Okolo Slovenska 2025: Udivuje nás, že úroveň pretekov stále dokáže stúpať (komentár)

Tradičnou výčitkou k organizátorom roky bolo, že v pretekoch absentuje náročný záver do kopca. Je iba málo cieľových kopcov, ktoré by boli pre profesionálov tak náročné, aby sa poriadne rozdelili a tiež infraštruktúra okolo dovoľovala zorganizovať také veľké podujatie. To potrebuje množstvo parkovacích plôch pre tímy aj organizátorov, priestor pre prenosové vozy, rozhodcovský kamión, VIP kamión, veľkoplošnú obrazovku či pódium a obrovský odber elektriny. Nehovoriac o tom, že sa tam musia dostať aj fanúšikovia a čím viac... Organizátori už tento problém odstránili. Vlani sa končilo na Štrbskom Plese, tento rok na veľmi vydarenej Kohútke a ak sa splnia želania o tom, že bude budúci rok finišovať na Kráľovej holi, tak to bude veľkolepé.

Vlani sme písali o najlepšej trase za poslednú dekádu. Priniesla veľmi aktívnu cyklistiku. Tento rok to až tak dobre nevyšlo. Posledný deň s Vršatcom a Kohútkou bol naozaj epický a bola to možno najlepšia etapa za posledných desať rokov, ale tejto trase paradoxne chýbal prvok, ktorý v nej často bol a vyhovuje Lukášovi Kubišovi - dojazd do krátkeho kopca, ideálne po kockách. Niečo ako Hlohovec, Banská Štiavnica, Ružomberok, ako-tak Spišská Sobota a ďalšie, na ktoré sme už zabudli. Lukáš skrátka nie je čistý šprintér. 

Dovolíme si povedať, že ak by bol jeden z týchto dojazdov (alebo podobný) v itinerári, v tejto jeho forme by sme oslavovali triumf. Samozrejme, nedá sa mať každý rok na programe všetko a veľa do toho hovoria financie od miest, ale tieto kopce v prvej, druhej i tretej etape nevyselektovali balík dostatočne. V Banskej Bystrici sčasti aj preto, že sa šiel ešte ten mestský okruh ako to býva vo väčšine miest, aby to bolo atraktívnejšie pre divákov. Videli sme štyri rovnaké špurty, ale napríklad vlani takýto ani jeden, takže je to v poriadku.

Lukáš Kubiš (© Ján Melicher)

Celkové poradie napokon dopadlo prekvapujúco. Asi málokto by si bol stavil na Paula Doubleho, ktorý len podčiarkol zvláštny status našich pretekov, že na nich zvyčajne vyhráva pretekár, ktorý žiadny iný prestížny etapák nevyhrá. Vlani mal dobrú sezónu, keď bol na mnohých pretekoch síce nenápadný, ale vysoko v GC, no tento rok nemal príliš zapamätateľný, až prišiel 21. september. Favorizovanejšia Visma mala záverečnú etapu jasne pod kontrolou, no Cianovi Uijtdebroeksovi zakázali striedať, keď bol v úniku a aj off-record bol na taktiku tímu nahnevaný, chcel preteky vyhrať. Ako meno by sa v histórii víťazov vynímal lepšie, ale cyklistika je na takýchto pretekoch veľmi nevyspytateľná.

Paul Magnier jednoznačne potvrdil status najlepšieho pretekára v štartovej listine a budeme veľmi zvedaví, kam to vo svojej kariére dotiahne, no musíme povedať, že sme sa mýlili, keď sme predpokladali, že dokáže byť v poslednej etape minimálne taký dobrý ako Kubiš. Nemal až toľko motivácie, ale napokon sme na vlastné oči videli, že tá etapa bola ťažšia než sme si mysleli. O to väčší klobúk dole patrí Lukášovi, ktorý sa vytrápil na to desiate miesto. Ako sám povedal, v skupine videl okolo seba pretekárov o desať kíl ľahších ako on. Naozaj sa stále zlepšuje, rastie. V tejto sezóne bol už 25x v Top 10 etapy/jednorazovky. To je priam šialené číslo už bez pretekov 2. kategórie. Nie je vylúčené ani to, že napokon dosiahne hranicu 1000 UCI bodov.

Športový riaditeľ Ľudovít Lučanič sa veľmi dlho borí s tým, že množstvo tímov najvyššej ligy mu odrieka účasť pre nevhodný termín, no iný je takmer nemožný. A mimochodom, ani vlaňajšok v júni nepriniesol zlepšenie. Určite to chce o niečo kvalitnejšiu konkurenciu. Tá je paradoxne najväčším nedostatkom našich pretekov, ktoré sú po organizačnej stránke veľmi vysoko. Okolo Slovenska platí elitným tímom aj vysoké štartovné a má dobré meno, no aspoň tých päť tímov najvyššej ligy tu v poslednom období nie a nie prilákať. Našťastie, Visma a Soudal sú podľa rôznych faktorov druhým a šiestym najlepším tímom sveta. Mohli prísť aj slabšie WT celky.

Ak by sme viac načreli do tímov, tak každý rok otvárame oči pred tým, čo predvádza holadnský VolkerWessels, spomedzi kontinentálnych celkov totálne vytrčajú. Sú v každom úniku, ale aj dojazde či nejakej prémii. Nosia u nás stále nejaké líderské dresy. Pre Lučaniča je to každý rok jasná voľba. Ako sám pripomenul, dobre sa ukazuje aj Biesse - Carrera, čo je dané kvalitnými talianskymi mladíkmi, ktorí sú naučení pretekať v jednom z najťažších konkurenčných prostredí. Zanechali výraznejšiu stopu ako aj Pro tím Solution Tech Vini Fantini či Novo Nordisk, ktorý je tradične len do počtu a ešte aj tento rok so životnou sezónou Kopeckého bol práve tento Čech chorý.

Ilustračný záber (© Ján Melicher)

Sám Lučanič priznáva, že omylom v štartovej listine bol holandský Diftar, o maďarskom Karcagu to bolo jasné už dopredu, no neosvedčil sa ani španielsky celok Illes Balears Arabay vedený Danielom Navarrom. Vieme si ale predstaviť, že keď vám zavolá takáto legenda, tažko jej poviete nie. Zaujímavosťou je, že z tradične aktívneho celku Adria Mobil, cez ktorý prešlo mnoho talentov slovinskej školy vrátane Rogliča, napokon prišli na Kohútku len dvaja ľudia, aj to úplne vzadu. Nás najviac mrzí vypadnutie Tomáša Sivoka z Pierre Baguette, ktorý mal na to, aby zamútil vodu v kopcoch, no v sobotu sa zaplietol do hromadného pádu, po ktorom zranený dobiehal pelotón 45 minút, aby mu napokon v nemocnici povedali, že v nedeľu nastúpiť nemôže.

Kedysi kvalitnejšie tímy odrádzalo ubytovanie, ktoré už je ale posledné roky na špičkovej úrovni, pokojne už aj World Tour. Platí, že sa už ubytováva do najlepších hotelov v danom okolí štartu/cieľa. Tento rok boli trochu dlhšie presuny medzi etapovými mestami, no nebolo to extrémne. Škoda len, že niektoré tímy, ktoré nebudeme menovať, sa nesprávajú k našim hoteliérom či organizátorom ľudskejšie. Majú neprimerané požiadavky a správajú sa arogantne. Viaceré hotely povedali, že veľmi zvážia, či ešte v budúcnosti chcú ubytovať profi cyklistické tímy.

- reklama -

- reklama -

Posledné roky sme písali, že divácka kulisa je na našich pretekoch stále dobrá a nemusíme sa za ňu hanbiť. V televízii síce sledujeme worldtourové akcie s davmi fanúšikov, no pri podujatiach 2.1 patríme aj fanúšikovsky medzi špičku. Rok 2021 s Petrom Saganom bojujúcim o triumf v každej etape sme nedosiahli, ale tento rok bol fanúšikovsky mimoriadne vydarený. Určite sa prišlo na preteky pozrieť o niekoľko tisíc ľudí viac ako na posledné dva ročníky. Určite to bolo aj Kubišom. Tým, že sa cez týždeň etapy začínali skôr, paradoxne diváckej kulise pomohlo, pretože na štart či k trati prišli deti zo škôl a urobili naozaj peknú atmosféru, z čoho si aj odniesli zážitky. 

Škrvnou je stále to, že keďže sa jazdia aj okruhy v závere etáp, obrovské množstvo ľudí nadáva, že sa nevedia po práci dostať domov, všetko je zablokované. Sami sme sa dokonca hodinu po dojazde v Košiciach dostali do kolóny, kde sme strávili vyše pol hodiny. Najmä v Košiciach to bolo kritické, podobne ako v Banskej Bystrici, teda veľkých mestách, ktoré ale logicky znamenajú nezanedbateľný príjem pre kasu pretekov, čo sa im sčasti vracia na prenocovaniach stoviek členov konvoja. Z hľadiska prístupu je roky vidieť, že košický primátor Jaroslav Polaček  je jasnou jednotkou medzi tými, ktorí chcú hostiť preteky a v žiadnom inom meste za posledných desať rokov nefinišovala etapa toľkokrát ako v Košiciach.

Vršatec (© Ján Melicher)

Po dvoch rokoch, keď pretekom citeľne chýbal Eurosport, sme sa vrátili k modelu s ním a treba povedať, že to akcii pridalo punc kvality. Mohli sme svetu opäť ukázať našu prírodu či mestá a najmä veľmi atraktívnu poslednú etapu. Nešlo ale len o to, ale aj o samotnú skladbu vysielania, na ktorej bolo zjavné, že tím pod vedením režiséra Karla Jonáka chce pracovať a vie to robiť výborne. Sledujeme desiatky prenosov aj z podujatí World Tour, ktoré akoby nemajú ducha, no prenosy z našich pretekov sa začínali highlightami z minulých etáp, pokračovali rozsiahlym materiálom z úvodu etapy, keď sa ešte nevysielalo a až následne prišla vyše hodina a pol živého prenosu, kde bolo aj viacero záberov na rôzne pamiatky či napríklad Spišský hrad, okolo ktorého sa ani nešlo. 

Veľký klobúk dole pred ich prácou! Nás zaujal aj výkon pilota helikoptéry, ktorý to robil naozaj výborne a nie len z úctivej vzdialenosti. Samozrejme, kritik by povedal, že im nesedel ukazovateľ počtu kilometrov do cieľa vľavo hore, ale už sme v minulosti vysvetľovali, že to je mimoriadne náročná záležitosť, ktorá by znamenala obrovské financie navyše. Ak sa tento trend podarí udržať, bude to skvelé.

Aj keď má veľa ľudí zaostrený pohľad na Eurosport, tento rok bol pre mediálne pokrytie pretekov výnimočný v tom, že najčítanejší cyklistický web sveta ProCyclingStats už robí live priebeh aj z pretekov 1. kategórie, teda muselo sa pracovať na tomto webe, ale hlavne stránke pretekov (v sekcii live) poriadne, aby PCS malo dostatočný prehľad o situácii v pretekoch. V tomto smere ďakujeme aj Lívii Hanesovej za informácie z prvej ruky. Sú určité typy informácií, ktoré sú napríklad pre čitateľa Cycling-Info.sk nepodstatné, ale PCS ich v danej chvíli potrebuje. Pokúsime sa do budúcna tento servis ešte vylepšiť.

Roky nás teší, že môžeme pri foto servise spolupracovať s Jánom Melicherom, ktorý odvádza robotu svetových parametrov. Ako už píšeme tradične, nikde na svete nenájdete preteky kategórie 2.1 s takýmto komplexným mediálnym pokrytím zo strany organizátora.

Ilustračný záber (© Ján Melicher)

K marketingu patrí aj krásny posun v zobrazení štartových pozícií pre držiteľov dresov na štarte. To sme organizátorom radili už pred rokmi a raz to aj skúšali, ale nebolo to dobré. Teraz už tím okolo Karola Školníka našiel vhodnú technológiu, ktorá prežila aj prejazd desiatok kolies automobilov a aj v tomto sme sa priblížili k veľkým pretekom. Rovnako už bola zapracovaná aj naša ďalšia rada, a to zaznačenie pódia v roadbooku, aby tímy lepšie vedeli, kde sa majú ísť podpísať pred štartom, alebo na pódiovú ceremóniu, čo často pri dave ľudí a cieľovom chaose nie je zrejmé. Keď prejdete bariérami na zlú stranu, máte potom problém.

Preteky sú tradičným vrcholom roka aj pre našich rozhodcov. Možno sa to nezdá, ale na takomto podujatí ich potrebujete aspoň dvadsať. Popri veľkých menách hlavných rozhodcov v minulosti vyrástli a preteky by už dokázali profesionálne zvládnuť aj bez zahraničnej pomoci, čo ale, samozrejme, nebude nikdy možné, keďže toho hlavného vždy nominuje UCI z cudzej krajiny. Aj by sme tento odsek rozšírili väčšou pochvalou domácich rozhodcov na úkor nedomácich, ale takticky nemôžeme... Naozaj výborná robota!

Mimochodom, rozhodcovia v tomto ročníku vyzbierali pokuty vo výške 1 800 CHF (1 925 €), čo je takmer iba polovica z minuloročných sankcií pre tímy, a to sa vlani jazdili iba štyri klasické etapy pre TTT v úvode.

fanúšikovia (© Ján Melicher)

Každý rok upriamujeme pozornosť na úžasnú bezpečnosť pretekov. Policajný zbor, (dopravná polícia) pracuje roky priam dokonale. Cesty sú vyčistené, pokryté takmer všetky odbočky. Veľmi dobre sa zapájajú aj dobrovoľní hasiči či samosprávy. Bezpečnosť pretekov je dlhodobo na úrovni World Tour. Nechýba jej absolútne nič. Polícia niekedy až priskoro zatvára cesty, len aby všetko dobre dopadlo a nikomu sa nič nestalo. Nasadené boli stovky, ba až tisíce policajtov po trase. Taká práca sa v okolitých krajinách vrátane poľskej Tour de Pologne nevidí. Občas sa vyskytne nejaký problém, lebo to bez toho nejde, najmä vo väčších mestách, kde sú stovky uličiek.

Len u nás stoja vlaky, nie konvoj. Už klasicky sa zlepšuje aj práca motomaršálov, ktorých pribúda a jednotne vyzerajú. Konečne máme aj výborný neutrálny mechanický servis, chýba len neutrálna motorka, ktorá je v poslednom období tak populárna...

Ľudia si často robia posmešky zo slovenských ciest a tento rok tam bolo opäť pár problémových úsekov, ale v itinerári sa nenachádzalo nič, čo by cyklistom vyslovene narobilo problémy, alebo spôsobilo pády. Všade mimo Blízkeho východu sa jazdí na menších cestách. Zjazdy sú nebezpečné všade. Zopár pádov je súčasťou všetkých pretekov. Viacero VÚC po celej trase sa snažilo niektoré kritické úseky opraviť a obyvatelia viacerých obcí ďakujú pretekom, že vďaka nim dostali nový kus cesty. Organizátorov iba prekvapil v druhej etape jeden dlhší vyfrézovaný úsek, o ktorom ich miestne autority neinformovali, no našťastie to bolo v úvode etapy.

najlepší na pódiu (© Ján Melicher)

Náš komentár tradične uzatvárame radami pre organizátorov do budúcna. Keďže ale majú záujem posúvať sa, máme čoraz menej tém, ktoré by sme potrebovali menovať. Keďže zabrali fólie s vyobrazením líderských dresov na štarte, predpokladáme, že aj bez tohto komentára kompetentným došlo, že budúci rok môžu pridať aj sponzorské logá k cieľovej páske. Zvyknutí sme najmä na nápis ŠKODA na mnohých pretekoch vrátane Tour de France.

Zaujímavým vylepšením je aj veľký banner aspoň v prípade žltého dresu pri autobuse tímu pred štartom, ktorý vedie preteky. Teda fanúšikovia vidia, že v tomto autobuse je líder celkového poradia. A opäť tam môžete dať logo hlavného partnera. To sú ale už len malé detaily.

Najlepší na pódiu (© Ján Melicher)