Quintana nedal šancu Uránovi v časovke, prekvapením skvelý Aru

 

Posledné dve časovky do vrchu na Gire držiteľov maglia rosa utvrdili vo svojich pozíciách. Pred troma rokmi nedal šancu Contador Nibalimu (aj keď vieme, že napokon mu triumf vzali), vlani naopak Nibali pochoval nádeje Evansa s Uránom. V oboch prípadoch boli horské časovky menej náročné ako dnes. Ak by sme však chceli vychádzať z 18. etapy Gira 2013, nič nenasvedčuje tomu, aby Urán zmazal výrazný kus zo svojej 101-sekundovej straty na Quintanu. Pred rokom vyšplhal na Polsu v rovnakom čase ako Majka či Betancur.

 

V prospech jazdca Omega Pharma - Quick-Step hral sedem a pol kilometra dlhý rovinatý úsek v úvode, no potom sa terén zlomil a nasledovalo 19 300 metrov s priemerným sklonom ôsmich percent na Cima Grappa, a to už podľa papierových predpokladov malo vyhovovať borcovi Movistaru. Zvedaví sme tiež boli na súboj o tretie miesto medzi Rollandom, Aruom a Majkom, ktorý sme nevedeli dopredu jasne tipovať. Zlomený Cadel Evans vyhorel na časovke do vrchu vlani. Tento rok to už zažil včera, takže mohol dnes nastúpiť na štart uvoľnenejšie. Koniec-koncov, z deviatej pozície už veľmi nemal kam klesnúť.

 

Deň odštartovali domestici a šprintéri. Prví pretekári sa poriadne trápili, na trati strávili zhruba hodinu a dvadsať minút. Ich priemerná rýchlosť nedosiahla ani 20 km/h. Pomyselný súboj šprintérov vyhral jednoznačne Ben Swift. Jazdec Sky a skvelý dráhar sa v týchto dňoch poriadne zlepšil v kopcoch a dnes to dokázal časom 1:12:29. Samozrejme, nebol to čas, ktorý by mal ohroziť vrchárov. Po dojazde prvej tretiny štartového poľa viedol Nicola Boem z Bardiani - CSF. V cieli však nebol ešte žiaden poprednejší vrchár.

 

Domáceho mladíka ako prvý vymazal z pozície víťaza etapy jeho kolega z Bardiani Sony Colbrelli, čo asi málokto čakal. Pod kopcom sa v tomto čase, po 15:30, už začali pripravovať na štart najlepší vrchári. Ešte pred nimi predviedol krásny výkon ďalší muž Bardiani Stefano Pirazzi. Jeho 1:10:11 pri priemernej rýchlosti takmer 23 km/h vyzeralo veľmi dobre. Talian vyhral stredajšiu etapu po celodennom úniku. O 34 sekúnd ho prekonal ďalší aktívny muž aktuálneho ročníka Tim Wellens (Lotto). Vynikajúco šli jazdci Bardiani. V prvej pätnástke chvíľu figurovali šiesti.

 

U favoritov bol zaujímavý už štart a to, či zvolia na krátky rovinatý úsek časovkárske špeciály, alebo pôjdu celú časovku na klasickom stroji a pod kopcom nebudú musieť zastavovať. Ak sme dobre videli, z Top 10 nenastúpili na "koze" iba Ryder Hesjedal s Pierrom Rollandom.

 

Po úvodnom rovinatom úseku mal Urán 16-sekundový náskok na Quintanu. Výkony oboch Kolumbijčanov sme mohli zaradiť medzi najlepšie. Podobne ako Evansa, Pozzoviva a prekvapujúco aj Hesjedala s Rollandom, ktorí navyše nemuseli zastavovať a meniť bicykel. Ostatní z Top trošku zaostávali. Bol to však len úvod.

 

Druhý medzičas vypísali organizátori na 19. kilometer. Tam bol najrýchlejší Quintana tesne pred Aruom. Ostatní boli horší. Hesjedal musel meniť pokazený bicykel. Vyzeralo to na postup Arua s Pozzovivom a pokles Rollanda, Majku a Hesjedala v celkovom poradí. Quintana (Movistar) 42:33, Aru (Astana) +00:08, Urán (Omega) +00:36, Rolland (Europcar) +00:51, Pozzovivo (Ag2r) +1:01, Majka (Tinkoff) +1:55, Evans (BMC) +2:08, Hesjedal (Garmin) +2:30, Kelderman (Belkin) +2:52.

 

Záver ovládol ružový Quintana. 23-ročnému Talianovi z Astany v závere trošku došli sily. Napriek tomu ako jediný dokázal virtuálne konkurovať víťazovi etapy a už takmer aj pretekov. Urán predviedol výborný výkon na treťom mieste, ale spokojný byť nemohol. Od Arua bol horší o 1:19, čo sa mu ešte môže zajtra vypomstiť. Celkovo je medzi nimi už iba 39-sekundový rozdiel.

 

Aj výkon štvrtého Rollanda môžeme považovať za malé prekvapenie, ale boj o posledné miesto na pódiu asi definitívne prehral. Rovnako tak Majka. Najhorší výkon z Top 10 predviedol Ryder Hesjedal s mankom 5:39. Ďaleko od spokojnosti museli byť aj mladíci Kelderman s Kišerlovskim.

 

Zajtra čaká pelotón Monte Zoncolan, o ktorom nám svoje pred časom povedal aj Roman Kreuziger. Nepredpokladáme však, aby niečo zásadné zmenil. Vyzerá to na druhé kolumbijské víťazstvo na Grand Tours. História si zatiaľ pamätá iba Lucha Herreru ako víťaza Vuelty z roku 1987.

 

 

 

 

Horská časovka finišujúca na stúpaní Cima Grappa (19,3 km; 8 %) po tak vyčerpávajúcom priebehu podujatia vyzlečie úplne donaha každého pretekára snažiaceho sa minimálne o TOP 10. Na tak ťažkom kopci sa nie je kam ukryť, pretekárom neostáva nič iné, len sa pripraviť na približne 45-minútové utrpenie. Na jeho konci vzniknú značné časové rozdiely, ktoré vytvoria takmer definitívnu hierarchiu medzi jednotlivými borcami. Pre cyklistov je však najhoršie to, že keď konečne zosadnú zo svojho bicykla úplne vyšťavení, pred očami im začne červenou farbou blikať jedno meno: Zoncolan!