Príbehy Tour: Neúnavný Healy, bojovný Lipowitz či aktívne Uno-X

Najlepšie pripraveným tímom na bodovaciu súťaž bol bez pochýb Alpecin - Deceuninck, aj keď ich účinkovanie na Tour nemožno hodnotiť neúspešne, v bitke o maillot vert nakoniec nefigurovali. Jeho víťaz z roku 2023 Jasper Philipsen začal výborne víťaznou etapou a obliekol si nielen zelený, ale aj žltý dres. Práve boj o udržanie toho zeleného mu bol osudným, keď po kolízii na šprintérskej prémii musel odstúpiť už v tretej etape. To bola veľká škoda aj pre dramatickosť súťaže, pretože súper jeho kvalít by boj spestril. Alpecin po odstúpení svojho lídra v šprintoch podporoval Kadena Grovesa a Mathieu van der Poel sa snažil loviť klasikárske etapy, čím si vzájomne bodovo konkurovali.

Po Philipsenovi prebral zelený dres Jonathan Milan a taliansky šprintér ho doviezol až do Paríža. Veľkú porciu bodov mu priniesli dve víťazné etapy a dve druhé miesta za Timom Merlierom. Práve belgický šprintér ho v oboch férových súbojoch porazil a ak by sa zapojil do súťaže o bodovací dres bol by silným súperom. To však Merlier nemá vo zvyku, plne sa koncentroval na boj o etapy a pomoc Evenepoelovi, kým bol v pretekoch. Ako jediný súperi, ktorý brali bodovaciu súťaž vážne sa ukázali Biniam Girmay a Anthony Turgis. Ani jeden však nemá rýchlostnú úroveň Milana a bez víťaznej etapy Taliana ani zďaľeka neohrozovali.

Najväčšou hrozbou pre Milana bol nakoniec Tadej Pogačar. Slovinec vyhral štyri etapy a pri jeho konzinstentných výkonoch nazbieral obrovské množstvo bodov, aj napriek tomu, že nebodoval na šprintérských prémiách. Keby v posledných horských etapách netrpel Tadej nádchou, tak by bol určite Milanovi bodovo bližšie. Ak by mal celkový víťaz aspoň za čiastkový cieľ bodovaciu súťaž, zrejme by ju tento rok aj vyhral. To však nič neuberá na vážnosti skutočnému víťazovi Milanovi, ktorý ako jediný zo serióznych kandidátov poctivo zbieral body na prémiách. Nemožno mu ani vyčítať, že nazbieral málo bodov (372), veď Girmay minulý rok (387) či Philipsen pred dvomi rokmi (377) mali podobný počet. Je to jednoducho novodobý trend a bodové žatvy Petra Sagana sú už za nami.

Jonathan Milan (© fotoreporter Sirotti)

Bodkovaný dres v posledných rokoch akoby strácal na prestíži. Často sa prihodí, že ho "omylom" vezme celkový víťaz Tour. Inak tomu nebolo ani tento rok, napriek snahe domáceho Lennyho Martineza. Možno začal zbierať body prineskoro, možno nemal dostatočnú formu, aby vydržal aspoň párkrát na cieľové stúpanie. Vždy totiž bodoval len v strede etapy a následne už nemal na to, aby v nej zabojoval o víťazstvo či aspoň o ďalšie body. Carapaz bol v tomto pred rokom úspešnejší. Martinezovi by nezaškodila ani menšia tímová podpora v tejto súťaži. Keďže Buitrago celkom skoro vypadol z celkového poradia, mohli sa v Bahraine zamerať na túto súťaž.

Mladý Francúz tak aspoň zabavil domáce publikum a vďaka aj za jeho snahu, inak by bola vrchárska súťaž už úplné bezpredmetná. Aj tak bodkovaný dres pôsobil v prvom týždni ako horúci zemiak, ktorý si Pogačar s Wellensom prehadzujú ako sa im hodí. Každopádne do bodiek obliekli v Paríži skutočne najlepšieho vrchára nielen podujatia, ale celého pelotónu. My si len môžeme želať, aby táto súťaž opäť raz nabrala grády.

Na drámu sa rozhodne nemožno sťažovať v súťaži o najlepšieho mladíka. Hlavným favoritom bol Remco Evenepoel, ktorý rovnako ako Philipsen, opustil Tour vo vedení súťaže. Biely dres s hrdosťou prebral Florian Lipowitz a Nemec mu žiadnu hanbu nespravil. Možno ani sám Evenepoel by ho nevedel dôstojnejšie prezentovať. Pri každom horskom dojazde Lipowitza bolo vidno, jazdil aktívne, niekedy až príliš. Nebál sa vyzvať do boja ani Pogačara s Vingegaardom, vďaka čomu si vyslúžil obdiv fanúšikov.

Lipowitz zajazdil najmä výborný pyrejnejský blok, tam bol vždy tretí nejlepší a vybojoval si vďaka tomu aj celkové pódium Tour. V Alpách na neho zatlačil Oscar Onley, ktorý sa dostával v priebehu pretekov do výbornej formy. V kráľovskej etape na Col de la Loze bol dokonca taký silný, že ťahal Tadeja s Jonasom a podarilo sa mu skoro vyzliecť Lipowitza. Florian mu to však vrátil na druhý deň, keď pre zmenu došiel s dvoma favoritmi on a poistil si biely dres. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by prebiehala súťaž bez odstúpenia Remca, pretože Lipowitz a Onley pôsobili, že by mu boli v kopcoch prinajmenšom rovnými súpermi.

Lipowitz v akcii (© fotoreporter Sirotti)

Ako líder bielej súťaže pôsobil pár dní aj Kevin Vauquelin, nosil dres pred prvou časovkou. Jeho pokus o celkové poradie vyšiel nadmieru dobre, Veď do posledných etáp sa zdalo, že zabojuje o Top 5, čo by bolo nevídané. Bol najväčšou francúzskou nádejou v GC a túto pozíciu spečatil siedmym miestom celkovo a tretím v bielom drese. Veľmi vydarená Tour pre 24-ročného Francúza, aj keď mu dosť sekne aj aktívnejšie jazdenie, ktorého sa musel kvôli GC vzdať. Uvidíme, ktorou cestou sa vyberie v budúcnosti.

Máme aj jazdcov, ktorý nevenovali svoju pozronosť žiadnej zo súťaží, no napriek tomu zažiarili. Thymen Arensman sa ukázal v horách, podarilo sa mu ako jedinému okrem Pogačara a šprintérov (Milan, Merlier) vyhrať dve etapy. Napriek tomu, že vypadol z GC, musí svoju Tour považovať za úspešnú, dosť možno aj životnú. Výhry na Superbagnéres a najmä na La Plagne, kde porazil aj superfavoritov ostanú navždy červeným v jeho palmares. Navyše zachránil česť tímu Ineos, ktorý bol mimo Arensmana dosť nevditeľný. Carlos Rodríguez musel po páde v 17. etape odstúpiť z desiatej pozície v GC, čo by však samo o sebe nebola pre britský tím veľká sláva.

Zrejme najpamätnejší príbeh písal v tomto ročníku Ben Healy. Diváci milujú hrdinov, ktorí sa z úniku oblečú do žltého dresu a potom ho pár dní bránia. Healymu sa tento počin podaril v 10. etape a dres držal dva dni, odstavil ho krutý Hautacam, kde sa chystal Pogačar na Healyho smolu rozhodnúť celú Tour. To však Íra nemusí príliš mrzieť, okrem dvoch dní v žltom drese získal etapový vavrín v sledovanej 6. etape v Normandii, ktorú vyhral po epickom 40-kilometrovom sóle. Navyše bojoval o víťazstvo aj na legendárnom Mont Ventoux, kde ho Valentin Paret-Peintre zdolal až v posledných metroch. Ben Healy sa po týchto bojovných výkonoch, keď ho bolo vidno v každej únikovej etape, jednoznačne zapísal do sŕdc fanúšikov. Ako bonus si vyslúžil aj ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca Tour.

Svoje chvíle slávy si našli na Tour aj ďalší odvážlivci. Po úniku vyhral aj Simon Yates, od ktorého sa čakali lepšie výkony pri pomoci Jonasovi, ale splatil to Visme aspoň vyhratou etapou. Druhú etapu holandskému celku vybojoval Wout van Aert v krásnej etape na záver francúzskej Grand Tour. Videli sme ho brázdiť kocky ako za starých čias na dláždených monumentoch.

Ben Healy (© fotoreporter Sirotti)

Preteky sa vydarili aj Alpecinu, ktorý vyhral tri etapy, každú s iným jazdcom, po úvodnej Philipsenovej a bral druhú Mathieu van der Poel, ktorý si tak prebral žltý dres od kolegu. MVDP sme videli aktívneho aj v ďalších dňoch a keď druhú etapu nepridal, tvoril preteky svojou bojovnosťou. Konto belgickému tímu doplnil v predposledný deň Kaden Groves, od ktorého sa to teda nečakalo, ale našiel si svoju príležitosť. 

Výborne využil miestenku aj Uno - X. Nórsky Pro tím zašiel Tour, ktorá nemá v histórii tohto tímu obdobu a bude sa ťažko prekonávať. Okrem únikov stavili aj na GC a obe karty im vyšli. Vrcholom aktivity v zvlnených etapách bolo víťazstvo Jonasa Abrahamsena, ktoré malo krásny príbeh po celodennom boji na nahánačke s MVDP v závere. O krásne šieste miesto v celkovom poradí sa postaral Tobias Johannessen. Ukázal veľmi bojovný výkon viackrát podporený aj podporou tímu.

Výborná forma zdobila aj Wellensa, Politta a Narvaéza, ktorí zanechali na Pogačarových výkonoch výraznú stopu, najmä v prvej polovici Tour. Wellens navyše vyhral po krásnom sóle etapu, Politt odtiahol dlhé kilometre a Narvaéz bol posledným rozbiehačom Pogiho razantných útokoch v horách. Miernym sklamaním boli výkony Solera a Sivakova, ktorí boli dosť málo viditeľní. Neviditeľný bol aj tím Jayco, ktorého bilanciu zachránil O'Connor víťaznou etapou. Etapovú zbierku Soudalu okrem Merliera s Evenepoelom doplnil už spomínaný Valentin Paret-Peintre,  na veľkú radosť Francúzov to bolo práve na Mont Ventoux.

Viac sa čakalo od francúzskych tímov, často bola v rovinatých etapách riadna núdza o aktivitu v únikoch. Decathlon mal Galla v GC a často mu zabezpečili dobrú podporu, takže tí majú ospravedlnenku. Arkéa mohla byť vo svojom finančnom postavení, tiež aktívnejšia, takisto sa však mohli hrať na podporu Vauquelina. Ale Groupama, Cofidis či Total sa nemali prečo šetriť a neboli na kamerách toľko, čo by sa patrilo. Opakom bol švajčiarsky Tudor, jeho jazdci museli organizátorov presvedčiť, že si miestenku zaslúžili. Alaphilippa, Hirschiho či Hallera bolo vidno, snažili sa skákať do všemožných únikov. V horách zase hýril aktivitou Storer. Tlačili sa aj do hromadných dojazdov s Dainesem, čo sa im však veľmi nedarilo.

Na záver treba spomenúť aj výborné výkony Pavla Bittnera, ktorému sa podarilo dvakrát došprintovať v Top 5. Celkovo máme za sebou krásnu Tour de France s množstvom drobných aj veľkých príbehov. Ukázalo sa veľa mladíkov, ktorých rozvoj môžeme ďalej sledovať. Nostalgické chvíle nám ponúkli aj legendy Saganovej generácie a spolu to tvorilo geniálny mix, na ktorého pokračovanie sa tešíme o rok.