V predchádzajúcej časti nášho miniseriálu venovanému UCI pravidlám pre cestnú cyklistiku sme sa pozreli na úvodné ustanovenia. Dnes otvoríme pravidlá na kapitolách venovaných jednotlivým typom pretekov a pozrieme sa, čo všetko UCI reguluje. A keďže je opakovanie matkou múdrosti, pripomíname, že sa pre zjednodušenie venujeme iba cestnej cyklistike, a to prevažne jej mužskej časti.
Preteky:
UCI delí preteky usporadúvané pod ich hlavičkou na jednorázovky, idividuálne časovky, tímové časovky, etapové preteky, kritériá a individuálne preteky. Ak by sa náhodou organizátorom nepodarilo svoj obľúbený formát zaradiť do niektorej z týchto kategoórií, nemusia zúfať. Pokiaľ dodržia niekoľko základných pravidiel (resp. schvaľujúca Národná federácia a riadiaci výbor UCI usúdia, že dodržali), môžu sa napríklad aj preteky v slalome na bicykli stať súčasťou medzinárodného kalendára pod zaradením „Ostatné“.
Jednorazovky:
Musia začínať a končiť ten istý deň, takže žiadne polnočné párty - to by ich organizátori museli zaradiť inam.
UCI rado reguluje a tak je predpísaná dĺžka, teda okrem WT pretekov, kde je to na debatu, ale konečné slovo má Rada pre profesionálnu cyklistiku, čo je samozrejme tiež orgán UCI. Takže napríklad majstrovstvá sveta mužov Elite musia mať trasu v dĺžke medzi 250 a 280 kilometrami. Na Slovensku nemáme žiadnu „známu“ jednorázovku, keby sme ale mali, začínala by určite v kategórii 1.2 a mohla by teda merať maximálne 180 kilometrov. A ešte jedna drobnosť - dĺžky pretekov pre ženy Elite sú rovnaké alebo iba o niečo málo dlhšie ako pre juniorov.
Flamme rouge - po francúzsky červený plameň je známe označenie pre záverečný kilometer. Pravdepodobne pochádza z povinnosti označiť posledný kilometer červeným trojuholníkom, ktorý pripomína plameň.
Pred cieľom musí byť obchádzková trasa, ktorú musia použiť všetky vozidlá (áno aj motorky) okrem riaditeľa preteku, rozhodcov a lekára.
Pokiaľ je celý pretek na okruhu, musí mať okruh dĺžku aspoň 10 km, pokiaľ iba časť, potom aspoň 3 km.
Podpisovať štartovku je povinné a dokonca aj vo svojom súťažnom oblečení.
Poznáme ceremoniálny štart a potom ten „naozajstný“ reálny, kedy to začne. Aby chudáci pretekári nekrúžili kvôli sponzorom a divákom po meste hodinu, musí ten reálny byť maximálne 10 km od ceremoniálneho.
Cyklisti môžu navzájom kšeftovať s jedlom, pitím alebo náradím. Výmena kolesa, bicykla alebo čakanie na jazdca za balíkom je ale dovolená len členom toho istého tímu.
Oblečenie jazdec nesmie odhodiť, iba vrátiť do auta, resp. kolegovi, ktorý to spraví za neho. O okuliaroch Giulia Cicconeho pravidlá mlčia, takže sa ich to asi netýka.
Občerstvenie - z auta, na bufetoch alebo aj mimo. Pokiaľ ale nie je z auta, tak vždy iba od člena tímu (príslušne oblečeného) a stojaceho na tej strane cesty, kade sa v danej krajine jazdí. A samozrejme platí zákaz na prvých 30, posledných 20 km a 500 m pred všetkými možnými prémiami. Zákaz je aj v zjazdoch a obývaných oblastiach.
Ak jazdec vymení bicykel, tak musí ten pôvodný niekto (tím, neutrálna pomoc alebo zberák) zobrať. Takže zahadzovanie bateriek veľmi neprichádza do úvahy.
Mazať reťaz z idúceho auta je prísne zakázané.
Železničné priecestie a spustené závory. Má to veľa riešení - niekedy sa to zgrupuje, niekedy neutralizuje ap. Najvýhodnejšie ale je, ak sa úniku podarí prejsť a závory zadržia až balík. Vtedy sa to považuje za štandardnú situáciu a únik môže veselo unikať. Zlaté časy, keď sa závory ovládali z búdky, stačilo mať kamaráta…
Pre jednorázovku je časový limit +8 % času víťaza.
Individuálna časovka:
Značenie vzdialenosti musí byť minimálne každých 5 km, aby cyklista vedel ako dlho sa ešte bude trápiť.
Štartuje sa samozrejme zo stacionárnej pozície. Jazdca musí niekto držať a pustiť. Musí to ale byť ten istý človek pre všetkých jazdcov - pekná drina.
Jazdec teoreticky môže zmeškať štart, čas sa mu ale potom počíta od jeho plánovaného času štartu.
Pre WT preteky sa čas musí merať na stotiny, pre ostatné stačia desatiny sekundy.
Pri predbiehaní musí predbiehajúci nechať aspoň 2 metrovú bočnú medzeru.
Dostihnutý sa samozrejme nesmie zavesiť, pomôže ale aj očný kontakt - ten musí byť ale po kilometri od dobehnutia minimálne z 25 metrov.
Na jazdca môžu z auta kričať aj s pomocou megafónu.
Tímová časovka:
Počet jazdcov je daný v propozíciách, musia byť ale minimálne dvaja.
Jazdci sa nesmú navzájom tlačiť.
Výmena jedla, pitia, náradia a techniky je možná iba v rámci tímu.
Ostatné pravidlá sú obdobné ako pre ITT.
Etapové preteky:
Musí trvať minimálne dva dni. Pokiaľ sa dokončí iba prvá etapa alebo prológ, neudelia sa UCI body za celkovú klasifikáciu.
Pokiaľ organizátor zaradí tímovú časovku, musí sa uskutočniť v prvej tretine pretekov, asi aby ešte bolo dosť jazdcov.
Prológ je taká krátka časovka - pre mužov elite v dĺžke maximálne 8 km. Pokiaľ ho jazdec nedokončí, neznamená to, že na druhý deň nemôže pokračovať - môže a započíta sa mu čas posledného jazdca v poradí.
Dĺžka trvania je obmedzená (Grand Tour preteky napr. na 15-23 dní). UCI sa v zásade snaží ostatné etapáky natlačiť do jedného týždňa, takže neschvaľuje nové preteky mimo tohoto rámca. To ale neplatí pre „staré“ preteky, takže napríklad Okolo Portugalska môže mať aj desať etáp.
Dĺžky etáp sú samozrejme tiež dané, takže napríklad naše Okolo Slovenska môžu mať maximálne 240 kilometrovú etapu, maximálne 180 km denný priemer za celé preteky a maximálne 60 km dlhé časovky (ITT a TTT).
Niekedy také populárne „poletapy“ sú už na WT úrovni zakázané, na nižších úrovniach ich organizátor môže stále zaradiť.
Grand Tour môže merať maximálne 3 500 km.
Ak má etapák viac ako desať dní, musí byť zaradený deň voľna. Presun sa za deň voľna môže považovať iba po súhlase UCI.
Súťaže si organizátor môže vypísať ako chce, musí ale zaradiť GC pre jednotlivcov a GC pre tímy.
Pokiaľ majú viacerí jazdci rovnaký čas, pre poradie sa uplatnia doplnkové kritériá - desatiny alebo stotiny času z ITT, potom súčet poradí a ak ani to nepomôže, tak poradie v poslednej etape. Podľa tohto pravidla sa Pavel Bittner neobliekol do líderského dresu po druhej etape tohtoročného Burgosu.
Ak jazdec odstúpi z etapáku, nesmie sa počas doby jeho trvania zúčastniť na žiadnych iných pretekoch. Iba ak by sa dohodol s organizátorom a dostal od UCI výnimku.
Pokiaľ jazdec nestihne cieľový limit, môže teoreticky (po výnimke od rozhodcov) pokračovať, odpočítajú sa mu ale všetky body v rôznych súťažiach.
Organizátor musí v cieli tímom rozdať výsledky, pokiaľ to nie je možné, musí ich čo naskôr poslať FAX-om. Asi, aby ešte stále fungoval biznis s požičovňou faxov...
Kritériá:
Pokiaľ končí po desiatej večer, organizátor musí jazdcom registrovaným v UCI tímoch zaistiť posteľ a raňajky.
Peňažné ceny a prípadné odmeny za účasť musia byť vyplatené do jednej hodiny po skončení pretekov.
Obecne platí - dobehnutie o kolo = diskvalifikácia. Pokiaľ je ale dobehnutá skupina 20 a viac jazdcov, môže organizátor udeliť výnimku. Taktiež ak jazdec spadne, má jedno alebo dve kolá neutralizáciu, potom môže pokračovať, ale nesmie získať žiadne body v najbližšom šprinte.
Nateraz je to všetko, nabudúce sa pozrieme na bodovanie a rebríčky.
