Reakcie po MS: Alaphilippe chcel niečo vyskúšať, Valgren venoval bronz do neba, Van Aert sa necítil dobre

Julian Alaphilippe (© Ján Melicher / SZC)

Rovnako ako vlani, Julian Alaphilippe aj v nedeľu stavil na rovnaký recept ako pred rokom a znovu ukázal, že patrí medzi najlepších cyklistov v súčasnosti a včera sa zaradil medzi legendy. Francúz totiž obhájil titul majstra sveta, čo sa podarilo iba veľmi málo cyklistom. Alaphilippe si vo svojej reakcii spomenul aj na vlaňajší triumf a jazdu v najkrajšom drese. „Už minulý rok to bol pre mňa splnený sen. Bolo to veľmi ťažké, ale v závere to bola nádherná emócia. Vedel som, čo obnáša celoročná jazda v dúhovom, a prišiel som sem veľmi uvoľnený, ale zároveň dosť motivovaný. Chcel som si len dobre počínať, pracovať pre tím a dosiahnuť najlepší možný výsledok,“ uviedol po pretekoch šťastný víťaz a staronový majiteľ dúhového dresu. Alaphilippe si pred pretekmi uvedomoval, že patrí medzi favoritov, ale prekvapil sám seba. „Vedel som, že nohy mám dobré, posledné týždne som veľa trénoval, trať mi celkom sedela a v závere som sa dostal do vyselektovanej skupiny. Vpredu sme sa udržali so Sénéchalom a Madouasom, Florianovi som potom povedal, aby sa šetril a ja medzitým niečo vyskúšam. Ale nevedel som si predstaviť, že okruh a pol zvládnem sám,“ nechápal Francúz.

29-ročný rodák zo Saint-Amand-Montrond bol pred novinármi zhovorčivý, dokonca prezradil, že v nedeľu pred pretekmi nemal pripravenú žiadnu taktiku. Improvizoval. Zároveň si uvedomuje, že by mohol zopakovať úspech Petra Sagana, teda získať tri tituly majstra sveta po sebe. Sagan je zatiaľ jediný, kto to dokázal. „Na dnes som nič neplánoval. Do posledných chvíľ som si nemyslel, že by som to dokázal. Nemám slov, viem, čo ma budúci rok čaká, a som šťastný. Ale teraz nemám slov a musím si oddýchnuť. Na konci som na seba nebral ohľad, trpel som, myslel som len na svojho synčeka. Množstvo fanúšikov Van Aerta na mňa kričalo, aby som spomalil, nie vždy príjemnými slovami, ale som im za to vďačný, pretože ma to nakoplo ešte viac zabrať do pedálov,“ trošku zabŕdol do belgických fanúšikov. Jeden z nich sa snažil obliať Alaphilippa na cieľovej rovinke, ale netrafil sa. 

Francúzi pri spievaní hymny (© Ján Melicher / SZC)

Holandskú vlajku na stupne víťazov priniesol Dylan Van Baarle, pretože vyhral šprint o striebornú medailu. Sám v cieli neskrýval veľké prekvapenie, pretože sa pretekov skoro ani nezúčastnil. „Bol som na lôžku päť dní. Nedovolili mi chodiť, ale ani som nemohol. Bolo to ťažké, ale veril som, že sa z toho do majstrovstiev sveta dostanem,“ boli jeho prvé slová. Van Baarle sa pokúsil opísať aj svoje dojmy. „Je to výnimočný pocit. Julian bol najsilnejší, zaútočil niekoľkokrát, ale nakoniec sa nám nepodarilo dostihnúť ho. Mathieu mi vravel, že ak niekto zaútočí, mám ísť za ním, a on si pošetrí nohy. Vedel som, že nie som najsilnejší, ale po takých dlhých pretekoch je aj ten šprint iný. Nemohol som tomu uveriť. Je vynikajúce stáť na pódiu na majstrovstvách sveta. Ako chlapec som tieto preteky pozeral od začiatku do konca. Je to splnený sen, obzvlášť keď si v kútiku mysle spomeniem na pád na Vuelte. Bál som sa, že tu nebudem vôbec. Pred troma týždňami som ani nevedel chodiť,“ rozprával takmer dojatý strieborný muž z nedeľňajších pretekov. Van Baarle včera dosiahol najlepší výsledok v kariére. 

Bronz získal Michael Valgren, ktorý si všimol, že jeho krajania padali ako zhnité hrušky. „Dnes sme ako tím nemali najlepší deň. Dostali sme sa do množstva pádov, Mads Pedersen spadol dvakrát, Andreas Kron a Mikkel spadli tiež, ale to je cyklistika. Kasper Asgreen nemal najlepší deň, Magnus Cort mal kŕče a ja som si pomyslel: 'Dokelu, teraz je to na mne.'“ Touto medailou som zachránil dánsky tím,“ rozprával jeden z hrdinov nedeľňajších pretekov. Valgren novinárom z Cycling Weekly prezradil, že využil chvíľku nepozornosti zo strany silnejších cyklistov. „Snažil som sa dostať aspoň na pódium. Našťastie sa Wout van Aert obzeral po Mathieu van der Poelovi a Sonnym Colbrellim, tak som stihol ujsť so skupinou ostatných pretekárov. Keď sme tam zostali len štyria, vedel som, že na medailu mám reálnu šancu. Ešte predtým v tej veľkej skupine som si myslel, že by som sa uspokojil aj s Top 10 medzi toľkými šprintérmi. Vydržať to s takýmito borcami až do konca a získať medailu je splnený sen.“ Valgren venoval bronz svojmu kamarátovi do neba. „Chris Anker Sørensen bol výnimočný človek. Žil pre cyklistiku, boli sme priatelia a veľa ma naučil,“ uzavrel reakciu so slzami v očiach.

Iba zemiaková medaila zostala pre domáci celok. Získal ju Jasper Stuyven, pretože prehral šprint o striebro a tiež o bronz. Stuyven vo svojej reakcii pochválil svoj tím, až na lídra výberu. „Ako belgická reprezentácia sme šli veľmi dobré preteky. Ja osobne som zo seba vydal všetko. Úniky sme kontrolovali už od začiatku pretekov. Ale nakoniec Wout Van Aert nebol vo svojej koži,“ začal rozprávať novinárom. Štvrtý muž ešte vyzdvihol kvality víťaza a zároveň opísal záverečné momenty svojimi očami. „Julian Alaphilippe bol v nedeľu v Leuvene najsilnejší. Bol jediný jazdec, ktorý vo finále vedel viackrát zaútočiť vrátane toho posledného, rozhodujúceho ataku. Wout na tom dnes nebol najlepšie. Ja som začal špurtovať o striebornú medailu, ale neuspel som. Po takých pretekoch o tom nemôžem ani hovoriť ako o šprinte, no počas celých pretekov sme jazdili obrovskou rýchlosťou až do cieľa. Som zo svojho štvrtého miesta veľmi sklamaný, ale viac sa urobiť nedalo. Priznám sa, že som si pomyslel, že na medailu mám,“ ukončil reakciu pre portál cyclismactu.

Najlepším britským cyklistom bol Thomas Pidcock, ktorý v závere tlačil na pílu, ale už do boja o medaile nezasiahol. Pidcock po pretekoch priznal, že nezvolil správnu taktiku. „Myslel som si, že selekcia nastane až v poslednom kole. Šetril som si sily na finálny útok, ale čakal som príliš dlho a nezachytil som rozhodujúci moment,“ smútil. Pidcock ďalej priznal, že ujsť všetkým súperom v nedeľňajších pretekoch bolo viac ako náročné. Dokázal to iba ten najlepší. „Vo všetkých stúpaniach bolo ťažké odtrhnúť súperov, musel by som sa volať Alaphilippe, aby sa mi to podarilo. Julian jazdil neskutočne. Gratulujem mu,“ porozprával pre Cycling News. Brit do cieľa vraj prišiel hluchý. Na „vine“ boli fanúšikovia. „Atmosféra pri ceste bola neuveriteľná. Nejazdili sme na ceste, ale na štadióne. Je to možno bizarné, ale už v prvom kole mi zvonilo v ušiach,“ uzavrel svoju reakciu. 

- reklama -

- reklama -

Vôbec po prvýkrát sa dostal do najlepšej desiatky na svetovom šampionáte Zdeněk Štybar, no napriek tomu bolo z jeho úst cítiť sklamanie. „Mohol to byť aj lepší výsledok,“ povedal pre Českú televíziu. „Videl som, že Julian nastupuje, je to tímový kolega a kamarát. Lenže v tom momente som bol dosť vzadu, asi okolo desiateho miesta. Nezachytil som jeho útok,“ zhodnotil rozhodujúci moment zo svojho pohľadu. Štybar však stále mohol získať ešte medailu, lenže nereagoval na atak súpera. „Predo mnou zaútočil Valgren, zostal som sedieť. Vtedy mi pravdepodobne ušla medaila. Asi kilometer a pol pred cieľom som zaútočil, chcel som urobiť čo najlepší výsledok. Vedel som, že ak budem šprintovať proti Woutovi a Mathieuovi, tak nemám žiadnu šancu,“ pokračoval. Štybar si z pretekov odniesol aj pozitívne momenty. „Som rád, že som dokázal pokrývať útoky najsilnejších pretekárov. Mám radosť, že som sa vrátil minimálne na úroveň, na ktorej som bol pred zdravotnými problémami,“ dodal. 

Vyhrať mohol iba jeden, medailu mohli získať iba traja. Zoznam porazených je preto poriadne dlhý. Patrí medzi nich aj Mathieu van der Poel, pretože mu nefungovalo telo. „Boli to veľmi ťažké preteky. Myslím si však, že v úvodnej polovici pretekov som trpel viac ako v druhej. Nedokázal som sa dostať do rytmu a vždy som bol príliš vzadu. Dnes ma obzvlášť bolelo telo, ani nie chrbát. Jednoducho som nemal nohy na to, aby som urobil dva alebo tri hlúpe útoky, čo normálne môžem,“ povedal pre WielerFlits. Van der Poela držali v ťažkých chvíľach jeho krajania, v rozhodujúcom momente si nemyslel, že ide do tuhého. „Mal som po boku niekoľko dobrých spoluhráčov, ktorí sa o mňa starali. Na Smeysbergu sme len sledovali pôsobivého Juliana Alaphilippeho. Myslel som si, že viacerí favoriti ho úmyselne nechytajú. V tom čase som sa vôbec nebál novovzniknutej situácie,“ pokrčil ramenami a odišiel z mix zóny. 

Najväčšiu tragédiu, športovú, prežili Belgičania. Pri ceste ich výber plný hviezd tlačili dopredu tisícky fanúšikov, neúspešne. Wout van Aert však nehľadal výhovorky, uznal kvalitu víťaza. „Myslím si, že to boli veľmi náročné preteky. Rýchle, od začiatku až po koniec. Nakoniec v závere Alaphilippe ukázal, že bol z nás najsilnejším jazdcom. Viackrát zaútočil a chytiť ho v závere bolo nemožné. Snažil som sa ho chytiť, ale bol silnejším. Vo finále som už nemal nohy na to, aby som urobil dobrý výsledok,“ skonštatoval Belgičan. Van Aert sa na konci necítil najlepšie, preto poslal krajana bojovať o medaily. „Povedal som Jasperovi, že mi nie je veľmi dobre a dúfal som, že získa medailu. Skončil štvrtý, veľmi mi je to ľúto. Som človek, cyklistika nie je jednoduchá. Dnes to bol mimoriadny zážitok. Odviedli sme skvelú prácu. Som na tím veľmi hrdý. V živote nezvyknem niečo ľutovať, ale dnes ma mrzí, že celý tím odviedol fantastickú prácu, no ja som vo finále nebol,“ ukončil reakciu a odišiel za rodinou.

Hlavného ašpiranta na zisk dúhového dresu mali aj Taliani. Lenže Sonny Colbrelli napriek dobrej forme do bitky o medaily nezasiahol. „Julian prišiel za mnou a povedal mi, poďme,“ opísal Colbrelli selekciu pelotónu pre La Gazzetta dello Sport. Ani nedávny víťaz Okolo Beneluxu nehľadal príčiny, kvôli ktorým chýbal medzi najlepšími tromi, pričom talianski cyklisti boli hlavnými aktérmi viacerých pádov. „Som sklamaný z výsledku, ale treba povedať, že šťastie nebolo na našej strane. Skoro okamžite sme prišli o Trentina a Balleriniho. Napokon to dopadlo, tak ako to dopadlo,“ smútil pred novinárskymi mikrofónmi. Colbrelli si veril do finále, lenže z nejakého dôvodu sa nachádzal až v tretej skupine. Nohy neboli príčina. „Som sklamaný z toho, lebo som mal dobré nohy. Je mi to ľúto, chcel som dať čerešničku na torte na tomto nádhernom svetovom šampionáte,“ zhodnotil preteky zo svojho pohľadu a zmizol. 

Svoju reakciu ponúkol ešte Matej Mohorič, líder silného slovinského výberu. Mohorič novinárom povedal, že urobil všetko správne. „Nemyslím si, že som mal niečo urobiť inak. Dal som zo seba všetko,“ znel celkom vyrovnane. Jazdec Bahrajn – Victorious zhodnotil preteky ako najťažšie v sezóne, ale na ich konci sa môže kolegom z tímu pozrieť priamo do očí. „Dnes to boli najťažšie preteky v roku. Dám ruku do ohňa, že všetci ostatní pretekári si myslia to isté. Chlapci, ktorí sa dnes dostali na stupne víťazov si to zaslúžia, pretože boli najsilnejší. Cítil som sa dobre a som spokojný s tým, ako sme fungovali. Vo finále som začal mať pocit, že začínajú zlyhávať nohy. Ale nič neľutujem, pretože som urobil všetko, čo som mohol. Večer sa budem môcť pozrieť do zrkadla a ostatným jazdcom slovinského tímu do očí a povedať im, že som zo seba vydal maximum,“ uzavrel Mohorič sériu reakcií.