Elia Viviani

 

Malý Elia sa narodil 7. februára 1989 v mestečku Isola della Scala v regióne Veneto, v provincii Verona. Mesto má asi 11-tisíc obyvateľov a narodil sa tu tiež bývalý pretekár Nicola Minali. Teraz už 48-ročný pán vyhral v 90. rokoch sedem etáp na Vuelte, tri na Tour a dve na Gire. Mesto má teda cyklistickú minulosť a Viviani ju podčiarkol. Prvý veľký úspech si na zoznam pripísal v roku 2006. Vyhral európsky šampionát juniorov v disciplíne scratch. O rok neskôr získal na rovnakom podujatí bodovačku. Darilo sa mu aj o kategóriu vyššie, v U23. V rokoch 2008 a 2009 si zopakoval víťazstvo v disciplíne scratch. To všetko na európskych šampionátoch.

 

V roku 2010 podpísal prvý profesionálny kontrakt. Bolo to s týmom Liquigas - Doimo. V talianskom celku sa stretol aj s bratmi Saganovcami, presne v tom istom roku sem prestúpil aj Juraj. Peter tam prežíval už svoju druhú sezónu. Práve vďaka prestupu na cestu sa na dráhu tak trochu vykašľal a sústredil sa len na nové výzvy. A čuduj sa svete, prišli prvé víťazstvá. Ovládol siedmu etapu na pretekoch Presidential Cycling Tour of Turkey a tiež Memoriál Marca Pantaniho.

 

 

 
Volaniu neodolal

 

Stará láska sa ale ozvala a každý vie, že na čosi také sa nie povedať nedá. V roku, keď sa Pavol Demitra lúčil so slovenskou hokejovou reprezentáciou na domácom šampionáte,  sa Elia naposledy predstavil na dráhovom šampionáte Starého kontinentu v kategórii do 23 rokov. Bol najúspešnejší, vyhral ako bodovačku, tak aj omnium. Na dráhu sa sústredil aj v nasledujúcich rokoch a pridal na svoj zoznam ďalších päť titulov v rôznych dráharských disciplínach. Najväčší úspech ale dosiahol na olympijských hrách v Rui. Vyhral omnium, pričom porazil Marka Cavendisha.

 

Na ceste sa mu darilo o niečo menej, i keď má po sezóne 2017 49 víťazstiev. O prvom víťazstve sme už písali,  to prvé skutočne "veľké" si však pripísal až v roku 2011, keď vyhral štvrtý deň na podniku Tour of Beijing. O rok neskôr vyhral v Číne hneď úvodné predstavenie. Presne v tomto roku tiež zažil debut na Grand Tour. Absolvoval Vueltu, kde si vybojoval viacero umiestnení v Top 10.

 

V nasledujúcej sezóne sa pozrel na Giro. Domáce tri týždne dopadli veľmi podobne ako tie španielske, víťazstvo mu opäť viackrát ušlo len tesne. Dobrú formu si ale udržal. Predviedol ju na Okolo Británie, Dutch Food Valley Classic i na pretekoch Tour of Elk Grove. Rok 2014 znamenal prvý boj na double. Najprv si vyskúšal Giro, neskôr debutoval na Tour de France. Náročná kombinácia si vybrala daň v podobe straty veľkého množstva energie, no i napriek tomu dokázal Viviani vyhrať až šesťkrát.

 

 

 

 

Určite nie v podobe víťazstiev, tie prichádzali v pravidelných intervaloch a v slušných množstvách, no etapa na trojkorune Giro, Tour a Vuelta stále nie a nie prísť. Teda ž do roku 2015. Už v novom drese tímu Sky vyhral hneď druhú etapu na Apeninskom polostrove. Prestup mu prospel, vyhral tiež na Eneco Tour a fantastické výkony podal aj na Okolo Británie a na Abi Dhabi Tour. Počas olympijskej sezóny vyhral len dva razy (etapy na Okolo Dubaja a Tri dni de Panne), no smutný rozhodne nebol. Ako sme písali v časti o jeho dráharskej kariéry, v roku 2016 získal v Riu zlato.  

 

Posledná sezóna, z ktorej sa momentálne všetci cyklisti spamätávajú, dopadla pre Vivianio zatiaľ najlepšie. Aspoň pri pohľade na kvantitu vavrínov. Tešil sa deväťkrát. Zároveň to bola jeho posledná sezóna v tíme Sky. Prestúpil do Quick-Stepu, kde sa pokúsi nahradiť Marcela Kittela. "Pokiaľ ma neklame pamäť, Kittel vyhral túto sezónu 14-krát. Viviani deväť. Na budúci rok to môže byť naopak. Nehovorím, že v Sky nedostal absolútnu podporu, to by nebolo správne, ale u nás to bude predsa len iné. Ak sa zameriame na jeho osou a schopnosti, môže to dopadnúť zaujímavo," povedal po prestupe manažér "podlahárov" Patrick Lefévere.