Pogačar vyhral Tour v časovkách a na Hautacame, Jonasa zradila konzistentnosť

Hlavným chodom mal byť už tradične súboj najlepších GT jazdcov súčasnosti, teda duel Pogačar vs Vingegaard. Z druhého sledu štartovali Evenepoel a Roglič, ktorí mali byť papierovo niekde medzi dvoma velikánmi a zbytkom favoritov. Malo to však háčik. Olympijský šampión nemal ideálnu prípravu po tréningovej kolízii v zime. Roglič zase odstúpil z Gira po pádoch a bolo otázne v akej forme príde. Silní prišli aj co-lídri najsilnejších tímov Almeida a Jorgenson. Za týmito mužmi sa mal odohrať súboj o zvyšné pozície v Top 10.

Nie všetky predpoklady sa naplnili, Tour nám stále prinesie prekvapenia aj krásne príbehy, jedného aj druhého bolo tohto roku požehnane. Trasa tomu nahrávala, väčšina odborníkov sa zhodla, že bola veľmi dobre poskladaná. Nebolo to však len o časovkách a horách, ale veľkú drámu priniesol prvý rovinato-zvlnený blok. Obavy z nudného prvého týždňa ostali zabudnuté, všetko zmietla zo stola už prvá etapa, kde boli v akcii najväčšie kalibre GC. Kandidáti na titul museli ukázať okrem vytrvalosti aj dynamiku a  dobrý pretekársky inštikt.

Súboj velikánov vedie Tadej v pomere 3:2

Dvaja najväčší favoriti na nič nečakali a pravý súboj o čas sa začal už v prvý deň v napínavom závere rovinatej etapy. Visma zaskočila súperov a na vetre roztrhali pelotón, selekciu však nezmeškal ich hlavný súper Pogačar. Obaja s Vingegaardom tak získali čas na ostatných GC jazdcov. Aktívne jazdili aj ďalej, hneď v klasikárskom dojazde na druhý deň obsadili pódium za víťazným Van der Poelom a Pogačar už priebežné stupne víťazov neopustil do konca pretekov.

Jonas na Tadejovom kolese (© fotoreporter Sirotti)

Bolo krásne sledovať ako srdnato na klasikárskych profiloch bojoval Jonas a nielenže sa držal Tadeja, ale mu aj nastupoval. Takéto pretekanie hlavných favoritov nemalo v posledných rokoch obdobu. Klasikárske etapy vďaka výbornej príprave Vingegaarda a jeho silnému tímu dvoch "kohútov" nerozdelili. Bola to paradoxne časovka, disciplína, v ktorej sú obaja medzi svetovou špičkou. Jonas si v piatej etape nevybral dobrý deň a od Tadeja dostal až 1:05, čo spätne sa ukázalo ako prvý klinec do rakvy.

Ďalším podstatným javiskom GC boja sa stali Pyreneje. Tadej Pogačar zasadil všetkým veľmi tvrdý úder na stúpaní Hautacam. To je kopec, kde ho v roku 2022 Vingegaard za pomoci Van Aerta definitívne odrovnal. Tadej mu to vrátil aj s úrokmi, po mohutnom útoku prišiel do cieľa o 2:10 skôr ako jeho dánsky súper. Tu nabral polovicu svojho konečného náskoku, ale prial mu celý pyrenejský víkend. Pol minúty získal na Jonasa aj v horskej časovke na Peyragudes. Na Superbagnes si to poistil záverečným šprintom a štyrmi sekundami k dobru.

Na Mont Ventoux prišli do cieľa spolu a na Col de la Loze získal Tadej ďalších 10 sekúnd. V posledný horský deň už zvolil obhajca prvenstva čisto defenzívnu jazdu aj vplyvom nádchy a únavy či čiastočne možno aj demotivácie. Zbytok svojho náskoku získal bonifikačnými sekundami v cieľoch etáp, kde bol až na jeden prípad vždy rýchlejší ako jeho súper. Aj preto mohol už v Alpách jazdiť s komfortným náskokom pomerne bez tlaku.

Dá sa teda konštatovať, že Tour sa rozhodla v časovkách a Pyrenejách. Ale je nutné povedať, že aj klasikárskych či puncherských etapách sa GC jazdci delili na výkon a v priamom súboji o víťazstvo tam nenastali rozhodujúce momenty vďaka cielenej príprave celého tímu Visma, keď miesto toho, aby subtilnejší Jonas strácal, tak naopak často tvoril preteky.

Celkové pódium Tour 2025 (© fotoreporter Sirotti)

Mladíci a Roglič si šli vlastné preteky

Na stupne víťazov sa dostal po veľmi konzistentnom výkone Florian Lipowitz, ktorého miestami ohrozoval Oscar Onley. Nemec si však vyslúžil tretie miesto svojou aktívnou jazdou a nebojácnosťou nastúpiť aj Tadejovi s Jonasom. Boju o biely dres sa budeme venovať v ďalšom článku v stredu, takže sa pozrieme ešte na ostatných borcov z prvej desiatky celkového poradia.

Pekné preteky má za sebou Felix Gall, ktorý sa celú Tour postupne preprácovával hore v celkovom poradí. Náramne mu vyšli Alpy, kde poskočil zo siedmeho miesta na piate. Je to pre neho najlepší GC výsledok v kariére, má štvrté miesto z Okolo Švajčiarska, ale Tour je iná liga. Očakávania predčil aj Tobias Johannesen, víťaz Aveniru z roku 2021, konečne ukázal naplno svoj potenciál. Najmä po kolapse na Mont Ventoux sa dokázal vrátiť späť do hry a šieste miesto berú v Uno - X všetkými desiatimi.

Keďže Vauquelin a Healy ešte patria do súťaže o biely dres, tak nám ostávajú ôsmy  Primož Roglič a desiaty Jordan Jegat. Výsledok prvého je sklamaním, pre Jegata je Top 10 na Tour de France prežitým snom. Francúz v službách Total Energies sa dlho pohyboval na hrane prvej desiatky a defitívne sa do nej dostal až v preposlednej etape vďaka účasti v úniku. Je druhým Pro Tour jazdcom v Top 10 tohtoročnej Starej dámy, čo je nevídané.

Roglič iste od francúzskej Grand Tour chcel viac, veď ho obehol aj tímový co-líder Lipowitz. Na druhej strane pre Primoža je to prvá dokončená Tour od roku 2020, keď mu víťazstvo uchmatol rodiaci sa fenomén Pogačar. Z tohto pohľadu musí byť spokojný, veď sám si rozhovoroch v treťom týždni robil žarty, že si napamätá kedy bol na francúzskej Grand Tour tak blízko Parížu. Prvú polovicu pretekov sa dosť trápil, akoby sa znovuzrodil v horskej časovke. Potom trochu ožil a v Alpách dokonca skákal do únikov a stavil all-in na posun v GC, čo mu síce nevyšlo, bolo však osviežením vidieť aktívneho aj staršieho zo Slovincov.