História vývoja pretekárskej techniky: Colnago Mexico - časovkársky špeciál pre reprezentáciu ZSSR na OH v Moskve 1980

Legendárny Model Mexico, ktorý prišiel do výroby po ešte legendárnejšom svetovom rekorde Eddyho Merckxa v hodinovke v Mexiku, bol v osemdesiatych rokoch považovaný za najlepší bicykel sveta. Blížili sa Olympijské hry v Moskve a práve jednotka v amatérskom pelotóne, pretekári Sovietskeho zväzu, už dlhodobejšie spolupracovali pri dodávke rámov pre svoju reprezentáciu s Ernestom Colnagom. Pri súbojoch štátov v studenej vojne bola olympiáda obrovským bojiskom. Preto Sovieti prišli za Ernestom s požiadavkou inovácie pre časovkárske disciplíny. Na rozdiel od súčasnosti sa Olympiáda konala v disciplíne preteky jednotlivcov a časovka družstiev, namiesto súčasnej časovky jednotlivcov. Práve časovka štvorčlenných družstiev na 100 kilometrov bola obrovským bojiskom štátov. V tomto súboji štátov samozrejme na domácej Olympiáde Sovieti chceli zvíťaziť a pomôcť v tomto cieli mal práve svetoznámy taliansky staviteľ Ernesto Colnago.

Na domácich hrách bol jediný prijateľný úspech víťazstvo. Ernesto prišiel so zaujímavou inováciou v časoch, keď sa na časovku používal rovnaký bicykel ako na preteky jednotlivcov. O časovkárskych špeciáloch, tzv. kozách, ešte nebolo ani páru ani slychu. Inováciou oproti bežnému modelu Colnago Mexico bola zaujímavá takmer kolmá vidlica, oveľa kolmejšia predná stavba, brzda umiestnená v závetrí prednej vidlice a predovšetkým menšie predné koleso, čím nepriamo Ernesto  stanovil cestu uberania sa v časových disciplínach. Dá sa povedať, že tento prototyp postavený pre Olympijské hry v Moskve sa stal základom pre neskoršie zmenšenie predného kolesa a vznik sklonených kôz typu Colnago Master Del Tongo.

Základom sa stal klasický rám Colnago Mexico, ktorý sedlali už mnohí profesionáli i reprezentácia ZSSR. Ernesto pridal aerodynamickejšiu a kolmejšiu prednú stavbu s vidlicou, ktorá umožňovala umiestnenie prednej brzdy v zákryte. Už v tých časoch sa po prvýkrát začalo experimentovať s aerodynamikou výraznejšie. Bolo použité menšie 26 palcové predné koleso.

Už klasické Colnago Mexico malo hlavné rámové trubky s prelisom z materiálu Columbus SL, ktorý zvyšoval pevnosť v krute. Colnago bolo v typických červených farbách, ktoré reprezentácia ZSSR na čele so Sergejom Suchoručenkovom používala. Rovnako ako na prednej, aj na zadnej vidlici bola brzdová čeľusť v obrátenom garde, ktorý mal zlepšiť aerodynamické vlastnosti vírenia vzduchu za vidlicou.

Aerodynamicky v zákryte za spodnou rámovou trubkou boli schované aj radiace páčky. Samozrejme boli použité najlepšie komponenty toho času, najpoužívanejšia sada Campagnolo Super Record.

K použitej sade niet čo dodať. Opísali sme ju v našom pravidelnom seriáli už niekoľkokrát, bola to jednoznačne trendy určujúca a vlajková loď začiatku osemdesiatych rokov. Ľahká, jednoduchá a doslova nezničiteľná. Medzi pekné doplnky patrili signované Colnago prevodníky, či predstavec z dielne 3ttt, rovnako ako riadítka. Zmysel pre estetiku doplňovali aj použité remienky Binda so signovaním Colnago.

Keďže sa jednalo o časovkársky špeciál pre tímovú časovku, použité je šesťkoliečko Regina Oro 12-19z. Nezničiteľné náboje Campagnolo Rerord sú zapletené do ľahkých ráfikov Nisi. Zadný v klasickej 28 palcovej a predný v menšej 26 palcovej veľkosti.

Prešmykovač bol upevnený na navárku, čo nebolo stále ešte úplným štandardom, no na časovkárskom špeciále bol nevyhnutný z pohľadu aerodynamiky. Hodvábne galusky boli jednoznačnou voľbou pre časovú disciplínu.

Sovieti si na materiáloch vedúcich k zlatým medailám nechali záležať. A výsledky tomu zodpovedali. Na klasickom Colnago Mexico ovládol preteky jednotlivcov Alexander Suchoručenkov, tretie miesto pridal Jurij Barinov, keď sa medzi Sovietov dostal len Poliak Czeslaw Lang, mimochodom jazdiaci tiež na Colnagu. V časovke družstiev splnil nami predstavený špeciálny prototyp svoj účel. Sovietsky zväz suverénne ovládol 100km časovku družstiev a v zložení Kaširin, Longvin, Šelpakov, Jarkin získal zlato pred NDR (Boden, Drogan, Ludwig, Hartnick) a ČSSR (Kostadinov, Škoda, Klasa, Konečný). Aby úspechom na cyklistikom poli na domácej olympiáde nebolo málo, ZSSR ovládlo aj stíhačku družstiev na dráhe, kde rovnako ČSSR obsadilo bronzovú medailu. Samozrejme, v tých časoch sa olympijské hry jazdili len v amatérskom pelotóne, štart profesionálov nebol povolený. O kvalite tých najlepších sovietskych amatérov však hovorili i preteky open, keď Alexander Suchoručenkov v rokoch 1978 aj 1979 ovládol aj Tour de Avenir, ktorá v tom čase fungovala ako open podujatie, kde bolo dovolené štartovať profesionálnym tímom a boli pozvaní aj reprezentanti ZSSR. Suchoručenkova považovali za Hinaulta východu a môžeme len polemizovať, ako by sa presadil na najväčších pretekoch sveta Tour de France. Prestup k profesionálom mu bol umožnený len v ruskom novorodiacom sa tíme Alfa Lum v poslednom roku jeho kariéry, teda na túto otázku nikdy nenájdeme odpoveď. V každom prípade však mal Suchoručenkov aj vo Francúzsku veľký rešpekt. Samozrejme je jasné, že okrem reprezentantov ZSSR, či NDR a pár vybraných jednotlivcov z východného bloku, Hinaultovi a spol. nemohol nik výraznejšie na amatérskej Olympiáde konkurovať, no jednoznačnú dominanciu Sovietov na domácej olympiáde nemožno vôbec spochybniť. Boli špičkovo pripravení a jednoznačne súperov deklasovali. K tomuto aj ideovému triumfu pomáhali tieto špičkové prototypy, ktorých bolo vyrobené len niekoľko kusov a už nikdy potom neuzreli svetlo sveta. Za tieto nádherné a absolútne jedinečné fotografie „diamantu diamantov“ na poli historických pretekárskych bicyklov chcem opäť poďakovať Juremu Kocjanovi a jeho Premium cycling. Práve vďaka Juremu, ktorý sprostredkoval kúpu tohto absolútneho cyklistického unikátu do súkromnej zbierky, sa môžem s Vami podeliť o absolútne jedinečné fotografie tohto prototypu majstra staviteľa Ernesta Colnaga.