Vysiela Šport RTVS
Znie to neuveriteľne, ale slovenský cyklista odchádzal už po piaty raz v rade zo svetového šampionátu so zlatou medailou v kategórii Elite. Je to niečo, čo sa ani zďaleka nepodarilo žiadnej inej krajine (najbližšie sú Nemci). O prvé tri sa zaslúžil Peter Velits v časovke družstiev, posledné dve pridal Peter Sagan. Pomôže to slovenskej cyklistike? Neexistuje jasná odpoveď.
O jedinečnosti Petra Sagana, jeho cyklistickom myslení / inštinkte, fyzickom fonde, schopnosti šetriť energiu i mentálnej stabilite sa vo svete píše veľa, opakovať to a chváliť Petra do nebies nemusíme, Vy v tom máte jasno. Náš portál slúži na podanie širších súvislostí, takže Petrovo vystúpenie na tomto mieste nebudeme detailne rozoberať. Tento rok sa stretnutie s fanúšikmi v Žiline neuskutoční, pretože sa Peter presunul do Emirátov, potom cestuje do Japonska a bude mať, samozrejme, aj viaceré povinnosti v Bore.
Súhlasíme s vyjadreniami vedenia nášho tímu v Katare, že Michael Kolář s Jurajom Saganom predviedli životné výkony. Vedeli presne, čo majú robiť a kde byť. Mišovo dvojkilometrové ťahanie čelnej skupiny možno ostane highlightom jeho kariéry a symbolom podpory. Dlhodobo sa ukazuje, že s Petrom Saganom v zostave výkon oboch stúpa do úplne inej sféry ako bez neho. Príklady poznáme. Obaja sú si vedomí svojej pozície a príkladne vychádzajú aj v súkromí, majú úplne rovnakú krvnú skupinu. Petrovi sa v pretekoch jednoducho odvďačujú za život, ktorý môžu žiť a na oplátku v životopisných knihách či filmoch budú vystupovať ako mimoriadne dôležité prvky tvoriace zdravé podhubie Petrových výsledkov.
V novom tíme bude ich úloha minimálne rovnaká ako v Tinkoffe, zrejme ešte väčšia, pretože ich výkonnosť postupne rastie a prestúpili do ďalšieho tímu, ktorý nemá silných ľudí na Petrovu podporu, ani na klasikách ani v šprintoch, žeby výkonnostne vytlačili Juraja s Michaelom. Do osemčlennej zostavy sa iste majú právo dostať. Rozhodne si však nemôžeme dávať ružové okuliare a na základe Dauhy vysloviť, že "Konečne má Sagan pomocníka do záverečných metrov" a "Slováci majú na to ísť aj na Grand Tour". Juro, Mišo a Erik sú výkonnostne inde ako Peter a aj ak ho budú podporovať, nezvládnu to robiť všade. Je vysoko pravdepodobné, že voľnosť Jána Valacha bude ešte väčšia ako v Tinkoffe a rozhodne o kalendári mladej trojice. Želáme mu šťastnú ruku, zatiaľ iba potvrdzuje, že je mužom na správnom mieste. Nezabúdajme, že nie je to tak dávno, keď mali všetci traja v sezóne okolo štyridsať pretekových dní a Grand Tour po silnej klasikárskej jari by ich mohla zničiť. Navyše, nebolo by na škodu čas od času dostať voľnú ruku a ukázať sa na nižších zvlnených pretekoch, ktorými budú koniec-koncov aj Okolo Slovenska. Ale o tom neskôr... Takže z výkonnosti Juraja s Michaelom sa tešme, ale držme im palce pri ešte dlhej a náročnej ceste za záverečnými metrami a Grand Tour.
| Juraj Sagan s Michaelom Kolářom (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto) |
Erik Baška urobil správny krok, že si vybral štart medzi dvadsať trojkármi, ale v záverečných dvoch kilometroch neurobil správny krok a ostal príliš vzadu. Pád ho pripravil o tri-štyri miesta, ale o medailu by ani bez pádu nezabojoval. Skrátka stavil na taktiku z Tartu a Handzame, kde v protivetre vybiehal zozadu a špurt naplno rozbalil. Tu sa mu to nepodarilo, čo iba potvrdzuje nevyspytateľnosť cyklistiky a že šťastie je vrtkavé. Jazdci pred ním boli v Dauhe iní a posledný kilometer prebehol odlišne. Škoda, bola to ideálna príležitosť na zopakovanie úspechu Petra Velitsa, trináste miesto neoznačil za výsledok, ale nič sa nedeje. Erikova hviezdička nijako neutrpela. Už od zajtra má šancu na nápravu. Dobrý špurt z Abu Dhabi by mu určite zdvihol náladu. Ľuboš Malovec s Jurajom Lajchom splnili čo sa od nich čakalo, mohli si do dojazde s Erikom smelo podať ruku. Obaja končia v tejto kategórii. Ich budúcnosti a aj budúcnosti celej kategórie do 23 rokov sa, samozrejme, budeme venovať po sezóne. Pavol Kvietok doplatil na smolu, neskúsenosť aj premotivovanosť.
Až štyrom Slovákom sa podarilo z Kataru odísť s UCI bodmi, čo je výborná bilancia aj pre silné krajiny. Do svetového rebríčka si pripísali 600 (P. Sagan), 30 (Kolář), 20 (Baška) a 10 (J. Sagan) bodov. Svetový rebríček tu...
Juniori dopadli horšie ako sa čakalo. Samuel Oros mal pomáhať, toho ťažko hodnotiť, ale Tomáš Person s Adriánom Foltánom sa šetrili na špurt, no žiadny nepredviedli. Jazdec CyS Akadémie sa napokon neudržal v skupine, pretože v poslednom kole vyplietol predné koleso a už si to nedorazil. Žiarčan skončil až osemnásty v špurte druhej skupiny. Naši prišli do Kataru špurtovať, ani jeden to nedokázal a lepšiu štartovú pozíciu do prechodu medzi mužov si nevybudovali. Iba od Matúša Štočeka sa čakalo, že by mohol zaútočiť, resp. chytiť si silnú skupinu. Vzhľadom na to, že sa vytvorila minútu po jeho páde, nikdy sa nedozvieme, či by tam bol. Potom sa propagačne ukázal, ako sa snaží dostať dopredu, ale nepodarilo sa, bolo už veľmi neskoro. Sily určite minul pri dorážaní skupiny po páde, keďže tam neboli mechanické vozidlá. Rovnako v závere nešpurtoval. Prvý svetový šampionát mu teda nevyšiel, ale zúfať rozhodne nemusí. Má pred sebou ďalší rok medzi juniormi a vybojoval dostatok bodov na to, aby malo Slovensko automatickú pozvánku na Nations cupy.
Na juniorov sme sa pýtali trénera Martina Rišku, ten ale veľa informácií nemal: "Juniori pretekali bez mechaničákov, takže som preteky videl iba z bufetu. Ešte ani tam nebola obrazovka, takže ťažko sa mi vyjadruje. Chalani mi vraveli, že sa snažili spolupracovať a jazdiť dobre pozične, dúfam, že to takto vyzeralo aj v realite. Škoda, že nedosiahli žiadny výsledok, táto trať im sedela. Tomáš vypadol tesne pred koncom a Adrián s Matúšom sa tam ideálne nezorientovali."
| Pekná juniorská selfie: Person - Oros - Foltán - Štoček (© FB Adriána Foltána) |
Ako funkcionári naložia s ďalším majstrovským titulom?
Vlani sme sa v nedeľu večer priamo v Richmonde pýtali prezidenta SZC, ako naloží s najväčším úspechom histórie slovenskej cyklistiky. Povedal nám toto: "Veľmi dúfam a urobím všetko preto, aby sme nepremárnili šancu, tak ako sa to zrejme stalo pri hokejovom titule v roku 2002. Peťov titul nám možno otvorí ďalšie dvere na ministerstve či k sponzorom, výzvou zostáva absencia generálneho partnera. Máme majstra sveta, európskeho šampióna aj zelený dres z Tour de France, takže kedy, ak nie teraz."
Po návrate z Dauhy sme sa Petra Privaru spýtali na to isté a pripomenuli, že túto otázku sme už kládli pred rokom a zásadná zmena pri sponzoroch nenastala. Koniec-koncov, rovnako ako aj v prípade nášho portálu, ktorý je na tom vo svojej sfére podobne ako zväz vo svojej.
"Nie je to iba o sponzoroch, kto chce naozaj hodnotiť pôsobenie zväzu, musí to vidieť komplexne. Ako pracujeme na domácom poli, či sa zlepšujú miestne podujatia, akí ľudia robia na zväze, ako podporujeme reprezentačné výjazdy či ako reprezentujeme našu krajinu v zahraničí a na vrcholnom fóre UCI. Človek v tom všetkom musí vidieť progres, lebo ak nie, tak ho účelovo vidieť nechce. Každý z nás chce maximálne možne pomôcť našej cyklistike," obhajuje kroky zväzu jeho prezident.
"Čo sa týka sponzorov a otázky kedy ak nie teraz, je to veľmi dobrá otázka, ale ja už neviem, či ju niekto chce počúvať. Ak mám povedať pravdu, je to tragédia. Oslovil som množstvo firiem, mnohé veľké slovenské s medzinárodným pôsobením. Také, ktoré sa hrdia svojimi úspechmi a podporou všetkého možného, ale akoby všetkým radil jeden človek, ako nás majú odmietnuť. Že oni majú veľa rozrobených projektov, cyklistike ohromne fandia, držia palce, budú nás napr. teraz na MS sledovať, ale nepodporia nás. To nám povedali aj banky, poisťovne, operátori, veľké obchodné reťazce atď. Všetko sú to reči. Treba sa pozrieť pravde do očí, a tá vraví, že ľudia, ktorí majú peniaze, ich nechcú investovať do podpory nášho športu. Pravdupovediac mám pocit, že niektorí možno očakávajú niečo nie úplne čisté späť, ale my to takto nechceme robiť. Nikto to nahlas nepovie, ale nemôžem sa zbaviť toho pocitu. Navyše, ani historicky tu neboli žiadne väzby, keďže zväz v minulosti prakticky nemal sponzorov. Vieme zohnať slušné financie na Okolo Slovenska, výjazd na MS aj na Zlatý pedál, ale nikto nový nás nechce podporovať systematicky. Čiže napríklad mládež musíme celú podporovať iba zo štátnych peňazí. A práve mládež a domáce preteky - slovenské poháre my musíme podporovať, aby sme budovali budúcnosť, ale dá sa to iba veľmi obmedzene. Potom všetko ostáva na rodičoch. Keď chce v Rakúsku otec kúpiť synovi bicykel, stojí ho to jeden mesačný plat, u nás koľko? štvormesačný? Samosprávy takmer vôbec nepodporujú kluby. Nechcem ani ďalej rozprávať.
Počúvam to dookola - "prečo nemáte generálneho partnera?" Nech sa páči, veľmi radi privítame na zväze ľudí, ktorí nám chcú k tomu niečo povedať. Budeme bojovať ďalej. Ja by som bol rád, aby médiá dávali cyklistike väčší priestor, aby sa v našich televíziách vysielalo viac prenosov z nášho športu, veď Peter Sagan je magnetom pre ľudí. Najhoršie je to, že nás dlhodobo ignoruje Slovenský olympijský výbor, pretože sme v minulých voľbách otvorene podporili protikandidáta pána Chmelára, a ten nám to potom zrátal aj s úrokmi. Na Slovensku je to tak, že mali sme byť ticho a potom sa tváriť, že sme podporili víťaza, ako to robia iní. Ja už len dúfam, že nebude znova kandidovať a vymenia sa viacerí ľudia vo vedení SOV. Všetky zväzy dostávajú verejné financie, nerozumiem, prečo nemôžeme voliť prezidenta SOV verejne," dokončil svoje vyjadrenie Peter Privara.
Absencia generálneho partnera SZC je naozajstným nedostatkom. Je však potrebné si uvedomiť, že podnikateľský sektor si cyklistiku spája so Saganom a mať svoje logo na jeho drese chcú, ale stáva sa tak iba jediný raz do roka, práve na MS (ťažko povedať, či bude Peter chcieť obhajovať titul majstra Európy tesne po Tour de France). To je obrovský rozdiel medzi cyklistikou a ostatnými športami. Futbalisti i hokejisti majú na sebe reprezentačný dres s logami partnerov aj viac ako desaťkrát do roka. Nehovoriac o iných športoch, kde športovci nepôsobia v zahraničných kluboch, teda tunajšieho sponzora prezentujú neustále. Sponzor Slovenského zväzu cyklistiky sa navyše nedostane bližšie k samotnému Saganovi. Jeho cena ako elitného svetového športovca je úplne v iných reláciách než s akými pracuje zväz a jeho sponzor sa maximálne môže odfotiť s Petrom ako fanúšik, ak vôbec.
