Michael Matthews

Austrálsky cyklista Michael Matthews sa narodil 26. septembra 1990 v hlavnom meste protinožcov Canberre. Svoju prezývku „Bling“ si vyslúžil vďaka svojmu trošku nápaditému štýlu v obliekaní a módnych doplnkoch. Michael vždy nosil farebné košele, náramky a náhrdelníky. Keď ho prvýkrát, ešte ako mladíka, videl otec jedného z jeho kolegov, tak mu povedal: „Michael, môžem ťa volať Bling?“ Čo je vlastne expresívny výraz pre niečo okázalé a nablýskané. Táto prezývka sa samozrejme hneď ujala. Sám Matthews o sebe tvrdí, že nie je typický cyklista, veľmi rád hráva PlayStation a nevyhýba sa hocijakej zábave.

 

 

 

Svojský cyklista s vytetovaným anjelom na chrbte a piercingom v obočí vyniká najmä v špurtoch menších skupín a v špurtoch etáp končiacich na vrchole nenáročných stúpaní. Práve preto by sa chcel zamerať na klasiky a vyhrať niektorú z nich. Michael sa v roku 2010 stal majstrom sveta v kategórií U23 a o päť rokov neskôr získal striebro v elitnej kategórii. Avšak týmto výsledkom predchádzalo množstvo iných. Michael začal s cyklistikou neskoro, ale hneď pri svojom debute v roku 2006 vyhral ako kadet austrálsky šampionát. Neskôr v roku 2008 vyhral etapu na pretekoch General Patton v Luxembursku, ktoré patria do kalendára UCI Juniors Nations Cup. Aj vďaka tomu získal štipendium od Austrálskeho športového inštitútu (AIS).

 

AIS podporil aj projekt austrálskeho tímu Jayco-AIS pre jazdcov do 23 rokov. Vďaka tomuto tímu sa mladí austrálski cyklisti spolu s Matthewsom dostali na mnoho významných pretekov a vlastne strávili každú sezóne v Európe s vynikajúcim zázemím a starostlivosťou. V tomto tíme v roku 2009 Matthews získal druhé miesto na GP Liberazione v Ríme. Okrem toho vyhral v tom istom roku na majstrovstvách Oceánie cestné preteky aj časovku.

 

 

 

 

 

Vďaka tomu, že austrálski mladíci absolvovali väčšinu pretekového programu na menších i väčších pretekoch v Európe sa Matthews v roku 2009 objavil aj na pretekoch Okolo Slovenska, kde obsadil celkovo 23. priečku. Jeho slovenská stopa sa však len tak neskončila, Michael ma totiž za ženu Slovenku Katarínu, s ktorou sa spoznali, keď pracovala pre Shimano. Momentálne spolu žijú v Monaku, iba pár metrov od Saganovcov. Dodajme ešte, že v roku 2012 na MS vo Valkenburgu Katarína pomohla vybaviť ubytovanie slovenskej reprezentácii v rovnakom hoteli spolu s Austrálčanmi.

 

 

 

Predchádzajúce úspechy mu umožnili štartovať na začiatku sezóny 2010 za austrálsky národný tím na World Tour podujatí Tour Down Under, kde však obsadil až 82. priečku a ani vo viacerých rovinatých etapách sa neudržal v pelotóne. Tento štart mu podľa všetkého pomohol ku lepšej forme, pretože následne vyhral etapu na Tour of Wellington, celkovo tu skončil piaty a tesne po tom vyhral dve etapy na HC podujatí Tour de Langkawi. Pokračoval ďalej druhým miestom na U23 verzii Okolo Flámska a ôsmym miestom v celkovom poradí na Tour de l'Avenir. Tento rok bol však zlomovým najmä vďaka víťazstvu na Majstrovstvách sveta U23 v austrálskom Geelongu, ktoré mu otvorili veľké brány.

 

 

 

V rokoch 2011 a 2012 už Bling dostával a aj rozdával lekcie naozaj veľkej cyklistiky. V prvej sezóne u profíkov vyhral špurtérsku etapu na Tour Down Under pred Greipelom a krajanom Gossom, celkovo tu skončil štvrtý. Štartoval na Miláno - San Remo, Gent - Wevelgem, Scheldeprijs i Brabantskom šípe, kde sa však nepresadil. Následne však vyhral menšie preteky kategórie 1.1 Okolo Kolína a tretí bol na HC podujatí Rund um den Finanzplatz Eschborn-Frankfurt. V tej nasledujúcej sezóne vyhral podujatie 1.HC Classica de Almeria a bodovaciu súťaž na Tour of Utah.

 

V Rabobanku spolupracoval so skvelými skúsenými šprintérmi ako Mark Renshaw a Graeme Brown, od ktorých mal možnosť sa niečo priučiť. Renshaw je známy tým, že dokáže skvelo usmerniť všetkých svojich spolujazdcov, ale s ním sa Matthews veľmi na pretekoch nestretával. Za všetky svoje víťazstvá v Rabobanku vďačí práve Brownovi, ktorý mu vraj pomáhal najviac. Sám účinkovanie v holandskom tíme hodnotí veľmi pozitívne.

 

 

 

Rok 2013 znamenal pre Michaela návrat do ďalšieho austrálskeho cyklistického projektu, do tímu Orica GreenEDGE, kde jazdí doteraz. Už v prvom roku sa dostal aj na podujatie Grand Tour, konkrétne na Vueltu a zapísal si tu hneď dve etapové víťazstva. Okrem toho opäť zažiaril aj Tour of Utah kde dvakrát zvíťazil v etape a odniesol si aj zelený dres z bodovacej súťaže.

 

Na začiatku sezóny 2014 zaknihoval víťazstvo na podujatí Vuelta Ciclista a La Rioja (1.1) i v etape Okolo Baskicka, ktoré už bolo v kalendári World Tour. Víťazstvo na HC klasike Brabantský šíp mu vyfúkol Gilbert, ale o pár týždňov bol členom víťazného tímu na úvodnej časovke Gira vďaka čomu získal ružový dres, ktorý si udržal po celý úvodný týždeň a dokonca si pripísal aj individuálne víťazstvo v šiestej etape. Na záver sezóny ešte uspel aj v tretej etape na Vuelte.

 

Úvod sezóny 2015 bol veľmi podobný tej predchádzajúcej. Michael vyhral tretiu etapu na Paríž - Nice a celkovo aj bodovaciu súťaž. Tretí bol na Miláno - San Remo a o pár týždňov vyhral úvodnú etapu v obľúbenom Baskicku. O dve sekundy mu ušlo víťazstvo na tradičnom Brabantskom šípe a bol opäť druhý, aj keď tentoraz zdolal Gilberta. Na klasike Amstel Gold Race ho porazili len majster sveta Kwiatkowski a Valverde. Na Giro d'Italia Orica opäť zvíťazila v úvodnej tímovej časovke a Michael si na ďalšie tri dni obliekol ružový dres, dokonca v ňom vyhral aj tretiu etapu.

 

V roku 2015 konečne zavítal aj na Tour de France, no pri svojom debute na „starej dáme“ sa po pádoch v úvodnom týždni nejaký čas pohyboval aj na poslednom mieste v priebežnom poradí. Najlepšie sa umiestnil v 15. etape a obsadil ôsmu priečku. Svoju prvú Tour dokončil napokon na 152. mieste so stratou takmer štyri a pol hodiny.

 

V príprave na majstrovstvá sveta na začiatku septembra vyhral etapu a celkovo aj bodovaciu súťaž na Tour of Alberta v Kanade. O pár dní neskôr skončil druhý na Grand Prix Cycliste de Québec a na záver sezóny na Majstrovstvách sveta v americkom Richmonde rovnako obsadil druhé miesto, keď vyhral špurt skupiny finišujúcej za našim Petrom Saganom.

 

 

Rok 2016 odštartoval Michael dosť neskoro. Až v marci na Paríž - Nice. Vyhral však hneď úvodný prológ, čo bol začiatok ročníka ako hrom. Navyše  si na svoje konto pripísal aj druhú etapu a na záver pretekov aj bodovačku. Za zmienku stojí aj piate miesto na AGR. Vrcholom sezóny však bola opäť Tour de France. Patrila mu počas nej desiata etapa. A až v troch etapách skončil piaty. Formu si preniesol aj na začiatok jesene. Na RideLondon Classic, jednorazovkách v Quebecu a Montreale či na pretekoch Bretagne Classic nedopadol horšie ako piaty. No a potom prišiel Katar. V tímovej časovke skončil so Suwebom tretí, v pretekoch s hromadným štartom štvrtý.

Rovnaký začiatok ako v roku 2016 zažil Matthews aj v roku 2017. Teda len čo sa pretekov týka, pretože na Paríž - Nice tento rok nevyhral ani raz. O mesiac na to prišlo prvé víťazstvo. Michael ukoristil hneď prvú etapu na Okolo Baskicka. Nasledoval blok klasík, kde dopadol najlepšie na Liége-Bastogne-Liége. V Belgicku skončil štvrtý. Na generálke pred Tour, na Okolo Švajčiarska vyhral tretiu etapu finišujúcu v hlavnom meste krajiny kantónov. No a potom prišla krásna Tour de France. Michael patril medzi obrovských favoritov na zisk zeleného dresu už od štartu. Postupne mu ale odpadávali konkurenti. Peter Sagan, Arnaud Démare, Marcel Kittel... I napriek tomu ho rozhodne nezískal zadarmo, vybojoval si ho! Pridal k nemu dve víťazné etapy a pre Sunweb tak urobili spoločne s Warrenom Barguilom prekrásne preteky. Aby toho nebolo málo, Austrálčan išiel perfektne aj v Bergene. V tímovej časovke tak trochu prekvapujúco vyhrali spolu s kolegami zlato, v pretekoch s hromadným štartom skončil tretí. Posledné roky úctyhodná stabilita výkonov.

Tour de France - tri víťazné etapy, v roku 2017 zelený dres

Giro d'Italia - dve víťazné etapy, krátko ružový dres
Vuelta a Espaňa - tri víťazné etapy, krátko červený dres

Elitné MS 2015 - strieborná medaila

U23 MS 2010 - zlatá medaila