História vývoja pretekárskej techniky: Razesa 1991 - Pedro Delgado (Team Banesto)

Razesa 1991 - Pedro Delgado (© Johann Enzo)

Tento Španielmi milovaný vrchár zvaný „Perico“ vstúpil do sveta profesionálnej cyklistiky v tíme Reynolds v roku 1982. Aj keď sa neskôr presunul do konkurenčného PDM, vrátil sa po čase do tímu Banesto, ktorý bol nasledovníkom tímu Reynolds. „Perico“ dokázal počas kariéry zvíťaziť na Tour de France 1988, či Vuelte v rokoch 1985 a 1989.  Na spomínaných Grandtour víťazil i v horských etapách, keď na Tour ich má na konte štyri a na Vuelte päť. Najväčšie víťazstvá získal práve v španielskom zoskupení.

Tím Reynolds je jeden z najstarších fungujúcich profesionálnych tímov. Založil ho José Miguel Echavarri v roku 1980, postupne menil názov podľa hlavného partner na Banesto, Caisse d'Epargne až po súčasný Movistar. Po odchode Echavarriho do dôchodku v roku 2008 vedenie tímu prevzal súčasný manažér, Eusebio Unzué. Tím bol vždy výkladnou skriňou španielskej cyklistiky, takmer výhradne zložený zo Španielov. Medzi najslávnejšie mená, ktoré časť kariéry, zväčša väčšinu, strávili v tomto tíme patria Ángel Arroyo, Pedro Delgado, Miguel Indurain, Alex Zülle, Abraham Olano, Nairo Quintana, Richard Carapaz či Alejandro Valverde.
 

Dnes predstavený bicykel pochádza z roku 1991, keď tím niesol meno hlavného sponzora Banesto a Delgado na ňom absolvoval náročné horské etapy. Pochádza zo súkromnej zbierky môjho priateľa José Antonio Álvarez, v komunite zberateľov známeho aj ako Johann Enzo. José je vášnivým zberateľom bicyklov práve tohto slávneho španielskeho zoskupenia. Vďaka jeho nádherným fotografiám sa môžeme pokochať špičkovým strojom začiatku 90tych rokov minulého storočia. Aj keď s tímom sa spájajú viaceré značky bicyklov, neskoršie Pinarello, či Canyon, práve v začiatkoch tímu i začiatkoch sponzorstva banky Banesto v deväťdesiatych rokoch, jazdci sedlali stroje malej španielskej značky Razesa. Razesa, malá rodinná firma založená v roku 1969 v severnom Španielsku v Navarre, začala v 80tych rokoch sponzorovať menšie tímy Zor a Malvisa a stala sa okamžite synonymom absolútnej kvality. So vstupom Banesta pristúpila do slávneho tímu, a tým získala známe mená Pedra Delgada a Miguela Induraina, ktoré značku preslávili.

Nami predstavený rám Razesa s brandom Banesto je vyrobený z ultraľahkej zliatiny Reynolds 753. Britský Reynolds bol priamym protivníkom na poli cyklistických trubiek s talianskym Columbusom. Ich sada 531 bola asi najpoužívanejším materiálom na tomto poli. V roku 1975 sa firma Reynolds rozhodla priniesť novinku. Bola ňou sada trubiek 753 predstavená na cyklistickej výstave v Paríži ako ultraľahký materiál. V dôsledku tepelného spracovania mangánovej ocele Reynolds 531 sa dosiahla až o 50% väčšia pevnosť v ťahu. Táto technológia umožňovala vyrobiť tenšie ťahané trubky, ktoré v strede dosahovali neuveriteľne tenkú 0,3mm hrúbku, čím sa podstatne znížila váha pri zachovaní rovnakých pevnostných parametrov ako pri materiáli 531, či konkurenčnom Columbus SL. Výrobca tvrdil, že práve touto technológiou dokáže znížiť váhu rámu takmer o pol kilogramu pri zachovaní rovnakej pevnosti. Prvé testovanie urobil britský slávny tím Raleigh, ktorý v prvom roku používal tajne rámy z materiálu 753 s označením 531. Keď sa to prevalilo, začal veľký záujem výrobcov o túto sadu trubiek, ktorá však bola oveľa drahšia a vyžadovala presnejšie zváranie pri nízkych teplotách s pomocou striebra s absolútne presným začistením pred zváraním. Práve pre obtiažnosť spracovania použitie materiálu vyžadovalo absolútne majstrovstvo a firma Reynolds udeľovala špeciálne certifikáty pre tých výrobcov rámov, ktorí prešli testovacím zváraním tohto materiálu. Z týchto dôvodov nie každý výrobca mal majstra framebuildera, ktorý bol vôbec oprávnený stavať rám z tohto materiálu.
 

Keďže Razesa bola špičkou majstrovstva stavby rámov v Španielsku a tím Banesto mal najväčšie španielske hviezdy vo svojich radoch, bolo jasné, že najlepší vrchári a jazdci na celkové poradie najmä v horských etapách musia používať rám z tohto materiálu. Pedro Delgado bol samozrejme jedným z nich. Kvalita práce Razesa i použité materiály boli absolútnou zárukou špičkovej a čistej ručnej práce zvaru. Rám je odetý do čistobielej farby, v ktorej jazdci tímu pretekali dlhé roky a je aj znakom akejsi čistoty, podobnej tenisu. Biela pretekárskemu rámu skrátka pristane. Samozrejmosťou bolo pochrómovanie zadnej a prednej vidlice, ktoré bolo najtrvácnejšou povrchovou úpravou a dodávalo rámu punc kvality.
 

Mufny sú rovnako nádherné a čistota tvarov len podtrhuje výnimočnosť tejto mašiny. Doplnky a súčiastky nie sú o nič menej preslávené. Sada Campagnolo C record je dodnes považovaná väčšinou cyklistických dizajnových kritikov za najkrajšiu sadu histórie, určite minimálne v radoch priaznivcov Campagnola. Aj keď aero sada C Record vznikla v roku 1986 až po smrti legendárneho vizionára a vynálezcu Tulia Campagnola, určite by sa majster za ňu nehanbil a z neba sa len spokojne usmieval pri zavedení na trh.

Pri vstupe aero súčiastok zaujali ladné oblé tvary tejto sady. Okázalé oblé kľuky mali jednu skrutku uchytenia prevodníkov priamo do samotnej kľuky. Podmanivá strieborná a veľmi trvácna povrchová úprava odrážala svojim leskom slnečné lúče ako zrkadlo. V našom prípade sa jednalo o poslednú verziu C recordu, ktorý s uvedením Ergopower radiacich a brzdových integrovaných pák v roku 1992 vystriedala sada Record.  V roku 1993 už namiesto Delta bŕzd nahradili v sade Record takmer súčasné dvojčapové Record brzdy. Nami predstavený stroj bol jedným z posledných, keď boli používané Delta aero brzdy, ktoré sú jednoznačným dizajnovým klenotom. Jednalo sa už o štvrtú verziu týchto legendárnych bŕzd. Pri ich uvedení relatívne zložitý vnútorný paralelogram nefungoval ideálne, na krátky čas boli nahradené znova starším modelom Super Record s modrým kameňom v prevedení Cobalto, no po vylepšení paralelogramu boli opäť zavedené do ponuky. Brzdy fungovali na podobnom princípe ako v súčasnosti posledné modely časovkárskych bŕzd zabudovaných v kokpitoch, kde ľavá a pravá strana fungovala samostatne, pomocou paralelogramu prenášala silu na stred a centrálne uchytené lanko ťahalo osovo vystredené čeľuste. Toto bolo novinkou oproti predchádzajúcemu systému jednočapovej brzdy, ktorá mala sklon zaberať viac jednou ako druhou stranou z dôvodu nerovnosti páky. Celý systém bol zakrytý nádhernou aero krytkou. Brzdy vyžadovali veľmi presné a citlivé nastavenie, no potom systém fungovali špičkovo a obe strany na rozdiel od predchodcu zaberali rovnako.  Do dnešnej doby sú veľmi vyhľadávané a ceny neklesajú, skôr rastú. Navyše aj po rokoch vyzerajú úžasne a nadčasovo. Nemenej harmonicky pôsobia aj brzdové páky C record, ako inak, s bielymi brzdovými gumami.
 

Na bicykli je použitý už dvojčapový prehadzovač C record s osemkolovou kazetou. Keďže v roku 1991 ešte neexistovali integrované páky, o radenie sa starali klasické radiace páčky na ráme, no už s indexovaným radením.  
 

Bicykel je vkusne dizajnovo zladený, v kombinácii bieleho blyštiaceho sa rámu, striebornej eloxovanej sady a bielych doplnkov ako brzdové gumy, či omotávka. Kontrast zvýrazňoval čierny predstavec a riadítka z dielne ITM a  sedlo Selle Italia Turbo Matic, ktoré sa ihneď po svojom uvedení stalo veľmi populárne. Bolo širšie ako dovtedy zaužívaná klasika, malo inovátorský dizajn a bolo veľmi pohodlné, aj preto celú svoju kariéru na ňom strávil napr. Jan Ullrich. Z obrázkov je zrejmé, že síce jednoduché no graciózne dizajnové zladenie bolo 100percentné. Dopĺňali ho čierne bowdeny a biele pedále Time Equipe Magnésium. Tie pri svojom uvedení okamžite získali mnoho fanúšikov. Boli veľmi ľahké a umožňovali bočnú vôľu v obrovskom rozsahu, čo bolo niečím úplne novým oproti klasike a pevne v klipsni zaseknutej tretre, či súperiacemu Looku, ktorého zarážky dnešného typu žiadnu bočnú vôľu neponúkali. Práve jazdci Banesta boli najväčšími propagátormi vôle, a tým uľahčeniu namáhanému kolenu pri dlhom sedení na bicykli. Sám som v mladosti niekoľko rokov sedlal tieto pedále a musím povedať, že i z dnešného pohľadu to bola špička, váhová i uchytením v kombinácii s tretrami Time, či Carnac to bolo najlepším, čo doba ponúkala.
 

Keďže v danej dobe neexistovali fabricky zapletené kolesá, samozrejme na bicykli boli osadené kolesá s nábojmi Campagnolo C record zapletené do ráfikov značky Campagnolo pri použití osemkolovej kazety Campagnolo.
 

Bicykel populárneho „Perica“ je v neskutočne zachovalom rozprávkovom stave. Je v správnych rukách obrovského cyklistického nadšenca José Antonio Álvarez, ktorý sa špecializuje práve na slávne bicykle tohto tímu. Ako vidieť z fotografií, má sa v jeho rukách ako v bavlnke. Keďže José je rovnako fanúšikom našej rubriky, sprístupnil nám i špeciálny darček pre všetkých fanúšikov cyklistickej histórie, bicykel naozajstnej legendy, päťnásobného víťaza Tour de France Miguela Induraina, ktorý Vám prinesieme pod vianočný stromček.