Z Tartu, Richmondu aj Plumelca odchádzala slovenská výprava so zlatou medailou nehovoriac o tom, že Sagan a najmä Baška majú reálnu šancu medailovú šnúru predĺžiť o tri týždne v Dohe. Mnohé krajiny nám možno tieto úspechy závidia, no patrí Slovensko medzi svetovú špičku? Väčšina kategórií aj na týchto Majstrovstvách Európy ukázala, že nie.
Eliťáci predviedli oddanú pomoc pre lídra, ten potešil ďalšou porciou vlastenectva
Peter Sagan je neopakovateľným fenoménom tejto doby a čakalo sa, že ak preteky vyvrcholia podľa pravdepodobného scenára, na základe jeho formy zvíťazí. Stalo sa. V tejto konkurencii bola jeho dominancia jasne viditeľná. Nedá sa však povedať, že mal slabých súperov, ako sa niekto snažil vykresliť. Porazil dvoch majstrov sveta Costu a Gilberta i špecialistov na ťažšie klasiky, či tie s dojazdom na kopec, ktorými bez pochýb sú Alaphilippe (3x druhý na Val. šípe a Liége-Bastogne-Liége), Moreno (víťaz Valónskeho šípu), Gallopin (víťaz San Sebastianu), D. Martin (víťaz Lombardie aj L-B-L), Poels (víťaz L-B-L) či Vakoč (víťaz Brabantského šípu). Na takýto typ dojazdu tu chýbali iba dvaja súperi z kategórie top favoritov - Van Avermaet a Valverde.
Peter mal konečne k sebe viac ako dvoch kolegov a všetci piati si siahli na dno svojich síl. Každý z nich sa vystriedal aspoň na chvíľu na čele pelotónu a aj v predposlednom kole sťahovali úniky. Toto sa na podujatí takejto vysokej úrovne nikdy pred tým nestalo. Potenciál na to bol pred troma rokmi vo Florencii, ale Slováci v daždi popadali a Sagan ostal v záverečnej hodine sám. Samozrejme, iné celky ostali v slušnom počte aj na samom konci pretekov, na čo už naši nemali, ale vzhľadom na ich možnosti, výkonnosť i zaradenie v cyklistickom svete, mohli byť na konci dňa všetci spokojní. Z pozadia tímu sa k nám dostali informácie, že nálada a kolektív boli veľmi dobré a dôležité je tiež to, že Peter zažil Plumelec a vie, že keď aj v budúcnosti vybojujeme body na početnejšie zloženie tímu, všetci budú ochotní vzdať sa osobných cieľov a chcieť mu pomôcť.
Pochvalu si majster sveta zaslúži už len za to, že sa na štart postavil. Nemusel. Eneco Tour mal v programe skôr, kombináciu volil okrem neho iba Tiesj Benoot. Reprezentácia s ním príliš nerátala. Ozval sa ale tým klasickým sloganom: "Chcem reprezentovať Slovensko". Je nutné poznamenať, že to určite sčasti urobil aj preto, aby do Kataru cestoval v optimistickejšej nálade. Mať na krku obhajobu titulu a ešte na takej trati ako v Dohe, keď sám zažil, aký špurt dokážu predviesť Kittel či Cavendish, to nie je med lízať. Takto má splnené, sezóna dopadla úžasne, tlak sa zmenšuje.
Peter Sagan na stupni víťazov (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto) |
Okrem Štočeka Európe nikto ani v náznaku nekonkuroval
Už sme si zvykli, že v ostatných kategóriách sa naši nedokážu dostať do súboja o výsledok či nebodaj spriadania nejakej taktiky, bojujú iba o holé prežitie - dokončenie pretekov. Aj to sa viacerým nepodarilo. Ako hovorí jeden klasik z Tepličky nad Váhom, ktorý by asi nechcel byť menovaný, dostali dva defekty - ľavej i pravej nohy.
Z dvadsať trojkárov prišiel do cieľa iba najskúsenejší Ľuboš Malovec, ktorý už absolvoval týchto podujatí nespočet. Potreboval sa ukázať svetu, pretože v Cycling Academy nebude pokračovať. Nestalo sa. Ostatní štyria dopadli veľmi zle. Aby sme našli v marazme aj niečo dobré, tak veľký výkonnostný posun zaznamenal prvoročák Pavol Kvietok z Firefly pod trénerskou taktovkou Michala Kunica (pred tým jazdil v ŽP Šport, a.s.). Ako junior sa dostal iba na jeden zo štyroch šampionátov (2x ME + MS), nebol tento rok dokonca ani v Riškovom výbere na Karpatských kuriéroch, ale v lete sa posunul smerom dopredu a vytlačil z nominácie viaceré klasické mená. Ak bude na sebe pracovať ešte viac, možno sa presadí v budúcnosti.
Juniori síce až na jedného do cieľa prišli, ale vzadu. Zdanlivo lepší počin oproti odstúpeniam v U23 je daný iba tým, že zatiaľ čo u juniorov si tréneri z celej Európy vyberali z dvoch ročníkov, v U23 už zo štyroch, teda výkonnostný rozdiel Slovákov oproti svetu bol logicky výraznejší. Veľmi dobre šiel iba Matúš Štoček, ktorý dokázal konkurovať súperom až do záveru a vyšpurtoval piate miesto. Mal smolu, že vydržala vpredu unikajúca deväťčlenná skupina. Ani on nemá ešte nič vyhrané, bude musieť na sebe ďalej pracovať, pretože aj on veľmi dobre vie, že o menej než rok a pol vstúpi medzi mužov a skok je veľký. Nezvládlo ho už mnoho talentov.
Ženy prišli do cieľa, bojovali, nevzdali to. To im slúži ku cti. Konkurenciu mali vysokú, štartovala tu naozajstná európska špička. Rovnako ako všetci pretekári okrem Štočeka nedosiahli ani základný cieľ - výsledok v prvej tretine či polovici výsledkovej listiny.
Matúš Štoček na MSR a ČR 2016 (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Časovky ako nočná mora našej cyklistiky
Osobitnou kategóriou sú časovky, kde za svetom zaostávame absolútne. Deti sa boju proti chronometru nevenujú, má to rôzne dôvody, ktoré si vyžadujú širší priestor, tu ich nebudeme rozvádzať. Šiesti zo siedmich štartujúcich v Bretónsku obsadili miesta v úplnom závere výsledkovej listiny. Juraj Bellan to vyšperkoval poslednou pozíciou. Verejnosť sa pýta, či má zmysel posielať na takéto podujatia pretekárov, ktorí nemajú žiadnu šancu na výsledok iba preto, že sú majstrami Slovenska, kde je konkurencia veľmi slabučká, pretože, ako sme písali vyššie, takmer nikto sa špeciálnemu tréningu nevenuje.
Pýtali sme sa prezidenta Slovenského zväzu cyklistiky Petra Privaru: "Aj ja som veľmi sklamaný z časovkárskych výsledkov a do budúceho roka to musíme prehodnotiť. O nominácii rozhodujú komisie, svojich pretekárov na šampionáty tlačia tréneri, chcú body, prerozdeľujú si za to peniaze pre CTM-ky. Tí pretekári sa tam dostanú, ale nie sú pod žiadnym tlakom. Vedia, že žiadny výsledok nedosiahnu a zrejme tam bude aj nejaký samorast z maličkej krajiny, alebo takej bez systému, ktorého snáď zdolajú. Argumentuje sa dookola frázou o zbieraní skúseností, ale v časovke ide každý sám rovnako na Slovenskom pohári i na MS. Že nasajú atmosféru veľkého podujatia je fakt, ale pocity z tých pár dní po niekoľkých tréningoch či zime vyprchajú a stále je to drina. Takže suma-sumárum, ja by som nominačné kritériá chcel zmeniť. Nech tam ide pretekár, ktorý sa napríklad presadí aj v súboji s Čechmi. Veď na spoločnom šampionáte s nimi v časovkách desať rokov prehrávame a cestuje na ME alebo MS náš cyklista, ktorý skončí za piatimi Čechmi, keď sa aj ten prvý má problém umiestniť na ME?"
Bývalého československého reprezentanta sme sa pýtali aj na celkové zhodnotenie ME: "Tešíme sa z úspechu Petra Sagana a nutné je povedať, že celá šestka podala veľmi dobrý výkon. Dala tomu maximum, našich bolo vidieť na čele pelotónu i pri Peťovi, takto vyzerá pretekanie a sme radi, že sme sa toho dočkali. Štoček jazdí celú sezónu ako prvoročák veľmi dobre, to potvrdil. Ženy aspoň bojovali, ostali v skupine aj s niektorými pretekárkami z dobrých krajín, ok, ale ostatní šli veľmi slabo a ostali sme sklamaní. Odpadnúť v poslednom alebo predposlednom okruhu takejto strednej náročnosti, ok, to nie je hanba, ale skôr ako to bolo u väčšiny našich, to je zlé. Z tých cyklistov jednoducho necítiť chuť pracovať, makať na sebe. Riešia či majú dobrý bicykel, kto im čo píše na facebooku. Oháňajú sa Saganom, že by chceli byť ako on, ale položili si otázku, v akých podmienkach vyrastal on, Jurčovci, Velitsovci? Nemali ani tretinovú techniku a možnosti oproti terajším mladým. Áno, posielajme na tieto podujatia pretekárov, aby zbierali skúsenosti, ale takých, ktorí určite vydržia viac ako jedno alebo dve kolá v balíku, lebo za pár minút veľa tých skúseností nenazbierajú. A mimochodom, juniorov vysielame na každé kolo svetového pohára, kde si merajú sily so svetom. Sú to veľmi kvalitné preteky. Ak sezóna ukáže, že svetu konkurujú dvaja, nech idú na ME a MS dvaja. Čaká nás vážna diskusia s kompetentnými ľuďmi, lebo rozhodovací proces o miestenkách i celom systéme je zložitý, aby sledoval väčšinový názor a limitoval svojvôľu."
Peter Privara na Okolo Slovenska 2016 (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |