Po jednoduchej ochutnávke, ktorú organizátori pripravili vo včerajšej etape, sa už Tirreno - Adriatico vybralo na svoj typický zvlnený terén, kde to vyzeralo na veľmi zaujímavú záverečnú hodinu či aspoň polhodinu druhej etapy. O krátke kopce nebola núdza a v pelotóne bolo množstvo pretekárov, ktorí si určite chceli vyskúšať veľmi aktívnu jazdu.
Únik sa vytvoril jednoducho hoci sa tam dostalo až šesť ľudí. Vincenzo Albanese a John Archibald (2x Eolo Kometa), Marcus Burghard (Bora), Pieter Vanspeybrouck (Intermarché), Simone Velasco (Gazprom) a Simon Pellaud (Androni). Zaujímavá bola najmä prítomnosť Burghardta, od ktorého sa skôr čakala pomoc pre Petra Sagana v závere. Akoby to naznačovalo, že Peter sa ešte necíti na úplný boj o etapu. No bola to len domnienka.
V prvej časti etapy viac ako priebeh zarezonovala správa, že starosta Nice na poslednú chvíľu odriekol záverečnú etapu Paríž - Nice v uliciach mesta s klasickým finišom na promenáde kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou. Organizátori z A.S.O. zatiaľ situáciu komentovali len s tým, že majú plán, ako to vyriešia. Pravdepodobne nedeľňajšia etapa paralelných pretekov skončí inde.
Počas prvách dvoch hodín sa nič zásadnejšie nedialo. Únik reprezentovali najmä menšie tímy a hlavne domáce Eolo, ktoré sa vydalo na masívnejší sponzoring cyklistiky a pridalo sa aj k podporovateľom samotných "Pretekov dvoch morí". Albanese a Archibald sa teda starali o dôležitý TV time i pekné fotky do tlačových a online magazínov. Albanese chcel určite vydržať do méty 31 kilometrov pred cieľom, kde si chcel vziať ďalších päť bodov do vrchárskej súťaže.
- reklama -
- reklama -
- reklama -
- reklama -
O tempo hlavného poľa sa starali pretekári Jumbo - Visma čo bolo zaujímavé aj z toho pohľadu, že okrem Wouta Van Aerta vedie aj Primož Roglič paralelné Paríž - Nice, takže bežný obraz etáp vyzeral úplne rovnako - žlté včeličky robiace na čele pelotónu. Otázkou bolo, či si modrý dres belgický cyklokrosár udrží. Mal na to predpoklady v silných nohách do mierneho kopca a aj časovú výhodu vďaka včerajším bonifikáciám. Stačilo mu teda aj tretie miesto ak by sa nevytvorili rozdiely. No v hre bolo viacero scenárov. Mnohí favorizovali najmä jeho klasického súpera Mathieu van der Poela. Ten bol na rozdiel od Wouta opatrnejší vo vyjadreniach a neavizoval boj o celkové poradie.
Opis záveru ste čítali v krátkom preview od kolegu Šandora. Celá posledná hodina bola náročná systémom hore-dole. Stúpalo sa na štyri kopce - Casciano (4,5 km; 6,1 %), Poggio alla Croce (3,5 km; 7,5 %), Monticiano (veľmi krátky bez údajov) a cieľový Chiusdino (7,7 km; 3,6 %). Ten bol mierny až do posledného kilometra, ktorý sa dvihol do 5,5 %. Ideálny dojazd pre puncherov, menej pre vrchárov, ale každý kto chcel zabojovať o GC musel byť v tom závere vpredu.
Že to bude veľký boj naznačovalo už to, že hoci mal únik dlho k dobru päť či tri minúty, akonáhle sa tímy s pretekármi začali baviť o tom, že sa blíži prvý zo série kopcov, tempo sa zvýšilo a odstup výrazne znižoval už na rovine. Kleslo to pod minútu a nevyzeralo dobre v súvislosti s bojom Albaneseho o body z Poggia. Žiadne body ani lepší výsledok sa dnes nechystal pripísať ani Peter Sagan, ktorý si už v prvom kopci vystúpil z hlavného poľa s prvými domestikmi. Nie je sa čomu čudovať kvôli prekonaniu Covidu-19. Aj keby chcel, lekár a tréneri by ho brzdili.
Prvý kopec ešte nič zásadné neznamenal, no favoriti šli už veľmi vpredu, všetko si chceli poistiť. V zjazde skúsil zaútočiť Niccolo Bonifazio (Total) a aj si vypracoval pár metrov náskoku, no keď sa prišlo pod Poggio alla Croce, to bolo také prudké, že po pár sekundách musel zvesiť nohy. Rovnako ako aj pôvodný únik.
Prudší kopec bol ale živnou pôdou pre Ineos, ktorý chcel ukázať, že aj on je tu. Veď tu mal Thomasa, Bernala aj Kwiatkowskeho. A práve Poliak pripravil nástup pre Koumbijčana, ktorý vyrazil dopredu. Chytili sa ho Kasper Asgreen (Deceuninck) a Jasper De Buyst (Lotto). To ale nebolo všetko, pelotón rýchlo spomalil, Jumbo tomu nedalo jasnú podobu zahájenia stíhania, a tak sa s nástupmi roztrhlo vrece. Dalo sa hovoriť o tom, že Jumbo to pod kontrolou nemá. No toľko bolo atakov, že ani nič robiť nemuseli a súperi sa sami dobiehali.
Bernalova partia to neudržala až do vrcholu. Stále sa to miešalo až sa na chvíľu ustálila taká situácia, že vpredu bola štvorica Mikel Landa (Bahrain Victorious), Pavel Sivakov (Ineos Grenadiers), Simon Yates (BikeExchange) a Joao Almeida (Deceuninck - Quick-Step). To neboli žiadne B-čka a bolo jasné, že tieto silné tímy ani nijako nepomôžu Jumbu v sťahovaní. Dlho tam mal Van Aert len Tobiasa Fossa. Talentovaný Nór, ktorý vyhral klasifikáciu do 23 rokov na Okolo Slovenska, bol na takú hviezdnu štvoricu slabým ťahačom. Aj tak sa im podarilo urobiť len dvadsať sekúnd. Minimálne mohli získať bonifikačné sekundy pätnásť kilometrov pred páskou.
Veruže si to asi vrchári vpredu predstavovali inak. Hoci bojovali stále len s Fossom, ich odstup osciloval len od 15 do 20 sekúnd, a to bolo prudko nedostatočné. V pozostatku pelotónu bolo asi 50 ľudí. Z favoritov tam asi nikto nechýbal. Pred prémiou v Monticiane sa borci vpredu "zmáčkli" a zväčšili odstup. Tri sekundy získal po divnom šprintérskom boji Almeida pred Sivakovom a Landom. Odstup bol už zrazu na 35 sekundách aj keď ku Fossovi ešte prišiel Timo Roosen. Ostatné tímy vyčkávali. Nasledovala krátka rovina a už cieľový kopec.
Veľkou otázkou bolo, ako to bude na konci vyzerať, pretože v pelotóne boli zaujímaví ľudia ako Kwiatkowski či Alaphilippe, ktorí nemohli útočiť až kým by čelné kvarteto nebolo dostihnuté. Keď to šesť kilometrov pred páskou stále bolo na dvadsiatich sekundách, trpezlivosť prešla UAE a začali ťahať skupinu pre Pogačara. No prvé dva kilometre už do mierneho kopca nič nezmenili. No terén sa postupne lámal a medzera zmenšovala. Polanc a Formolo sa riadne krvili. Očakávali sme atak niektorého z borcov vpredu. Prišiel z nôh Sivakova, ale Almeida s Landom boli pripravení. Yates zvesil nohy. V pelotóne stále musel vyčkávať netrpezlivý Alaphilippe i grupa Ineosu, no medzera sa stále meter po metri zmenšovala.
Najsilnejší bol Joao Almeida, ktorý nasadil kilometer pred páskou a za ním to už bol veľký poplach. Astana chvíľu ťahala a do čela si vyšiel aj Van Aert. No s dobehnutím Sivakova nasadil Thomas a to asi stálo triumf Almeidu. Za víťazom Tour sa vyviezol Alaphilippe a hoci to bol on, kto šiel prvý cez tímového kolegu päťdesiat metrov pred páskou, Portugalčan by to už nedal, takže to bolo v poriadku. Majster sveta bol jasne najsilnejší a Wout Van Aert nedokázal vykuknúť z jeho háku. Dokonca ho na páske skočil ešte Mathieu Van der Poel. Štvrtý s menšou dierou a bez bonifikácií bol v cieli Tadej Pogačar. Sklamaní ostali Van Avermaet, Wellens či Ciccone v závere Top 10.
Ako sme avizovali, Van Aert mal nahanobených desať sekúnd zo včerajšej etapy a dnes pridal ďalšie štyri, takže jeho boj o celkové poradie nemá zatiaľ žiadne trhliny. Ostáva mu dres lídra o štyri sekundy pred Alaphilippom. Belgičanovou výhodou bude zrejme aj to, že to bude ďalej skúšať aj v rovinatých dojazdoch, čo sa o ostatných vrchároch povedať nedá. Náskok ale potrebuje, pretože hoci tu kopcov veľa nie je, niektorí "pavúci" dokážu získať veľa aj na krátkych ťažkých pasážach. Jumbo tu navyše nie je v najsilnejšom zložení, keďže podporuje aj Rogliča vo Francúzsku a dnes to bolo cítiť.
Druhý deň bude zakončený atraktívnym šprintom do kopca. Úvodná časť etapy neobsahuje náročné úseky, ale približne v polovici sa začne trasa vlniť a objavia sa aj náročné stúpania. Už kopec Casciano (4,5 km; 6,1 %) môže natiahnuť pelotón, náročnejšie prevýšenie poskytne horská prémia Poggio alla Croce (3,5 km; 7,5 %) a na kopci sa bude nachádzať aj rýchlostná prémia. Tieto prekážky vyčerpajú pelotón, čo sa môže prejaviť na záverečnom výstupe. Cieľový kopec Chiusdino (7,7 km; 3,6 %) nemá síce odstrašujúci priemerný sklon, ale je dlhý a najťažší na samom konci. Posledný kilometer vyskočí na sklon 5,5 % a po celej aktivite v záverečnej hodine etapy bude šprint do kopca vyhovovať len klasikárom s výbušnými schopnosťami jazdiacimi vo forme.
Vysiela Šport RTVS
2. etapa Tirreno - Adriatico 2021 (World Tour), štvrtok 11. marca
Peter Sagan
