Nedeľné reakcie: Impey sa tešil, že to konečne dal, Benoot opísal prekérnu situáciu
14.7.2019, 18:30 | Aktuality zo sveta | V. Grežďová, L. Timko
Nedeľňajšia etapa veľkou reklamou na cyklistiku nebola. Na Deň dobytia Bastily ešte snáď nikdy neboli Francúzi takí neviditeľní a ak by Julian Alaphilippe nemal na sebe žltý dres, bola by to pre nich tragédia. Víťazný Impey v cieli spomínal rodnú Južnú Afriku, Benoot opísal prekérnu situáciu, keď nechcel ísť do cieľa sám, ale všetci boli od neho rýchlejší. Tratnik i Alaphilippe sa tešili ako malí chlapci.
Aj keď organizátori pripravili zaujímavý terén a čakalo sa, že tímy Matthewsa, Colbrelliho či Sagana by to mohli kontrolovať na špurt okresaného balíka, napokon to vypustili a Quick-Step ani vrchárske celky nemali prečo ísť proti skupine bez Čierneho Petra. Predpokladáme preto, že sledovanosť etapy v konkurencii s Formulou 1 a finále Wimbledonu nebola ideálna. No aj takto vyzerá profesionálna cyklistika.
Daryl Impey sa dlhé roky špecializuje na takéto etapy a je až prekvapujúce, že 34-ročný borec s 25 profesionálnymi víťazstvami sa prvý raz radoval na Grand Tour až dnes, a to už mal dokonca na sebe žltý dres ako prvý Afričan. Pred troma rokmi ho po podobnom úniku porazil Cummings, no dnes si to už nenechal vziať, aj keď ho Benoot logicky nechal špurtovať z prvej pozície. "Toto mi na Tour chýbalo. Už tu jazdím siedmykrát, bol som v mohých únikoch a dnes som to konečne dal. Splnil sa mi sen. Fakt nemám slov. Bola to etapa, ktorá bola priam stvorená na únik. Včera tiež, ale nanešťastie sa im to vtedy nepodarilo. Dnes sme boli celkom aktívni a ja som vybadal chvíľu na nástup, ktorý mi priniesol šťastie," opísal svoj nástup skupine prenasledovateľov Impey, ktorý by inak určite nevyhral.
"Veľmi som sa dnes nenarobil. V úniku sme spolupracovali veľmi dobre a ja som si veril. A ku koncu som to uhral celkom šikovne a vedel som, že na záverečnom stúpaní som už musel byť pri Benootovi a ostatných. Veľakrát som si predstavoval ten pocit na páske, takže je super vyhrať etapu na takomto leveli. Posledný, kto pre Južnú Afriku vybojoval etapu, bol tuším Robbie Hunter v 2007. Od posledného prípitku tak ubehlo veľa času a vyhrať na Deň dobytia Bastily je fantázia. Bude to čarovná spomienka. Viem, že sa Južná Afrika a moja rodina tomuto triumfu potešia, celý čas ma podporovali," rozsiahlo opísal etapu pre tímový web borec, ktorý už ako jediný jazdí v Mitcheltone úplne od vzniku tímu v roku 2012.
Tiesj Benoot prežíva výborný rok. Všade, kam príde, je silný. Dalo sa čakať, že bude spomedzi unikajúcich pretekárov najsilnejší, ale opäť raz ho dobehla jeho pomalá rýchlosť v dojazdoch. Do špurtu nastúpil skoro, mal čakať na juhoafrického súpera. "Bola to prekérna situácia. To, že Roche nevydržal moje tempo, ma zabilo. Nechcel som pokračovať ďalej sám, tak som mu chcel dať príležitosť, aby sa vrátil späť ku mne, ale skupina s Naesenom bola blízko, tak som nemohol čakať. Už som vedel, čo sa stane v šprinte proti Impeymu," opísal kľúčové momenty minuloročný víťaz Strade Bianche. Vedel, že v šprinte proti Stuyvenovi, Naesenovi, Impeymu ani Tratnikovi šancu mať nebude, ale zároveň, že samého ho dobehnú. Jedinou riešiteľnou situáciou bola pre neho prítomnosť Rochea.
"Snažil som sa to vyhrať. Spravil som všetko, aj keď som vedel, že to bude ťažké. Ale ako sa hovorí, druhé miesto je vlastne prvý lúzer. Bol som preč s Rocheom, Tratnik sa pohyboval za nami. Obzrel som sa a uvidel som niekoho v bielom drese. Pomyslel som si: 'Čo?' To bol Impey. Bol silný a určite si to zaslúžil. Chvíľu som cítil akýsi blok, ale už mám svoje dobré nohy späť. Som s tým spokojný. Som šťastný, že som tam vydržal, ale aj sklamaný, že mi ušlo víťazstvo," zhodnotil deň štvrtý muž Tour de Suisse, ktorý sa ale ani na tejto Tour ešte neodhodlal zabojovať v celkovom poradí.
Veľmi dobrý výkon podal predvlaňajší víťaz Okolo Slovenska Jan Tratnik, ktorý bol na našich cestách veľmi viditeľný posledné tri roky, ale teraz sa už aj vďaka týmto výsledkom posunul do najvyššej ligy a dnes nebol ďaleko od triumfu, pretože jeho rýchlosť je povestná. Dvojicu Impey - Benoot ale na vrchole posledného kopca nedocvakol. "Som neskutočne šťastný. Toto je najväčší výsledok v mojej kariére. Musím priznať, že som s nadšením šliapal do cieľa. Je to moja prvá Tour a vedel som, že nebudem mať veľa šancí. Chcel som to skúsiť a vyšlo to dobre. Keď som sa dozvedel, že únik má náskok desiatich minút, vedel som, že to do finišu vydržíme, ale uvedomil som si, že posledné stúpanie bude to rozhodujúce. Nastavil som si vhodné tempo, ale škoda, že tesne pred vrcholom som sa k najlepším nedostal. Potom som vyčkával na skupinu a dúfal, že ich bude chcieť dojsť, ale Impey s Benootom odolali až do cieľa," povedal Slovinec, ktorému sa v rozhodujúcom okamihu v kopci nepodarilo zachytiť Impeya.
Skvelý výkon sa čakal aj od Oliviera Naesena, dvojky rebríčka jednorazoviek v tejto sezóne. Na dnešný deň sa pripravil slabšími výkonmi v minulých a reprezentoval aj motivovaný francúzsky celok, ale v poslednom kopci nemal toľko síl, aby vyrazil s Impeym. "Boli sme v silnej skupine, ktorá bola úspešná. Finišovali sme v Bardetovom rodisku, ale bolo dôležité skúšať dosiahnuť výsledok každý deň a priniesť do tímu pozitívne momentum. Potrebovali sme to, ale nie je z toho víťazstvo, dokonca ani pódium. Vždy som veril, inak by som ani nešiel do úniku. S prenasledovateľmi sme ťahali až dokonca, lebo nikdy neviete. Čo keď sa náhodou Impey s Benootom po sebe len pozerali. Veril som do posledného kilometra." Jeho tímový kolega Romain Bardet sa pokúsil zaútočiť v záverečnom stúpaní, ale jeho pokus spolu s Portem a Bennettom vyzeral skôr humorne až trápne než vážne.
Vo výbornom svetle sa ukázal Rakúšan Lukas Pöstlberger. Bol to on, kto vytrhol únik z letargie a začal miešať karty. Vyše 25 kilometrov bol vpredu sám, ale náskok neudržal a v závere už nemal šancu na výsledok. "Po zjazde som mal na zvyšok úniku nejaký náskok a po krátkom váhaní, keďže som vedel, že je to ešte ďaleko do cieľa, som sa rozhodol chytiť šťastie za pačesy a atakovať. V prvých kilometroch som zo seba vydal všetko, ale s približujúcim sa stúpaním sa približovali aj oni. Chcel som na stúpanie pošetriť energiu, ale chytili ma. Potom som už nemohol reagovať na ostatné ataky. Koniec koncov, je to súčasť cyklistiky. Ak sa nepokúsiš, nevyhráš," zhodnotil svoju taktiku pre stránku Bory. Dalo sa čakať, že získa ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca etapy, ale štvorčlenná komisia ho pár minút pred dojazdom udelila Benootovi za to, že bodoval na prémiách, čo bolo trochu kontroverzné rozhodnutie.
Pelotón prežil nečakane pokojný deň. Takýchto na Tour nebýva veľa. Nemuselo sa ani zvýšiť tempo v závere, ako to býva pred šprintmi v rovinatých etapách. Pre vrchárov i žltý dres to bola etapa bez stresu. Nečudo, že Julian Alaphilippe si to pochvaľoval. Citujeme web Deceunincku - Quick-Step: "Je ťažké slovami opísať, čo pre mňa znamenallo mať 14. júla oblečený maillot jaune. Ale je to ešte krajšie, než keď som ho obliekal prvýkrát. Celú etapu som strávil s tímovými kolegami, ktorí všetko kontrolovali a dávali na mňa pozor. Som za to vďačný. Podpora, ktorá sa mi dostala od fanúšikov, bola fenomenálna. Vždy na to budem pamätať. Počuť moje meno keď vyjdem z autobusu až po príchod do hotelovej izby je niečo veľmi špeciálne. Ešte viac ma to hecuje bojovať a udržať si žltý dres čo najdlhšie."
Peter Sagan si konečne vydýchol. Dopredu sa nedostali žiadni jeho konkurenti o zelenú a bola to tak preňho oddychová etapa. Mohol len držať palce Pöstlbergerovi vpredu. "Po včerajšom dni to dnes bola pohoda. Šprintérske tímy nemali dôvod držať únik, lebo pred cieľom bol kopec. Jediní, kto to mohol strážiť, sme boli my alebo Sunweb a po včerajšku boli všetci trochu na limite. Bolo to tak, ako to bolo. A navyše, mali sme tam Lukyho. Je ťažké povedať, či to bola oddychová etapa na 170 kilometrov a 3000 nastúpaných metrov. Je dobré, že nebolo toľko stresu ako včera," povedal Samuelovi Brečkovi z RTVS posledný muž etapy, ktorý sa pri prejazde páskou ešte aj pozrel za seba, či tam ešte náhodou niekto nejde.
Vysiela Šport RTVS
Videosumár 9. etapy
