Trnava: Nečakaní šampióni rovinatých tratí (sumár + komentár MSR a ČR)

 

 

Náš videoklip zo šampionátu

 

 

Jednotlivým pretekom sa nebudeme venovať klasickým štýlom mapovania priebehu, všetky disciplíny sme podrobne rozobrali v daných dňoch, videli ste aj videoreportáže. Svoj pohľad sa preto budeme snažiť rozšíriť a dať dôraz na to, čo ešte neodznelo.

 

Časovky sú u nás veľkou nočnou morou a tento stav sa v posledných rokoch nemení. Zrekonštruovaná dráha je iba v Prešove, ale okrem toho, že je to pre mnohých zo západu ďaleko, väčšina pretekárov túto disciplínu jednoducho trénovať nechce. Naši profesionáli o štart záujem nemali, aj preto sme opäť výraznejšie zaostali za Čechmi, hoci Cullyho výkon nebol zďaleka tragický. Mimo profíkov a Bártu ho zdolali iba dvaja Elkováci a v prípade horšieho dňa s ním mohli mať problém aj Juraj s Erikom. V Top 20 bolo trinásť Čechov a sedem Slovákov. Nie je to dobré, ale bolo už horšie. Veď v Žiari získal Čanecký titul, keď ho zdolalo deväť Čechov, vlani bol ôsmy. Teraz boli Cully 6., Čanecký 9. a Tybor 10.

 

V juniorskej kategórii boli najrýchlejší štyria Česi, no potom sa našťastie za seba poukladali štyria Trenčania. V Top 10 to bolo s Čechmi 5 na 5 a v najlepšej dvadsiatke 11 na 9. Veľmi zle to dopadlo v kategórii U23, kde bol najrýchlejší Vlčák až siedmy. Snáď sa po vybudovaní Národného cyklistického centra situácia zlepší. Chce to ale ešte veľa času i práce.

 

 

Dukla jasne opanovala časovky (© Igor Stančík)

 

 

 

Triumf Jána Andreja Cullyho mnohých zaskočil a v našej súťaži na Facebooku ho v pozícii majstra SR tipovali iba dvaja súťažiaci. Pri odovzdávaní výhry nám víťaz povedal, že "pozorne sleduje progres sympatického mladého pretekára, ktorý sa k cestnej cyklistike dostal veľmi neskoro, ale napriek chýbajúcim skúsenostiam na sebe tvrdo pracuje a dáva do toho všetko. Zároveň mu hralo do karát aj to, že Čanecký s Tyborom šli časovku na EH v Minsku iba dva dni predtým." Náš čitateľ to dobre vystihol, nemusíme nič dodávať. Marek Čanecký bol z druhej pozície sklamaný a vravel, že to bola oveľa horšia časovka ako v utorok. Aj ďalšie pozície obsadili Dukláci Tybor a Haring, ktorý opäť nebol ďaleko od medaily hoci naďalej odmieta časovkársky špeciál a na tejto trati tým stratil obrovské množstvo sekúnd. Nechcel však riskovať a pre Duklu je jedno, v akom poradí obsadia ich pretekári prvé priečky.

 

Triumf medzi dvadsaťtrojkármi bol veľkým prekvapením. Získal ho Martin Vlčák, ktorý sa kvôli štúdiu pripravuje zväčša sám a na jar ho zastihla pretrénovanosť. Dostal sa akoby do pozície najhoršieho pretekára Dukly, v máji vôbec nepretekal, no priestor dostal v Kamerune, kde sa roztočil a vo štvrtok mal veľmi dobrý deň. Predtým sa mu nikdy nič v žiadnej časovke nepodarilo, teraz o minútu zdolal oddielového kolegu Samuela Orosa a veľké prekvapenie - prvoročáka Andreja Komoru z CK Cykloglajza BB, ktorý porazil favorizované kvarteto Štoček, Blaško, Foltán a Kubiš. Komora však v sobotu odpadal úplne medzi prvými.

 

 

Matúš Štoček nemal svoj deň (© Ján Melicher)

 

 

V juniorskej kategórii sme sledovali neuveriteľnú suverenitu TJ Slávia ŠG Trenčín, ktorá obsadila prvé štyri priečky, no že sa presadil Filip Lohinský s jedinou medzinárodnou jednorazovkou v nohách, to bolo ďalším prekvapením. Šokujúcim faktom bolo, že CyS Akadémia Petra Sagana obsadila iba jedinú pozíciu v Top 20, keď ešte v Žiari mali päť ľudí v Top 10 a osem v Top 20. Treba povedať, že šestnásty Marek Gajdula šiel bez časovkárskeho špeciálu, ktorý mu neprešiel meraním. Inak by bol na tom o čosi lepšie, no dominanciu Trenčína by sotva ohrozil. Milan Novosad musel mať veľmi ťažkú noc, veď lepšie dopadli okrem Trenčína aj Žiar, Cyklo Spiš, Podbrezová i PROefekt.

 

U žien nič nového, Tatiana Jaseková obhájila zlato aj napriek horšiemu dňu. Kvôli EH chýbali Bačíková s Medveďovou, takže to mala jednoduchšie. U junioriek zaujala Nora Jenčušová, ktorá ešte ostáva juniorkou aj o rok, ale do cyklistiky má raketový nástup a v Opočne by už pokojne mohla poraziť všetky ženy.

 

 

Ženské pódium v časovke (© Ján Melicher)

 

 

 

Nedeľňajšie vyvrcholenie šampionátu malo podobný charakter ako pred dvoma rokmi. V úniku sa prezentoval osamotený Juraj Sagan, ktorý ťažil z prítomnosti väčšieho množstva Čechov a ostatní Boráci sa postarali o druhé miesto. Opäť sa na slovenských pretekárov a najmä tých z Dukly Banská Bystrica zosypala kritika, že nedokázali mať v čelnej skupine nikoho. To však bolo nemožné. Taktika Jána Valacha pred štartom znela jasne - v úniku bude jediný Slovák, a to jazdec Bory. V praxi to znamenalo, že akýkoľvek súper nastúpil, a že tých nástupov bolo v prvom kole mnoho, dorazil ho Peter Sagan. Predstava, že Dukláci roznastupujú trojnásobného majtra sveta, je utopistická. Taktika Bory bola jednoznačná a doplatil na to aj Erik Baška, ktorý bol v úniku skôr, ale mal tam Haringa, a tak ich Peter dotiahol. Aj keď je Erik v šprinte úplne inde ako Martin, Bora jednoducho nič neriskovala.

 

Dukla tak musela v šestici odtiahnuť takmer celé preteky a ešte aj poraziť vezúcich sa konkurentov z klubovej sféry. Preteky ako za trest. Nečudo, že tí najoddanejší Haring, Cully a Mahďar už boli v závere úplne zničení a ostalo im spolu iba šesť UCI bodov. Treba však povedať, že ťahali slušne. Štybara či Černého úplne nevyoutovali, pretože silný únik nepustili na viac ako tri a pol minúty a aj vďaka tomu ešte došlo k ich sólo pokusom o prekvapenie. Zdeněk Štybar aj pre české média priznal, že ak by Dukla neťahala, únik by ušiel aj na desať minút. Odmenou pre Duklu zasa bolo, že keď to títo českí profíci skúsili, poodpadávala im zo skupiny väčšina súperov a Sagan im za aktivitu v závere nechal tretiu pozíciu.

 

 

Najtradičnejší obraz pretekov (© Ján Melicher)

 

 

 

Muži s vekom do 23 rokov pretekali prvý raz sami a bolo cítiť, že v minulosti bola ich taktika úplne iná. Buď pomáhali starším kolegom, alebo jazdili maximálne pasívne s taktikou iba sa udržať, veď súperi poodpadávajú. Väčšia časť pretekov tak bola veľmi nezaujímavá, v mechanických vozidlách sa žartovalo, kedy už konečne odmávajú ostrý štart. Dá sa povedať, že sa to nestalo ani po úniku Martina Vlčáka (Dukla), ktorý osamote nepredstavoval až takú veľkú hrozbu a Topforex mu nedoprial ani tri minúty.

 

Výborný čas na atak si potom vybral Dávid Kaško z Firefly, keď sa vzdialil presne v momente problémov lídra Topforexu a Česi po ňom logicky nešli. Samuel Oros z Dukly ale vedel, že musí reagovať a spolu s troma Čechmi dorazil pretekára, ktorého trénuje priamo reprezentačný tréner Michal Clementis. Topforex na to už nedokázal reagovať a ostatné tímy boli slabé, aby s tým niečo urobili. Šprintérsky súboj sa však nekonal, Kaško odpadol päťsto metrov pred páskou a Oros, ktorému sa v sezóne vôbec nedarilo, si po striebre v časovke vybojoval zlato. Súboj o tretie miesto vyhral Matej Blaško, ktorý porazil favorizovanejších ľudí ako Štoček i Varhaňovský, ktorých tam Česi pozatvárali. V prípade Blaška šlo o výborný výkon, keďže mal celý deň veľké technické problémy a ešte aj pomáhal tímu.

 

Juniorská kategória mala tiež kvôli jednoduchému profilu pokojný charakter. Narušili ho iba dva veľmi ťažké pády, a to zhodou okolností tímových kolegov z CYKLO SPIŠ Jakuba Barcíka a Filipa Mertu. Prvý si komplikovane zlomil nos i krvácal z ďalších častí tváre, druhý bol po páde dokonca v bezdevomí, no našťastie si okrem mnohých odrenín "iba" narazil kľúčnu kosť. Zverenci Rastislava Kubovčíka mali teda obrovskú smolu, a to si ešte Erik Rovder pár dní pred pretekmi zlomil prst. Aj v sobotu sa ukázal pokles formy i sebadôvery Žilinčanov, keď vedeli, že Trenčania ich v špurte asi porazia, ale nič nedokázali vymyslieť, a tak najväčší favoriti Pavol Kramarčík so Simonom Nagyom brali prvé dve pozície. CyS zachránil aspoň Dávid Sikora s bronzom.

 

 

Pavol Kramarčík a jeho družina jasne dominovala (© Ján Melicher)

 

 

 

Ak by sme to mali zhrnúť, bol to úžasný šampionát pre TJ Slávia ŠG Trenčín. V juniorskej kategórii nepustili k slovu absolútne nikoho. Získali päť zo šiestich medailí. To motivovalo aj starších a v pretekoch U23 skončil Andrej Líška šiesty, v pozostatku pelotónu finišoval aj ôsmy Alex Zeman a dokonca v elitnej kategórii si prišiel Juraj Lajcha po ôsmu pozíciu. Roman Broniš a jeho tím môžu teraz pracovať ešte s väčším entuziazmom ako doteraz. Klobúk dole. Súperiace tímy budú, samozrejme, namietať, že sa im to robí jednoduchšie, keďže majú športovú školu a vytvorené ideálne podmienky na to, aby preberali deti z celého Slovenska. No to platilo vždy a nikdy takto suverénne nejazdili.

 

Skvelý šampionát prežila aj Dukla Banská Bystrica. Získala sedem medailí a obrovskú porciu 333 UCI bodov. Bodovali úplne všetci, ktorí nastúpili a víťazi sa postarali o prekvapenia. Cully zdolal favorizovanejších kolegov, Vlčák s Orosom zasa súperov zo zahraničných tímov. O tom, že im ľudia, neverili svedčí aj to, že v našej súťaži prišiel na Andrejov časovkársky triumf iba jediný tip a Martin so Samuelom sa neobjavili na žiadnom hlasovacom lístku. Všetkých troch by to mohlo povzbudiť v ďalšej kariére. Bronzový kov sa ušiel aj Tyborovi v najsledovanejších pretekoch, v ktorých boli navyše Dukláci neustále na televíznej obrazovke RTVS pri ťahaní hlavného poľa. Po dlhšej dobe nemali žiadnu smolu ani problémy a naplnili ten základný predpoklad, že ako kontinentálny celok musia byť najsilnejší.

 

Dôvody na radosť majú tiež vo Firefly, kde ich jediní dvaja použiteľní pretekári zabodovali. Dávid Kaško prežil životný deň, keď mal nohy i um na správny atak. Adrián Babič síce trochu sklamal v časovke, ale ako prvoročák na pre neho ideálnej trati v elitnej kategórii zvládol všetky selekcie a finišoval piaty, teda za Petrom Saganom. Škoda, že odmietol ponuku od Dukly na pokračovanie kariéry u nich. Vraj má v živote iné priority a cyklistike sa nechce venovať na kontinentálnej úrovni, teda jazdiť množstvo UCI pretekov. Ukázali sa aj viacerí jednotlivci ako Andrej Komora, Tomáš Nagy, Štefan Nôta, Ján Hálik či Adam Peciar, ktorí tiež získali UCI body.

 

 

Dávid Kaško počas svojho ataku (© Igor Stančík)

 

 

 

Komu ale šampionát absolútne nevyšiel? Jednoznačne CyS Akadémii Petra Sagana. Čakalo sa, že prehrajú súboj s Trenčanmi, ale napokon to bol až výprask. Aj keď by boli iné kluby radi za dva bronzy, Paulechovej a Sikorovi to nemohlo stačiť. Nepresadil sa Gajdula a veľmi biedne vyzerajú aj dvadsaťtrojkári, s ktorými chceli budovať silný tím.  Novosad s Vyšňovcami nemajú teraz v klube silnú generáciu, hoci vzhľadom na Saganomániu by ju práve v týchto rokoch mali mať. No netreba robiť závery po jednom šampionáte.

 

Kto určite spokojný byť nemôže, je Matúš Štoček. V Taliansku nezažíva dobré obdobie. V tíme mu dali rolu pomocníka a odzrkadľuje sa to na ňom. V časovke nemohol poriadne roztočiť nohy a keď v pretekoch nedokázal to, čo Oros či dokonca Kaško, je to pre neho veľmi zlá správa. Keďže nepretekal s ostatnými Slovákmi, nedala sa jeho výkonnosť porovnať. Po minulom týždni bez medaily to ale nevyzerá dobre. Snáď sa Matúš do toho dostane. "Zemiak" mu ostal aj v sobotu, keď ho dokonca ošpurtoval Matej Blaško. U neho i Adama Foltána sa ukazuje, že aj keď Topforex vyzerá ako prokontinentálny tím a má veľký rozpočet, nie je to všetko a nič nejde automaticky. Blaško môže byť s piatym a tretím miestom na prvoročáka spokojný, no Foltán mal veľmi zlý týždeň s dvoma jedenástymi miestami, keď ho prekonali mnohí ľudia, ktorých u juniorov porážal "ľavou zadnou". Keď sa zamyslíme nad tým, že títo traja pretekári sú nedávnymi juniorskými majstrami SR a vkladáme do nich veľké nádeje, Trnava nám veľa optimizmu vliať nemohla.

 

 

 

 

 

Trnava sa musela vysporiadať s faktom, že organizuje šampionát po monumentálnej akcii v Žiari nad Hronom, kde bol napríklad systém zábran dovedený do dokonalosti. Rovnako v Žiari bola vynikajúca infraštruktúra zázemia. Všetko bolo na jednom mieste veľmi blízko bez akéhokoľvek problému s parkovaním. Trnava mala nižší rozpočet, všetko bolo akoby o niečo menšie, hoci nachodili ste sa dosť, keď ste potrebovali niekam prejsť. Aj keď je to veľmi subjektívne, podľa diskusie v našom tíme bolo v Malom Ríme aj o niečo málo menej fanúšikov ako v Žiari a Žiline.

 

Po organizačnej stránke boli Voderady a Samsung ako dejisko veľmi prakticky zasadené. Museli sa však obísť bez diváckej kulisy, ktorá bola nedôstojná. Aj zázemie ako štartová rampa boli slabé. Z hľadiska podmienok našej práce sme ešte nikdy nič horšie nezažili a pre nás ako portál, ktorý chce byť vo všetkom najlepší, to bolo frustrujúce. Väčšina záležitostí ide, samozrejme, na vrub rozpočtu.

 

 

Scenéria časovky (© Igor Stančík)

 

 

Trnavská časť ale nemala ďaleko od Žiaru a dokonca by sme ju zaradili na druhé miesto. Oproti Plzni bola fanzóna väčšia, pretože sa roztiahla na väčšiu plochu. Ľudia si mohli prísť na svoje. Sprievodný program bol slušný. Pripravená bola aj tribúna, plný VIP stan ľudí, ktorí prispeli do rozpočtu podujatia. Opäť dobre padla aj cyklojazda, ktorá mala charitatívny charakter. Dokonca sa dali kúpiť aj bidony, z ktorých výťažok smeroval chorým. Nemocnici putovalo viac ako 1800 eur.

 

Tento šampionát bol viac ako v posledných rokoch organizovaný Slovenským zväzom cyklistiky, pretože nebolo v jeho rozpočte toľko financií zo súkromných zdrojov, ktoré by to chceli mať pod palcom. Trnavu a zväz spájala mestská poslankyňa a zároveň mediálna manažérka SZC Katarína Ďurková, ktorá bola absolútnym motorom akcie po všetkých stránkach a jej nasadenie i ochota sú na bezmedznej úrovni. Tiež má veľký dar spájať ľudí a pritiahla do projektu aj jej študentov, ktorí pomohli s viacerými záležitosťami, nehovoriac o zamestnancoch mesta, dobrovoľníkoch. Logicky jej pomáhali aj kolegovia zo zväzu a tiež Okolo Slovenska na čele s dlhoročným veliteľom konvoja Stanislavom Holecom, ktorý tu robil riaditeľa, či Ivanom Lučaničom, ktorý mal aj tu na starosti fanzónu a sprievodný program.

 

 

Sprievodný program (© Igort Stančík)

 

 

 

Výrazne dopredu šiel marketing MSR a ČR. Veľmi bohato sa súťažilo o VIP vstupenky cez množstvo partnerov podujatia. Všimnúť ste si mohli aj sieť bigboardov, dokonca aj pri dialnici D1. Reklamu o pretekoch ste mohli dokonca nájsť aj vo vlakoch, autobusoch a na citylightoch. Štyri rôzne spoty vysielalo aj Rádio Slovensko, to tu tiež ešte nebolo. Nechýbal ani maskot zajko ušitý v trikolóre. Rozdávali sa nálepky, odznáčiky, v menšej miere sa dali kúpiť aj športové vaky a tričká. Dosiaľ najviac sa k akcii pridala automobilka Škoda, ktorá vystavila tri autá a ďalších pätnásť zapožičala do konvoja decentne polepených. Pôsobilo to výborným dojmom a oveľa uveriteľnejšie ako čierne Mercedesy v Plzni. Slušne vyzerala aj webová stránka podujatia, organizátori ale neriešili live textový priebeh s fotografiami, nechali to na našu redakciu ako partnera šampionátu.

 

Zástupcovia médií radšej pracujú v budovách ako provizorných stanoch, a tu mali k dispozícii obstojné press centrum v priestoroch VÚC. Internet nefungoval ideálne, ale to je bežné. Menším problémom bolo, že od priestoru štartu a cieľa bolo vzdialené šesto metrov. Ešte nikdy organizátor neposkytol mediálne autá, aby mohli ísť novinári priamo na trať. Netýkalo sa to iba fotografov ako na MS, ale všetkých. Ako to fungovalo, nevieme, konkrétne náš tím tieto autá nevyužíval. Aj rozloženie celého zázemia popri Hlbokej ulici sa podobalo formátu svetového šampionátu, len to bolo v menšom.

 

 

Vendelín Kvetan štartuje preteky z automobilu (© Igor Stančík)

 

 

Už tradične je jednou z najspoľahlivejších zložiek na MSR a Okolo Slovenska polícia. V nedeľu bolo nasadených vyše sto policajtov a aj štvrtkovú časovku zvládli veľmi dobre. Bezpečnosť ale nebola stopercentná, pretože viaceré cesty boli úzke a predelené zábranami s vystupujúcimi nožičkami, ktorých navyše nebolo dosť a vznikali nebezpečné situácie. Znova ten rozpočet... Označenia trate boli veľmi chabé, návrat do bývalého režimu. Navyše, chlapík, ktorý položil značku piatich kilometrov do cieľa na úzku cestu, hoci to mohol dať do trávy mimo nej, spôsobil vážne zranenia juniorovi Jakubovi Barcíkovi. Chyby boli aj v rôznych detailoch. V bulletine pri časovom rozpise chýbal údaj o počte kilometrov, teda videli ste dedinu i čas, v ktorom do nej máte prísť, ale nevedeli ste, na ktorom ste kilometri.

 

 

 

Toto bol prvý slovenský šampionát po dlhých rokoch, ktorý nebol pod rozhodcovskou taktovkou Milana Dvorščíka a prítomný nemohol byť zhodou okolností ani predseda rozhodcovskej komisie Pavol Miazdra či bratia Radosovci, takže veľkú premiéru v pozícii hlavného rozhodcu zažil Ondrej Bíroš. Jeho tím podľa nás pracoval dobre. Nezachytili sme väčšie kontroverzie či problémy. Boli sme na všetkých poradách aj v konvoji všetkých pretekov. Prebehlo to regulárne. Taktovku nad pretekmi mali okrem zväčša mladých rozhodcov v autách aj veľmi skúsení motorozhodcovia, teda bolo to vyvážené.

 

Novinkou na našich UCI podujatiach sú tento rok českí traťoví komisári, ktorých bolo veľmi veľa. Výborne zabezpečovali trať, ale u viacerých bolo zrejmé, že nemajú dostatočné skúsenosti s takýmito podujatiami a nejazdili najšťastnejšie. Mal by si to Stanislav Holec ešte pred Okolo Slovenska doladiť. Na záver musíme spomenúť jednu veľmi vážnu výčitku. Ako verklík v týchto článkoch po MSR aj Okolo Slovenska roky píšeme, že rozhodcovia na motorkách nemôžu v cieľovej rovinke jazdiť pár metrov pred cyklistami, pretože kazia výhľad ľuďom, fotografom i kamerám. Postupne sa to zlepšovalo a už sme sa nádejali, že to bude v poriadku, ale v nedeľu predviedol tento skrat veľmi skúsený motorozhodca Vlastimil Sušil, ktorý tieto prehrešky navyše v minulosti nerobil. Pán Sušil, nehnevajte sa na nás, ale ak by ste to urobili nikde na Tour de France, vzali by Vám licenciu s doživotným zákazom jazdiť UCI preteky. To sa už nemôže stať!

 

 

Vlastimil Sušil a jeho zavadzanie pri dojazde pretekov Elite (© Igor Stančík)

 

 

 

Diskutovanou záležitosťou bol jednoduchý profil trate. V Trnave sa nič náročnejšie vymyslieť nedalo. Aby mohli ľudia priamo na mieste i televíznych obrazovkách sledovať celú trať a čo najčastejšie v priestore štartu a cieľa, musel sa zvoliť trojuholník k Špačinciam. Kopec pri Naháči na veľkom okruhu vedel urobiť paseku, ale následne sa to spájalo. Bol príliš ďaleko pred cieľom. Treba povedať, že my sme na tejto časti trate v zhruba päťminútovou úseku nemali mobilný signál, nieto ešte silné internetové spojenie nutné pre tento druh televízneho signálu. Aj preto nebol zaradený veľký okruh ešte napríklad v poslednom kole. Zdramatizovať to chceli prejazdmi cez historickú časť mesta po kockách, no to malo svoje úskalia a napokon z toho zišlo.

 

Neustále opakujeme, že takéto obrovské podujatia sú o peniazoch a chuti daných ľudí prekonávať množstvo problémov pri organizácii. Často sú nesprávni ľudia brzdou. V súčasnosti je to tak, že každé dva roky príde na zväz jeden dôstojný a schopný uchádzač na organizáciu majstrovstiev. Bolo to tak pri posledných troch. Pre zväz je preto neatraktívna trasa irelevantná. Môžu si fanúšikovia nakresliť vysnívanú trasu na mape s otrepanou frázou nevyužitého kopcovitého potenciálu krajiny, ale keď ju nereprezentujú konkrétni ľudia ani financie, predstavy sa z hlavy do reality nedostanú. Prezident SZC Peter Privara tiež argumentuje tým, že sa predsa jazdia národné i svetové šampionáty na všetkých druhoch tratí. Peter Sagan sa stal majstrom sveta na úplnej rovine v Katare či Holanďania mali tento rok svoj na čistej rovine.

 

 

Scenéria pretekov (© Ján Melicher)

 

 

 

Faktom ale je, že jednotlivé preteky boli nudnejšie a menej selektívne ako zvyčajne. Nepomohol vietor, ktorý fúkal najmä počas časovky, ale cez víkend už nie. Riešilo sa aj oddelenie kategórií U23 a Elite. Podľa nás je to dobrá cesta. Mladí by sa mali ukázať a nestrácať sa v kolose 200-členného pelotónu, s ktorým má už UCI problémy. Prebiehajú tam potom štyri rôzne preteky a je to trochu neprehľadné. Atraktivite naozaj vzal rovinatý ráz trate, pri členitejšej trati to môže byť zaujímavejšie. Otázkou však je, ako to bude o rok v Opočne, kam by sa pochopiteľne mali vrátiť ženské preteky. Počuli sme, že kategóriu U23 chcú z programu vyhodiť.

 

Búrlivo vyzerala aj snaha športového riaditeľa Elkovu-Author Vladimíra Vávru pretlačiť do pretekov Elite Jakuba Otrubu, ktorý štartoval tak v časovke, ako aj pretekoch U23. Pravidlá UCI totiž pred toutu sezónou povolili, že ak preteky U23 a Elite nie sú spojené a jazdia sa v inom čase, mladý pretekár môže nastúpiť v oboch, ak mu štart povolí národná federácia. Český zväz cyklistiky to najprv zamietol, ani slovenská strana s tým nesúhlasila, ale v sobotu podvečer zasadala komisia ČSC, ktorej je sám Vávra členom a rozhodla sa mu vyhovieť. Takéto niečo by sa nemalo stávať, lebo to bolo voči ostatným pretekárom rozhodne nefér. Nedeľňajšie preteky by mohli mať iný ráz, ak by tam mala Dukla či Topforex o päť, resp. sedem pretekárov viac. Nemalo by sa o takýchto záležitostiach rozhodovať večer pred štartom.

 

 

 

Tento rok samostatný štart priniesol svoje ovocie a hneď nám to zaručilo tri miestenky U23 na MS v Yorkshire. Uvidíme, ako to bude o rok. Ak by kategóriu U23 z programu v Opočne vytlačili, náš tip je, že v pretekoch Elite nastúpia opäť všetci pretekári, ale bez boja o medaily z U23 a slovenská strana si zorganizuje MSR v tejto kategórii v rámci niektorého Slovenského pohára.

 

 

 

 

03.07.19: Trnava: Nečakaní šampióni rovinatých tratí (sumár + komentár MSR a ČR)

30.06.19: Juraj Sagan dotiahol únik do majstrovského konca, na pódiu i Baška a Tybor

29.06.19: Videá a veľké galérie zo sobotňajších pretekov juniorov a U23

29.06.19: V U23 sa radoval Samuel Oros, vidieť bolo aj ďalšieho Dukláka Vlčáka

29.06.19: Medzi juniormi zvíťazil Kramarčík, v závere sa padalo

28.06.19: Veľká fotogaléria z časoviek na MSR a ČR v Trnave + videoreportáž

27.06.19: V elitnej ITT dominovali jazdci Dukly a Cully, U23 vyhral prekvapujúco Vlčák

27.06.19: Tituly v časovkách sú rozdané, majú ich Jaseková, Jenčušová a Lohinský

26.06.19: Cyklistický sviatok v Trnave bude v mnohých kategóriách bez jasných favoritov

30.05.19: Boje o tituly domácich majstrov vyvrcholia presne o mesiac + foto a vyjadrenia

26.02.19: O štyri mesiace sa bude súťažiť na MSR v Trnave, prinášame prvé podrobnosti