Po skvelých pretekoch mládežníkov a žien prišlo vyvrcholenie majstrovstiev sveta v podobe pretekov s hromadným štartom mužov Elite. Favoritov bolo niekoľko, pri neprítomnosti Pogačara si chceli druhý dúhový dres uchmatnúť Remco Evenepoel (Belgicko) aj Mathieu van der Poel (Holandsko). Výnimočnú šancu na svoj prvý titul majstra sveta by radi využili aj Woutvan Aert (Belgicko), PaulSeixas (Francúzsko) či Isaac del Toro (Mexiko). Všetci menovaní mali pri sebe kvalitné tímy, ktoré mohli kontrolovať preteky.
Na štarte bolo aj mnoho jazdcov z druhého sledu, ktorí mohli využiť potenciálne taktizovanie najväčších favoritov. Takými typmi boli napríklad Giulio Ciccone, Pellizzari (obaja Taliansko), Brandon McNulty, Quinn Simmons (2x USA), Oscar Onley, Tom Pidcock (Veľká Británia), Primož Roglič (Slovinsko), Tobias Johannessen (Nórsko), Mads Pedersen (Dánsko), Enric Mas, Juan Ayuso (2x Španielsko), Matthews, Hindley (2x Austrália) či Florian Lipowitz (Nemecko). Mohli by sme takto pokračovať ďalej, štartovka bola naozaj nabitá.
Mužov čakala trasa dlhá 274 kilometrov s prevýšením 3800 výškových metrov. Z mestskej časti Brossard vyrazili na stokilometrový takmer výlučne rovinatý nájazd, ktorý si užila pred pelotónom 15-členná skupina v zložení Biniam Girmay,Henok Mulubrhan (2x Eritrea), Tilen Finkšt (Slovinsko), Andreas Leknessund (Nórsko), Felix Engelhardt (Nemecko), Jamie Meehan (Írsko), Guillaume Boivin (Kanada), Emīls Liepiņš (Lotyšsko), HeorhiiAntonenko (Ukrajina), Mihajlo Stolić (Srbsko), ChristoferRobín Jurado (Panama), Alexandre Mayer (Maurícius), Andreas Miltiadis (Cyprus), Kaden Hopkins (Bermudy), AmirArsalan Ansari (Afganistan).
Pelotón vedený Alecom Sagaertom (Belgicko) nechal tomuto úniku v maxime až deväť minút, ale smerom k cieľovým okruhom sa odstup začal radikálne znižovať. V nájazde na samotný 13,4-kilometrový kopcovitý okruh pritvrdil tempo v balíku Bruno Armirail, Francúzi to chceli Seixasovým súperom čo najviac sťažiť. Keď sa k nim pridali aj Mexičania, únik sa postupne stával minulosťou. Exotickí pretekári jeden po druhom odpadávali a cedili sa cez balík. 115 kilometrov pred cieľom bola na čele už len štvorica Leknessund, Mulubrhan, Liepiņš a Meehan. Poslednéhomenovanéhosmemohlividieťpredtýždňomnaslovenskýchcestách. Na Okolo Slovenska skončilcelkovoštvrtý.
- reklama -
- reklama -
Pri prejazde cez depo sa začali množiť aj odstúpenia a jedným z nich bol aj náš reprezentant Vladimír Kováčik. To nebolo žiadnym prekvapením, pretože masér a člen realizačného tímu na dnešných pretekoch štartoval z dôvodu, že nemohol nastúpiť nikto z našich profíkov. Lukáš Kubiš nebol uvoľnený tímom, Matthias Schwarzbacher bol po operácii a Martin Svrček, ktorý mal pôvodne štartovať, na poslednú chvíľu ochorel. Aj tak sa Vladimír nemal za čo hanbiť, na okruhoch bolo zásluhou Francúzov tempo naozaj vysoké. Z bicykla zliezli už pred záverečnou stovkou kilometrov aj Denz (Nemecko), Tratnik, Mohorič (Slovinsko) či dvaja z troch Čechov na štarte Otruba aj Novák.
Už sedem okruhov pred koncom bol dobehnutý únik a z pelotónu sa začalo vo veľkom nastupovať. Začal to Valentin Paret-Peintre (Francúzsko), ale pokračovali aj mnohí ďalší. S týmto tempom mali problém už mnohé kvalitné mená ako Ben O'Connor (Austrália) alebo Mattia Cattaneo (Taliansko). Energiou nabitú divácku kulisu si chcel užiť Gal Glivar (Slovinsko), ale aj on bol chytený. Keď však už 98 kilometrov pred cieľom nabehol na čelo pelónu MVDP, tak okamžite všetci spozorneli. Išlo však o taktický pohyb pred technickou zákrutou.
❌Se acaba la fuga del día en la prueba en ruta élite masculina del Mundial de ciclismo #Montreal2026ᴿᴾ
➡️Y comienzan los primeros ataques en el pelotón
????DIRECTO en RTVE Play
????️ @jpalomar_pm y Miguel Ángel Iglesias
Vzdialiť sa podarilo Anthonovi Charmingovi (Dánsko), vstúpil do šiesteho kola pred cieľom s náskokom 10 sekúnd. Každé kolo odstúpilo zhruba 10-15 pretekárov a šesť kôl pred koncom už bolo v pelotóne len 80 mužov zo 184 štartujúcich. Na kľúčovom bode okruhu Voie Camillien-Houde (1,6 km, 7,5%) sa k Dánovi pridali Maxim Van Gils (Belgicko), Alex Baudin (Francúzsko), Andreas Kron (Dánsko), Giulio Pellizzari (Taliansko), Christian Scaroni (Taliansko), Oscar Onley (Veľká Británia), Mathieu van der Poel (Holandsko), Jørgen Nordhagen (Nórsko), Santiago Buitrago (Kolumbia), Ben Healy (Írsko).
Aj túto partiu však balík dobehol, vzápätí však zaútočil Van Aert a okamžite sa za ním vydal MVDP nasledovaný Onleym, Rogličom a aktívnym Charmingom. Dotiahol ich aj Simmons a táto veľmi kvalitná šestica si smerom k posledným okruhom naberala náskok. Po páde musel odstúpiť aj líder českého tímu Vacek, v rovnakom páde mimo kamier mal skončiť aj Pidcock, ktorý sa vracal do pelotónu. Pri náskoku 40 sekúnd už začali byť na poplach Seixas s Del Torom, ktorí na čele nemali kolegov.
WHAT AN ATTACK????
Wout van Aert ????????, Oscar Onley ???????? and Mathieu van der Poel ???????? are off and other riders try to breach the gap and join the at the front ????#Montréal2026pic.twitter.com/d5vEbYrwqm
Francúz s Mexičanom to nakopli na Voie Camillien-Houde, roztrhali pelotón a snažili sa spojiť únik s 15-člennou skupinou, ktorá za nimi ostala. V luxusnej situácii bol Evenepoel, ktorý mal vpredu Van Aerta a nechal sa mladíkmi doťahovať do čela. Delilo sa však aj čelo, po nástupe MVDP s ním ostali na čele len Onley a Simmons. WVA, Roglič a Charmig ich stíhali s 15-sekundovým odstupom. V nasledujúcom kole si z druhej partie nastúpil Roglič a brutálnym ťahom do kopca si doskočil vedúce trio.
Po novom už štvorica na čele mala náskok už 30 sekúnd na dvojicu Van Aert - Charmig. Zozadu dvojičku dobiehala skupina s Del Torom, Seixasom a Evenepoelom. Ostatní jazdci so stratou vyše minúty už vyzerali mimo hru o víťazstvo. Štyri kolá pred koncom už boli WVA so Charmingom dobehnutí skupinou 10 mužov, medzi ktorými chýbal Evenepoel. Belgičan zjavne nemal deň a vyzeralo, že históriu prepisovať nebude. Nakoniec sa dokázal vrátiť do Seixasovej skupiny, kde sa to riadne miešalo, neustále sa to trhalo a stále spájalo. Spoluprácu aj prípadné nástupy strážili Američania, ktorí verili Simmonsovi na čele.
Silný únik sa vydal stíhať Ben Healy, ktorému sa to po pár kilometroch naozaj podarilo. Nič mu to však neprinieslo, pretože onedlho ich dobehla aj Seixasova skupina a preteky sa resetovali. V tejto novej čelnej skupine boli Jorgenson, McNulty, Seixas, Ciccone, Pidcock, MVDP, Del Toro a Buitrago (Kolumbia). Početnú prevahu sa vzápätí pokúšali využiť Američania nástupom McNultyho. Ten si v priebehu kola riskantným jazdením v zákrutách vytvoril náskok niekoľkých desiatok sekúnd.
Do predposledného kola vstupoval na čele Američan s náskokom takmer minúty na 10-člennú skupinu favoritov, ktorú sa snažil preriediť Pidcock na najdlhšom kopci. Na vrchol s Britom vyliezli Jorgenson, Seixas,Ciccone a znovuzrodený Matthews. Prekvapivo mal problémy Del Toro, ale odpadli aj MVDP či Roglič, ktorý tam bol ako na gumičke, chvíľu doťahoval, chvíľu strácal. V zjazde sa späť dotiahli MVDP, Toro aj Healy. Bola to teda zhruba desiatka borcov, ktorí ešte mali nárok na dúhový dres.
???????? ¡Brandon McNulty cobra medio minuto de ventaja!
⚔️ Tom Pidcock, Paul Seixas e Isaac del Toro afilando el cuchillo por detrás
Remco Evenepoel sa nevedno odkiaľ odrazu objavil v skupine prenasledovateľov, pokúsil sa rovno aj stíhať McNultyho, ale bol zalepený Del Torom. V poslednom kole sa len nastupovalo a spolupráca tam viazla. To bola voda na mlyn pre Američana na čele, ktorý vychytil výborný moment na nástup a teraz z toho ťažil. Jeho náskok strašne kolísal podľa toho, či sa za ním akurát nastupovalo alebo ponúkalo.
Na tom istom mieste ako McNulty nastúpil Mauro Schmid (Švajčiarsko), ale bol pokrytý Jorgensonom a Pidcockom. Nakoniec to McNulty dotiahol do úspešného konca, nikto ho nedotiahol ani na finálnom stúpaní a mohol oslavovať titul majstra sveta! Skupina prenasledovateľov si nakoniec o medaily zašprintovala a napriek skorému nástupu bral striebro nestarnúci Matthews, bronz sa ušiel Van der Poelovi.
Video záveru pretekov
Málokto si pred dneškom predstavil McNultyho v dúhovom drese, patril síce do širšieho okruhu favoritov, v Kanade sa mu vždy darilo, ale práve on dnes bude dvíhať ruky nad hlavu by sme teda netipli. Preukázal však potrebnú výkonnosť, bol v skupine, ktorá dobehla silný únik s MVDP a Rogličom. Najmä však našiel perfektný moment na víťazný útok. Neprišiel v kopci, kde to skúšali mnohí, ale na nenápadnom mieste na rovine, kde si ostatní chceli na chvíľu vydýchnuť. Vyšlo mu to dokonale, je to jednoznačne jeho najlepší deň kariéry. Muž, ktorý toho veľa odrobil v prospech iných, sa raduje na takmer domácej pôde z dúhového dresu. Keby sme sa spýtali pred pretekmi Pogačara komu by chcel dúhu odovzdať, snáď by to ani lepšie nevymyslel.
Výborné preteky odjazdil aj Mathieu van der Poel, ktorý v podstate otvoril dianie medzi favoritmi a bol strojcom nástupu, ktorý sa zdal hodnú chvíľu ako víťazný. Mal však smolu, že za ním ostali ešte silní súperi, ktorí jeho skupinu priviedli späť. Holanďan bude iste sklamaný, že nevyhral, ale z topfavoritov dokázal na konci dňa ako jediný dosiahnuť na medailu, takže obstál naozaj solídne. Totálne nenápadný bol celý deň Michael Matthews, ktorý ukázal, že napriek svojmu veku dokáže stále v Kanade bojovať o víťazstvo.
Pre Američanov výborný deň vyšperkoval štvrtý Simmons a piaty Del Toro si po práci v skupine ešte vybojoval miesto medzi najlepšími. Pedersen a Pidcock môžu byť po trápeniach v priebehu dňa tiež relatívne spokojní. Jorgenson doplnil dvoch kolegov v Top 10 a deviaty Ciccone zachránil češť Talianska. Po bojovnom výkone uzavrel prvú desiatku Ben Healy, pre Írsko parádny výsledok.
Sklamaní sú iste Belgičania, ktorí to mali výborne rozohraté, ale nakoniec odchádzajú s prádnymi rukami. Po celodennej práci Francúzov, ktorý zariadili tvrdé preteky, nedokázal Seixas doručiť očakávaný výsledok, V poslednom okruhu ho totiž odstavili kŕče, v jeho veku je však výborný odrazový mostík do budúcna, dlho pretekal s úplnou elitou. Náš reprezentant Kováčik si odjazdil svoje do príchodu na okruhy v centre a následne z pretekov odstúpil. Nič viac sa od takého záskoku na poslednú chvíľu ani čakať nedalo. Preteky dokončilo len 58 cyklistov, čo nepredstavuje ani tretinu štartujúcich. To len potvrdzuje brutálnu náročnosť trate a hlavne tempa, ktoré sa nastolilo na okruhoch.
Vyjadrenie Brandona McNultyho (víťaz)
"Úprimne, ani neviem, čo mi teraz prebieha hlavou. Naozaj som bez slov. Ešte posledných sto metrov som tomu ani neveril. Bol som strašne unavený, ale jednoducho som ďalej tlačil do pedálov.
V poslednom výjazde na Mont Royal som išiel asi v zóne 2 (wattovo, pozn red.), úplne som odchádzal. Ale jednoducho som pokračoval a tlačil ďalej.
Už niekoľko týždňov sme hovorili, že máme mimoriadne silný tím a že je to možné. Myslím si, že sme dnes jazdili neuveriteľne dobre. Vždy sme mali chalanov vpredu. Naozaj, stále som z toho úplne bez slov.
Rozprávali sme sa o tom a dokonca som si z toho robil žarty s manželkou. Ale úprimne, naozaj som si nemyslel, že sa to stane. Vedel som, že niečo také je možné, ale potreboval by som na to zázrak. A zdá sa, že dnes sa zázraky dejú."
Vyjadrenie Mattea Jorgensona (8. miesto, spolujazdec víťaza)
"Včera večer sme trochu odložili svoje egá bokom a povedali sme si, že jednoducho chceme, aby tieto preteky vyhral Američan. Myslím si, že sme preteky zvládli perfektne. Quinn dokázal zachytiť útok s Woutom a Van der Poelom a neutralizovať ho. Brandon a ja sme potom mohli využiť to, že Ayuso a Del Toro minuli množstvo energie. Hneď ako sa všetko opäť spojilo, mohli sme dostať jedného z nás do samostatného úniku, čo bolo naším hlavným cieľom.
Našťastie som mal neskutočné nohy, dokázal som reagovať na množstvo útokov a trochu tým frustrovať ostatných jazdcov, čo nám veľmi pomohlo. Teraz sa už teším, že si večer poriadne užijeme oslavy.
Možno je to víťazstvo, na ktoré som vo svojej kariére najviac hrdý. Teraz sa to, samozrejme, hovorí ľahko, ale naozaj to tak cítim. Veľa som nad týmito pretekmi premýšľal. Minulý týždeň, keď som trénoval vo Vermonte, som dokonca pripravil krátky dokument s analýzou a poslal ho chalanom. Zvyčajne niečo také pre nás pripravuje môj profesionálny tím, ale tentoraz som to urobil sám.
Myslím si, že sme pripravili skvelý plán a, ako som už povedal, dokázali sme odložiť svoje egá bokom. Práve to nám podľa mňa vyhralo tieto preteky. Som veľmi hrdý, že som dnes mohol byť súčasťou tohto tímu. Je to naozaj skvelé."
Vyjadrenie Remca Evenepoela (12. miesto)
"Už od prvého okruhu som cítil, že dnes nemám svoj najlepší deň. Je dosť na nič, že to prišlo práve dnes, ale nemám žiadne výhovorky. Na majstrovstvách sveta vždy vyhrá ten najsilnejší. Taký je život.
Situácia bola vlastne celkom ideálna, keď bol Wout vpredu a ja som zostal vzadu. Potom Del Toro nasadil v stúpaní obrovské tempo a ja som mohol jednoducho zostať v háku a čakať, pretože Wout bol vpredu. Z tohto pohľadu to pre nás bolo perfektné.
Potom však Wout vpredu odpadol a povedal mi, že chce chvíľu ťahať. Už v tej chvíli som vedel, že sa necítim dobre. Myslím si, že jednoducho chcel ešte niečo urobiť, takže som mu vďačný, že mi takto pomohol. Veľmi rýchlo som však pochopil, že dnes nebude môj deň a že o víťazstvo bojovať nebudem."