Dychberúci záver Gira prekryl sklamanie prvých dvoch týždňov. Tesný súboj veteránov pre Rogliča

Giro d'Italia po troch upršaných týždňoch doputovalo do Ríma, kde korunovalo nového šampióna. Napokon ním bol Primož Roglič, ktorý si Maglia Rosa uchmatol až v záverečnej horskej časovke a odčinil tak zbabrané Giro 2019 aj ťažkú porážku v časovke na La Planche od Pogačara. Najväčším súperom mu bol Geraint Thomas, ktorý mohol taktiež uzavrieť pekný príbeh vykúpenia po predchádzajúcich smolných vystúpeniach v Taliansku.

Tesné finále a zvrat v predposledný deň zaradili toto Giro medzi najnapínavejšie Grand Tours tohto tisícročia, no nedokázali úplne prekryť odstúpeniami poznačené príšerné prvé dva týždne, kedy sme akciu favoritov videli v jednej jedinej etape.

Video Rogličovho triumfu

Pretekalo sa až v Dolomitoch

Napriek vydarenému záveru toto Giro v žiadnom prípade nezíska nálepku epického. Počas celých troch týždňov sme totižto videli favoritov v akcii v pretekoch iba štyrikrát, z toho trikrát v brutálnych horských etapách posledného týždňa. Jediným oživením prvých dvoch týždňov bola etapa do Fossombrone. Navyše vo všetkých týchto štyroch prípadoch favoriti pretekali naplno až v posledných desiatich kilometroch etapy. To je dokopy možno hodina akcie medzi najlepšími za tri týždne. A to je žalostné. Ktorýkoľvek tohtoročný World Tour etapák s výnimkou Tour Down Under a možno ešte Romandie ponúkol dlhšie pasáže boja o GC.

Samozrejme, výraznou mierou k tomu prispelo počasie. Nikomu sa nechce pretekať v chlade a daždi. Na Crans-Montane i na Campo Imperatore favoriti pretekali iba na cieľovej rovinke, pretože na oboch kopcoch fúkal silný protivietor. Cima Coppi bola z pretekov vyškrtnutá pre dážď a zimu. Mokré a klzké cesty hrozili pádmi v zjazdoch, na čo doplatil aj jeden z najväčších favoritov. Navyše opäť v balíku šarapatil Covid.

Organizátorom ani nevyšiel ťah so zaradením hororovej horskej časovky na úplný záver. Ponúkla síce veľký zvrat deň pred Rímom, no všetci sa jej tak báli, že krásne horské etapy posledného týždňa sa zmenili iba na opatrné záležitosti, kde sa čakalo až na úplný záver a odstupy boli minimálne. Ak sa väčšina rozdielov medzi favoritmi vytvorí v časovkách a nie na ceste, a hlavnými tvárami Gira sú unikajúci hrdinovia ako Derek Gee, Ben Healy či Thibaut Pinot namiesto pretekárov bojujúcich o titul, tak je niečo zle.

Súboj veteránov pre Slovinca

Giro sa pritom začalo pomerne sľubne. V úvodnej časovke konkurenciu zničil Remco Evenepoel a všetci ostatní favoriti sa posunuli do role potenciálnych útočníkov. Prudký kopec k Lago Laceno aj horský dojazd na Campo Imperatore sa však zmenili na fiasko, keď 30-členná skupina bez boja prišla spolu na pásku a tešili sa úniky. Očakávané útoky na Remca prišli v skvelej etape do Fossombrone, kde sa ako najsilnejší prvýkrát ukázali Roglič s Thomasom. Výborne im v ten deň sekundoval aj v životenej forme jazdiaci Tao Geoghegan Hart.

Všetko však zmenili nečakané odstúpenia, keď najskôr pre pozitívny test na Covid odstúpil líder pretekov Remco Evenepoel a o dva dni neskôr ho nasledoval po škaredom páde a zlomenine panvy v životnej forme jazdiaci Tao Geoghegan Hart. V prípade Belgičana odpadol líder pretekov na ktorého sa malo útočiť, v prípade Angličana odpadol hlavný útočník a v tom bode azda najväčší favorit pretekov.

Crash in the bunch, @taogeoghegan and the Maglia Rosa are involved
.
Caduta in gruppo. @taogeoghegan e la Maglia Rosa a terra#Giro #GirodItalia pic.twitter.com/KeUeNko5eF

— Giro d'Italia (@giroditalia) May 17, 2023

Po jedenástej etape sa tak zrazu v GC vytvoril akýsi pat. Na jej čele sa nachádzali skoro v totožnom čase Thomas, Roglič i Joao Almeida. Nikto nepotreboval útočiť, no a tak situácia zostala nezmenená až do tretieho týždňa. Akcia sa odsúvala vždy na ďalší deň, až napokon konečne prišla na Monte Bondone. Tu sme videli najlepší súboj favoritov v pretekoch, ktorý trval približne dvadsať minút a Thomas s Almeidom ušli Rogličovi, ktorého zachraňoval skvelý Sepp Kuss. Do dresu lídra išiel Brit s náskokom 20 sekúnd na Portugalčana a 30 sekúnd na Slovinca. Bola to zároveň jediná etapa kde favoriti pretekali o víťazstvo.

Preteky vyvrcholili v Dolomitoch, kde sme videli dva útoky Primoža Rogliča neďaleko pred cieľom, ktoré ho síce zbavili Almeidu, ale Thomasa nemohli ohroziť. V oboch etapách ale akoby ani on ani Thomas nechceli ísť naplno, vo vzduchu totižto visela extrémne ťažká horská časovka na Monte Lussari. A tá rozhodla. Roglič využil takmer domácu pôdu neďaleko hranice so Slovinskom a napriek mechanickému problému, poháňaný davmi slovinských fanúšikov, rozhodol Giro pre seba. Thomas dlho vzdoroval, ale v posledných kilometroch vybuchol a Giro prehral o 14 sekúnd.

Thomas was too confident about his legs/lungs and paid for it in the last 50m of Tre Cime di Lavaredo. He dropped Roglic at one point but at the finish line, he lost 3 seconds to him. It could have been 7 but Cort didn't make any gifts to Rogla. #Giro pic.twitter.com/lw5nR85YeA

— Mihai Simion (@faustocoppi60) May 26, 2023

V Top 10 viacero nových tvárí

Finálna Top 10 obsahovala zaujímavý mix mladíkov a veteránov. Za britsko-slovinskou dvojicou hlavných protagonistov skončil Joao Almeida, ktorému sa na štvrtý pokus konečne podarilo vyšplhať sa na pódium a uzurpovať si biely dres. Štvrtý skončil skoro neviditeľný Damiano Caruso, skúsený Talian, ktorý bol konzistentný a dokázal, že pódium z roku 2021 nebola náhoda. Top 5 uzavrel jeden z hrdinov Gira, nezlomný útočník a po sezóne lúčiaci sa francúzsky obľúbenec Thibaut Pinot. Líder Groupamy-FDJ sa na takto vysoké miesto v GC prepracoval po piatich rokoch a dosiahol ho veľmi atraktívnym spôsobom.

Šieste a desiate miesto obsadili akoby omylom domestici Gerainta Thomasa. Thymen Arensman a Laurens De Plus pritom museli výrazne pracovať, no závery nevyspúšťali a aj vďaka solídnym časovkám napokon zostali vysoko v GC. Arensman pritom stratil aspoň minútu a pol v prvom týždni kvôli smole, bez toho by útočil na štvrté miesto. Takto dorovnal svoje životné maximum z minuloročnej Vuelty. De Plus sa po rokoch problémov vrátil do svojej top formy ktorú ukazoval ešte v drese Jumba pred pandémiou, no a dosiahol životný výsledok.

Príležitosť viesť tím na Grand Tour dostal konečne Ír Eddie Dunbar. Ten vybojoval pre Jayco siedme miesto, hoci v istých pasážach bol jasne štvrtým najlepším vrchárom na pretekoch. Nevyšiel mu záver, no aj tak po frustrujúcich rokoch plných pádov a chorôb v Ineose ukázal na čo má a získal svoju prvú GT Top 10. To isté sa podarilo Andreasovi Leknessundovi a Lennardovi Kämnovi. Ich Giro však bolo diametrálne odlišné. Nór skoro vyhral etapu a jazdil v rúžovom drese, zatiaľ čo útočného Nemca netradične takmer vôbec nebolo vidieť.