MS: V pretekoch do 23 rokov hrali prím Švajčiari, zvíťazil Marc Hirschi, Štoček odstúpil

 

 

 

Podobne ako v minulom roku v Bergene, aj v Innsbrucku sa na štart pretekov mužov do 23 rokov postavil len jeden Slovák. Tentokrát ním bol Matúš Štoček, keďže vlani slovenskú cyklistiku v tejto vekovej kategórii reprezentoval Ján Andrej Cully. Štoček do Rakúska prišiel dobre pripravený a v úvodnej časti dnešného dňa sa nesnažil príliš ukazovať. Podobnú taktiku zvolila aj česká trojica.

 

 

Pretekári na štartovej línii (© Innsbruck-Tirol 2018 / BettiniPhoto)

 

 

Úplne inú stratégiu skúšal početnejší tím Poľska. Hneď po odmávaní pretekov sa do čela dostal poľský reprezentant Szymon Tracz, ktorý úvodných 25 kilometrov strávil osamote. Potom sa rozhodol počkať dvojicu prenasledovateľ, menovite Nickolasa Zukowskeho z Kanady a Izidora Penka zo Slovinska. V momente spojenia mala vedúca trojica k dobru viac ako dve minúty pred hlavným balíkom. 

 

V ňom panovala už pomerne pokojná nálada. Priebeh pretekov sa rozhodli kontrolovať reprezentanti Írska, ale za nimi boli sformovaní Slovinci, Francúzi a tiež Briti. Sledovali sme tak úplne inú bitku ako v pretekoch juniorov, taktickejšiu, čo sa však očakávalo. Väčšina favoritov a tiež náš Štoček úvodné okamihy prežili bez ujmy. 

 

Nie všetci cyklisti však mali toľko šťastia. Už v úvodných kilometroch niekoľko cyklistov v pelotóne okúsilo chuť asfaltu. Prvý početnejší pád prišiel na méte 165 kilometrov pred páskou a zo zeme sa zbierali Mikkel Bjerk z Dánska, Jean Paul Rene Ukiniwabo z Rwandy, Denis Nekrasov z Ruska a Fernando Barcelo Aragon zo Španielska. Všetci štyria menovaní však nehlásili žiadne vážne zranenia a do hlavného balíka sa dokázali vrátiť.  

 

Ďalšie minúty nepriniesli žiadnu zásadnú zmenu. Vpredu trojica poctivo spolupracovala a dokázala si vytvoriť až trojminútový náskok, v hlavnom balíku sa stále vetrali reprezentanti Írska. Nie všetkým sa ale vývoj pretekov páčil. Boli to Švajčiari a Rusi, ktorí aspoň na malú chvíľu vystriedali Írov v čele pelotónu a medzera medzi ním a vedúcou skupinou sa začala drasticky zmenšovať. V nájazde do stúpania Gnadenwald sa náskok trojice zmenšil na dve minúty.

 

Kopec Gnadenwald (4 km – 7 %) nebol príliš dlhý, ale najmä úvodná polovica, kde pretekári zdolávali aj 12 % sklon, bola náročná. Práve tu sa z vedúcej skupinky porúčal Penko (Slovinsko), následne kontakt so Zukowskym (Kanada) stratil aj Tracz (Poľsko). Novú situáciu sme sledovali aj v pelotóne, kde sa taktovky ujali Dáni a Belgičania, ktorí znepríjemnili život veľkému množstvu pretekárov. Kontakt s balíkom stratil dokonca aj Francúz Cyril Barthe. Matúš Štoček podľa informácií z trate prvé ťažšie stúpanie prešiel s bravúrou.

 

 

Pelotón počas rurálnej idylky (© Innsbruck-Tirol 2018 / BettiniPhoto)

 

 

Zjazd z Gnadenwaldu nebol technicky náročný a pár pretekárov ho využilo k tomu, aby sa vrátilo do boja o cenné kovy. Niektorí, ako napríklad Samuel Mugisha z Rwandy, si v ňom skočili aj za doktorom. Problémy Mugishu však boli vážnejšieho charakteru ako sa zdalo na prvý pohľad a po dlhej konzultácii s lekárom pretekov nakoniec z pretekov definitívne odstúpil.

 

Potom už pelotón dorazil do Innsbrucku a na náročný okruh, ktorý cyklisti museli absolvovať štyrikrát. Ako prvý do neho vyrazil líder Zukowsky (Kanada) prenasledovaný hladnými vlkmi, ktorí už neboli ďaleko. Hlavný balík v prvom nájazde do stúpania Igls strácal na vedúceho Kanaďana už len minútu a pol. Tempo pelotónu bolo vysoké a viacerí pretekári opäť začali strácať kontakt. Tentokrát sa dozadu dostal aj Čech Karel Tyrpekl, Matúš Štoček stále zostával v hre.

 

Už v prvom výstupe na Igls (7,9 km - 5,4 %) sa začali preťahovať favorizované reprezentácie. Svojich súperov skúsili preveriť Dáni, konkrétne Mikkel Frolich Honore, ale ako Španieli, Nóri, tak aj Taliani na túto výzvu ešte našli odpoveď. Jeho útok spôsobil, že Zukowsky (Kanada) sa stal súčasťou pelotónu a prakticky sa začínalo od začiatku. Ďalším aktívnym dánskym cyklistom bol aj Bjerk, ale ani on sa ďaleko nedostal.

 

Ataky dánskych jazdcom znamenali, že pelotón totálne zrýchlil. Problémy s jeho tempom začal mať aj Matúš Štoček. Jediný slovenský reprezentant v pretekoch stratil kontakt s favoritmi tesne pred vrcholom kopca, a aj keď zjazd nebol až taký ťažký, vrátiť sa do hlavného balíka už nedokázal. Jeho strata na čelo pri nájazde do druhého kola bola už cez dve minúty.  

 

Do cieľa stále zostávalo ešte 60 kilometrov, ale silné tímy už neboli ochotné pustiť dopredu väčšiu skupinu. Pokusov o to dostať sa do úniku bolo veľa. Pozornosť súperov skúšali nielen Belgičania, Dáni,  ale prvýkrát sa ukázali aj španielsky cyklisti, menovite Ibai Azurmendi Sagastibeltza, ale v druhom výstupe na Igls si nikto nedokázal výrazne odskočiť od pelotónu.

 

Veľmi zaujímavý okamih nastal až potom, v zjazde, kde sa podarilo ujsť až štyrom švajčiarskym pretekárom. Celkovo sa do čela dostalo až sedem jazdcov, okrem Švajčiarov aj líder ukrajinského tímu Mark Padun, Dán Honore a Američan Neilson Powless. Na novovzniknutú situáciu okamžite zareagovali Rusi, Taliani, no ukazovali sa aj Česi. Aj napriek tomu si sedmička takmer okamžite vytvorila pol minútový náskok.

 

 

Pelotón v stúpaní (© Innsbruck-Tirol 2018 / BettiniPhoto)

 

 

Úplne iné starosti mal Matúš Štoček, ktorý pri nájazde do tretieho kola strácal na čelo viac ako osem minút. Slovenský šampión už tak bol bez akejkoľvek šance zasiahnuť do boja o lepšie pozície a nakoniec z pretekov vyčerpaný a v slzách odstúpil. Kontaktovali sme trénera slovenskej reprezentácie do 23 rokov, Michala Clementisa, ktorý povedal, že Matúš nie je vrchár a dnes nemal svoj deň. Je prekvapenie, že odletel tak skoro, ale cyklistika je taká. Velikánske problémy mal aj jeden z najväčších favoritov, Kolumbijčan Ivan Ramiro Sosa, ktorý v treťom stúpaní na Igls stratil kontakt s pelotónom a už sa do neho nedokázal vrátiť.

 

Švajčiari mali vpredu stále prevahu a logicky sa posadili do čela skupiny. Nikoho preto neprekvapilo, keď ako prvý si z nasadeného tempa vystúpil Lukas Ruegg, ktorý pre svojich troch reprezentačných kolegov odviedol maximum. Potom zato začal brať Padun (Ukrajina), ktorému sa jeden z útokov vydaril. Jeho zadného kolesa sa udržal len Muller (Švajčiarsko). 

 

Za vedúcim duom sa začali diať veľké veci. O slovo sa začali hlásiť najväčší favoriti, ktorí vedeli, že už nie je na čo čakať. Náskok Paduna (Ukrajina) a Mullera (Švajčiarsko) sa zmenšil z minúty na tridsať sekúnd. Veľmi pekné gesto následne ukázal Švajčiar, ktorý podal gél Ukrajincovi, ktorý si na bufete nestihol zobrať občerstvenie. Bolo to asi poďakovanie sa zato, že Padun v zjazde Mullera neutrhol, práve naopak, bezpečne ho ním previedol a medzera medzi nimi a favoritmi na titul sa opäť zväčšila. 

 

Pred posledným kolom mali najlepšie karty v rukách Padun (Ukrajina) a Muller (Švajčiarsko), ktorí stále držali tridsať sekúnd k dobru pred najväčšími favoritmi. Medzi oboma skupinami sa nachádzali ešte Mader (Švajčiarsko) a Dunbar (Írsko), obaja cyklisti však ideálne nespolupracovali a pred záverečným výšľapom na Igls už švajčiarsko-írska dvojka strácali na čelo dvadsať sekúnd.

 

Posledný výstup na Igls rozhodol. Odvážny útok Paduna a Mullera skončil neslávne a už štyri kilometre pred vrcholom boli pohltení skupinou prenasledovateľov. V rovnakom momente sa dopredu dostali traja pretekári, Lambrecht (Belgicko), Hirschi (Švajčiarsko) a veľmi dobré nohy mal tiež Hanninen (Fínsko), ktorý prekvapujúco dokázal držať krok s lepšími pretekármi. 

 

Na vrchole posledného kopca mala trojica vpredu náskok tridsať sekúnd a s ich ambíciami na zlato to vyzeralo viac ako zaujímavo. Nasledoval zjazd, v ktorom sa spočiatku spolupracovalo, ale potom zaútočil Marc Hirschi a na jeho atak ani Bjorg Lambrecht, ani Jaakko Hanninen nedokázali nájsť odpoveď. Švajčiar mal pri príchode do Innsbrucku k dobru desať sekúnd a tie dokázal udržať až na pásku. Európsky šampión v tejto vekovej kategórii sa tak stal aj tým svetovým. Druhý nakoniec skončil Lambrecht, ktorý v závere zviedol veľký šprintérsky súboj s Hanninenom, a vyhral len o galusku.

 

 

Marc Hirschi s veľavravným víťazným gestom  (© Innsbruck-Tirol 2018 / BettiniPhoto)

 

 

Švajčiarsky tím bol zaslúžene odmenený za agresívnu stratégiu, ktorú ich jazdci predvádzali v druhej polovici dňa. Zaujímavý, štvročlenný, atak sa im nakoniec vyplatil a právom sa tešia z premiérového zlata na svetovom šampionáte v Innsbrucku. Veľmi spokojný musí byť aj samotný víťaz, veď vyhrať európsky a svetový šampionát v jednom roku sa nepodarí len tak hocikomu. Radosť musia mať aj v nemeckom Sunwebe, pretože pod oknom im rastie veľký klenot. 

 

 

Pódium (© Innsbruck-Tirol 2018 / BettiniPhoto)