alaphilippe, Wout van Aert, Thomas Pidcock, Bauke Mollema, Matteo Trentin a Greg van Avermaet.

- ponuka z nášho ehopu -

Preteky odštartovali až krátko popoludní a 175 pretekárov sa vydalo na 215 kilometrov dlhú trasu. Oproti minulým ročníkom to bolo o 50 kilometrov menej, a to mohlo v dnešnom dojazde zohrať nemalú rolu. Do úniku sa krátko po štarte vydala desiatka jazdcov. Boli to Edward Theuns, Julien Bernard (2x Trek),  Maurits Lammertink, Loic Vliegen (2x Wanty), Stan Dewulf (AG2R), Sébastien Grignard (Lotto), Chad Haga (DSM), Ryan Gibbons (UAE Emirates), Kenny Molly (Bingoal) a Anders Skaarseth (Uno-X). Pelotón im doprial šesť minút náskoku.

Partia vpredu si získala peknú časovú rezervu, no nemala to zadarmo. Vzadu sa v šlo hneď zo začiatku veľmi rýchlo. Pelotón jazdil natiahnutý. Na jeho čele pracovali aj tímy, ktoré vo svojich súpiskách nemali tých najväčších favoritov, no chceli preteky spraviť ťažkými. Prvá stovka kilometrov sa prešla priemernou rýchlosťou 43,1 km/h. Na tempe balíka sa podielali Quick-Step, Jumbo, Astana a Movistar. Mechanické problémy museli riešiť borci DSM, vrátane lídra Sorena Kragha Andersona. Brejk si zatiaľ držal pohodlný náskok na úrovni štyroch minút.

 

Our team is one of the four involved in the pace-making at #AGR21 as we enter the fifth lap of the race.
Photo: @BeelWout pic.twitter.com/iwv5mi6Ayt

— Deceuninck-QuickStep (@deceuninck_qst) April 18, 2021

Na čele balíka diktoval tempo Paul Martens (Jumbo), pre ktorého to bol už 16. ročník tejto holandskej klasiky. 80 kilometrov pred cieľom padol za obeť jeho tempu Jasper Stuyven a krátko na to aj Soren Kragh Andersen. Obaja doplatili najmä na veľké vyťaženie počas celej časti náročnej jarnej sezóny. Do popredia sa natlačila aj Bora. Nemeckému tímu v tejto sezóne chýbalo pódiové umiestnenie z klasiky.

71 kilometrov pred cieľom sme sa dočkali prvého útoku. Vyskúšali to Robert Power (Qhebeka) a Oscar Riesebeek (Alpecin). Ich atak síce nemal dlhé trvanie, no oba tímy dnes nemali čo stratiť a podobné pokusy sa z ich strany dali aj naďalej očakávať. Na Caubergu sa to opäť pokúsili roztrhať zástupcovia Qhebeky a pri prejazde cez horizont sa oddelila skupina ôsmich pretekárov. Boli tam Vingegaard, Serry, Tratnik a ďalší. Na tento útok musel reagovať Ineos a UAE Emirates. Rozostupy neboli veľké a onedlho sa všetko pospájalo. Ataky však pokračovali aj naďalej. Skúšali to Stannard, Van Baarle, Tratnik a Schelling, no nepodarilo sa im oddeliť od zvyšku balíka.

V nasledujúcich momentoch útok striedal útok. Aktivitou hýrili najmä borci Jumba a Ineosu. Balík sa poriadne natiahol, no stále zostával pomerne početný. Časová rezerva medzi ním a brejkom sa scvrkla na 90 sekúnd. Zakrátko sa v závere pelotónu odohral pád. Ocitla sa v ňom šestica pretekárov. Pád zabrzdil aj Maxa Schachmanna či Mauri Vansevenanta. Ešte horšie obišiel Bob Jungels, ktorý musel odstúpiť.

Aj ďalší prejazd Caubergom priniesol zaujímavé ataky. V zjazde to vyskúšal Matej Mohorič, no ani jemu sa odísť nepodarilo. Následne sa do balíku po tvrdom boji vrátili Schachmann aj Vansevenant. Následne si drobný náskok predsa len vypracovala šesťčlenná skupina. Boli tam Florian Sénéchal, Dylan Van Baarle, Sonny Colbrelli, Rui Costa, Simon Clarke a Tosh Van der Sande. V hlavnom poli dostali pod tlak Jumbo, ktoré muselo lepiť 20-sekundovú medzeru.

 

Last full lap at #AGR21 before they enter the circuit that won’t feature the Cauberg. pic.twitter.com/g1pIsNradh

— Deceuninck-QuickStep (@deceuninck_qst) April 18, 2021

Z úplného čela si následne nastúpil Loic Vliegen a odpútal sa od zvyšku brejku. Za ním zostala ešte trojica pretekárov z pôvodného úniku. K zvyšku sa už pridala šestica pretekárov, no táto skupina čoskoro splynula so zvyškom hlavnej skupiny. V nej už pracoval aj Primož Roglič, ktorý musel reagovať na viaceré ataky v stúpaní. V jednom zo stúpaní vyrazil opäť Ide Schelling. Tentokrát sa mu podarilo vzdialiť sa z hlavného poľa. Zobral so sebou aj Stana Dewulfa a pridal sa k Vliegenovi na čelo. Schelling pochopil, že obaja jazdci už nemajú energiu nazvyš a v krátkom klesaní im ušiel. Na čelo hlavnej skupiny, pre zmenu, obetavo padol Primož Roglič. Neskôr sa na čelo poskladal stále početne zastúpený UAE Emirates. Schellingov náskok činil iba 15 sekúnd.

Ešte pred posledným nájazdom do Caubergu bola snaha Ideho Schellinga na konci. Z hlavného poľa si nastúpil van Aert, približne v tom istom momente, keď technické problémy musel riešiť Primož Roglič. Na tento útok veľmi dobre zareagovala trojica tímu Ineos Grenadiers, ktorý bol na špici v trojici (Pidcock, Kwiatkowski a Carapaz). Na čele ich doplnili Matthews, Schachmann a van Aert. V zjazde sa k nim dostal aj Alejandro Valverde. Následne si šikovne nastúpil Michal Kwiatkowski a vzdialil sa celej skupine.

 

This guy!!!!!@Tompid has a chance here at #AGR21 pic.twitter.com/SkBnLnIu2G

— INEOS Grenadiers (@INEOSGrenadiers) April 18, 2021

Poľský pretekár svojou aktivitou dobre vyprovokoval ostatných súperov k činnosti a následne si už nastúpil Thomas Pidcock. Zareagovali na neho len Max Schachmann a Wout van Aert. Táto trojica sa rýchlo vzdialila ostatným a vypracovala si zaujímavý náskok. Za nimi sa sformovala početná skupina, no nikto už nevyzeral mať dostatok síl na to, aby čelnú trojicu dobehol. Časovú stratu sa snažili znižovať len Fuglsang, Woods a Lutsenko.

Súboj o triumf bol napínavý až do samotného finišu. Dva kilometre pred páskou skúšal nastúpiť Schachmann, no neuspel. Druhá skupina strácala miestami len desať sekúnd, no čelná trojica si drobný náskok postrážila až do úplneho konca. Víťaz vzišiel zo záverečného šprintu. Ten musel rozbehol z prvej pozície Wout van Aert a napokon zviedol veľmi tesný súboj s Thomasom Pidcockom. O víťazovi musela rozhodnúť až cieľová fotografia. Chvíľu trvalo, kým sme sa k nej dostali, no napokon odhalila veľmi tesný triumf pre Wouta van Aerta. Max Schachmann vybojoval bronzovú pozíciu.