Martin Fraňo: V posledných rokoch denno-denne bojujeme s pudingovou mládežou

 

 

 

Keďže začiatkom roka sa udialo veľa administratívnych zmien vo vojenskom športovom centre Dukla, menil sa systém financovania, personálne veľké zmeny, trošku sme mali oneskorený nástup, veci, ktoré sa bežne riešia koncom predchádzajúcej sezóny, sme museli dobiehať začiatkom tejto. Nielen ja, ale aj mne pridelený administratívny pracovník-manažér, bol na svojom poste nový, chvíľočku sme sa zlaďovali. Našťastie príprava, či už úvodné sústredenia na bežkách, či v teple, ako aj prvé preteky, bežali podľa plánu. Ako sa sezóna postupne rozbiehala vylaďovali sme za pochodu detaily a fungovanie sa ustálilo. Chcem poďakovať VŠC Dukla za ústretovosť, v podstate na všetky moje žiadosti bolo pozitívne odpovedané.

 

 

 

Je to pravda, aj následkom zmien sa nás mnoho personálnych pochodov dotklo a úvod sezóny bol veľmi hektický najmä pre mňa. Bolo to najmä z môjho popudu, aby sa tím rozšíril, viac nabil pretekový program, vznikla konkurencia a možnosti pre viacerých pretekárov. Dukla nám to umožnila, no ďakujem najmä našim sponzorom, lebo bez nich by sme neboli schopní materiálne toľko pretekárov zabezpečiť. Začínali sme s 12-členným kádrom, no v priebehu vypadla dvojica Meňuš, ktorý sa aj po zdravotných problémoch upriamil na štúdium v zahraničí, a Strmiska, ktorý po dohode v priebehu roka a nepresvedčivých výsledkoch na ceste presunul svoje zameranie na dráhu. Úvod sezóny sme nemohli rátať s Haringom, ktorý usilovne pomáhal vyjazďovať olympijskú miestenku v MTB a celý apríl, máj a časť júna laboroval po vážnej chorobe Palčák, takže nakoniec sme boli radi, že po podobných peripetiách v úvode sme mali aspoň ten osem-členný káder k dispozícii. Program bol nabitý, sezóna začala skvelo, no máj i jún bol už trošku menej úspešný, s Haringom a Palčákom by to určite vyzeralo inak. Postupne sa do tímu skvelo začlenil i fyzioterapeut Rado Jambor, ktorý rovnako do strediska zavítal len tento rok a na veľkých akciách perfektne do tímu zapadol.

 

 

 

Sezóna je dlhá, a nie všetko vždy vyjde podľa predstáv. Úvod bol dobrý, sústredenia, úvodný oťukávací Kamerun, prvé víťazstvá, fantastický výkon Tybora v Maroku na podľa mňa dovtedy životných pretekoch, kde do záveru bojoval so Schumacherom o celkové víťazstvo. To boli tie úspešnejšie časti. Bohužiaľ máj práve Tybor laboroval so zdravotnými dýchacími komplikáciami, podobne aj Kováč, či Mahďar. Okolo Slovenska sme začali dobre v Banskej Bystrici, no opäť mal smolný pád Bellan a iné drobnosti narušovali to dokončenie v podobe Top 10, kde chýbali sekundy. Na MSR sme mali znova opäť smolu v podaní hrôzostrašného pádu Bellana a jeho zraneniu a tým straty už istého titulu majstra do 23 rokov v časovke. Tybor dokonca majstrák premaródil. Presadili sa však ďalší a získali sme medaily a UCI body. Chalani tiež sebavedomie. Všetko zlé je na niečo dobré, a práve Patrik Tybor potom po krátkom oddychu dokonale zvládol záverečnú prípravu na OH a priamo na pretekoch zúročil aj ten základ, ktorý získal v ťažkom úvode sezóny pekným 45. miestom, najlepším umiestnením kontinentálneho cyklistu a druhým najlepším umiestnením Slováka v cestných pretekoch na OH v ére samostatnosti. Preteky ako Azerbajdžan či Qinghai Lake boli najväčším podujatím v kariére pre cyklistov Dukly, bolo cítiť z ich strany rešpekt, no všetko malo svoj význam. Len ťažká cesta vedie v budúcnosti k úspechu. Tieto skúsenosti a ťažké preteky sa ukážu neskôr. Nikto nejde ani na svoju prvú Grand Tour s cieľom na nej zvíťaziť, no takýto krok raz spraviť musí, aby bol v budúcnosti na nej úspešný. Takže verím, že každým podujatím prvej či HC kategórie sa budú chlapi posúvať.

 

 

Martin Fraňo počas aktuálnej sezóny (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Jasné, že starší pretekári ako Kováč, Tybor, Mahďar, Palčák a Haring nepotrebujú až takú starostlivosť. Majú svoje overené a zaužívané postupy, vedia sa profesionálne správať, bez problémov dodržiavajú tréningy, vedia čo chcú a netreba ich učiť, ako pretekať. Samozrejme, konzultujeme všetky veci spoločne, akousi predĺženou rukou je Maroš Kováč, s ktorým sa poznáme už od malička, rozumieme si. Trošku mi niekedy vadí pri starších pretekároch určitá zacyklenosť v zaužívaných stereotypoch, ktoré po nejakom čase strácajú na účinnosti a niekedy je vhodná zmena, často i radikálna. V tomto je snáď najväčšia nevýhoda skúsených starších harcovníkov, že veľmi neradi a neochotne menia zaužívané fungovanie, čo je často na škodu veci. No i tu platí, že starého psa novým kúskom nenaučíš a ak áno, tak len veľmi ťažko. V podstate, keď sa darí, nie je ani dôvod, ten skôr príde v chvíľach, keď sa nedarí, no i taký je šport a život. Čo je však mimoriadne dôležité a veľmi ťažké je komunikácia s mladými pretekármi do 23 rokov. Tomuto som venoval podstatnú časť roka, na niektorých pretekároch sa to prejavilo rýchlo, na niektorých len málo.

 

 

 

Bohužiaľ, musím povedať, že pretekári, ktorí prichádzajú z kategórie juniorov a súčasní juniori nie sú výnimka, nie sú na prestup k mužom pripravení. Ani mentálne a ani fyzicky. Súčasná doba je krutá a presadí sa len najsilnejší. Šikovní to pochopia rýchlo a prispôsobia sa. Cesta za úspechom vedie len krutou prácou. Pokiaľ pretekár nemá dostatok sadomasochistických sklonov a nedokáže byť sám na seba neúprosne krutý a nekompromisný, nemá šancu. O to viac, že prestup z juniorov k mužom je naozaj priepastný. Oveľa ťažší, ako si vie ktorýkoľvek junior predstaviť. Mnohí očakávajú obrovské veci, úžasné podmienky a nádherné preteky, no sú veľmi rýchlo sklamaní, aká ťažká práca a utrpenie im predchádza. Okamžite sa ukáže v celej svojej nahote ich nesamostatnosť. Dnešní mladí 18-roční ľudia si často nevedia kúpiť ani rožok v potravinách. Vyspelosťou sú na úrovni niekdajších 13-ročných. Nie sú na fungovanie u mužov pripravení fyzicky a hlavne mentálne, čo ich často zlomí, či veľmi rýchlo odradí. Keď niekto príde k mužom s najazdenými 13 000 kilometrami, s nadváhou, so slabou tréningovou morálkou a bez správnych tréningových, regeneračných, stravovacích a denných návýkov, jeho plynulé zaradenie medzi mužmi je v podstate nemožné, pokiaľ si to neuvedomí okamžite. Mnohí si to však neuvedomia ani za rok.

 

 

 

Som si istý, že sa to dá povedať veľmi plošne. Akákoľvek výnimka je v súčasnosti skôr anomáliou. Napríklad Bellan, Harag i Zimány majú potenciál aj talent, všetci boli víťazi posledných troch Slovenských pohárov juniorov, no vcelku dlho im trvalo pochopiť, že ak chcú byť úspešní, musia byť na seba tvrdí. Sami môžu potvrdiť, že som im venoval dlhé hodiny vysvetľovania na sústredeniach a pretekoch. Z našej mladej partie dokážu byť k sebe tvrdí najviac a teda aj výsledky majú najlepšie. Neustále však treba mladých pretekárov poháňať. Napríklad po odvolaní pretekov Kolem Jižních Čech sme narýchlo zaradili sústredenie v Banskej Bystrici pre mladých pripravujúcich sa na ME. Neustále však potrebujú kontrolu, majú sklony tréning odfláknuť, chýba im potrebná vôľa, sebadisciplína. Ochota okamžite začať regeneráciu. Na tréningu ich treba nonstop kontrolovať. Napr. Bellana som skoro vlastnoručne musel hodiť do kade s ľadovou vodou ihneď po tréningu v rámci regenerácie. Toto celé sa dá zhrnúť do jedného slova "puding". Sú to pudingáči. Určite je to už lepšie, ako tomu bolo na začiatku sezóny, keď prišli všetci ako majstri sveta, no od profesionality mali ďaleko. Ich majstrovské správanie nekorešponduje s reálnymi výkonmi. Stále je tempo pochopenia, že len tvrdou a nezlomnou vôľou sa dá niečo dosiahnuť, veľmi pomalé.

 

Súčasná mladá generácia má skôr sklony dobre vyzerať, odfotiť sa na sociálnu sieť, poprípade sa ísť zviezť na tréning, ale tak, aby to veľmi nebolelo a netrvalo dlho. Úspech prinesie len neuveriteľná krutosť a tvrdá práca. V tom sa možno s mladými po čase zhodneme, no rozdiel je v tom, že oni si pod týmto predstavujú úplne niečo iné, ako je realita. Dvadsať rokov dozadu bolo množstvo pretekárov, ktorých bolo treba v nasadení tréningu brzdiť, dnes je to naopak. Takmer každého treba poháňať, o takom pojme, ako je pretrénovanie, sa dnes môžeme baviť ako o archaizme. Nepoznám takého dvadsaťtrojkára ani juniora, ktorý by sa sám od seba dokázal pretrénovať. Takú vôľu a nasadenie tu nemá nikto, kým v minulosti to bolo bežné.

 

Mojím snom je, aby som mladých pretekárov musel hamovať, no zatiaľ to nehrozí ani zďaleka. Veľmi rád im dávam za príklad útlu cyklistku Ladu Kozlíkovú, ktorá keď začala s cyklistkou, dokončovala preteky v čase, keď už v priestore cieľa bolo všetko zbalené. Jej nezlomné odhodlanie bolo však od začiatku viditeľné. Doslova svojho trénera Usnula prosila, aby s ňou na ďalšie preteky šiel, že už to bude lepšie a kruto bojovala. Nakoniec je to vynieslo titul Majsterky Európy na ceste aj Majsterky sveta na dráhe. Dodnes nezabudnem na sústredenie, ktoré som s ňou absolvoval na Malorke. To bola cyklistka, ktorú bolo treba neustále kontrolovať, ale v zmysle jej brzdenia, aby sa neutiahla až na hranicu smrti. Veľmi by som si želal tak mentálne silného mladého cyklistu, ako bola ona. Ďalším príkladom je možno despotický, no úspešný model tréningu trénera Likéra s našim štvorkajakom. Je jasné, že mäkkosťou a pudingovosťou sa dnes nikto nepresadí, teda aj my začneme pristupovať oveľa tvrdšie ako v tejto sezóne. Samozrejme, najlepšie by bolo, aby to nemuselo byť nútením, no tá tvrdosť by mala vychádzať priamo z jednotlivých pretekárov.

 

 

Martin Fraňo na Okolo Slovenska (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Svoje urobila doba, paradoxne moderné časopisy, internet, reklamy a firmy, ktoré sľubujú zázraky pri použití špeciálneho materiálu, špeciálnych tréningových postupov, špeciálnych bicyklov, kolies, ktoré sľubujú zaručené zlepšenia o xy watov pri menšom úsilí. Bohužiaľ, cyklistika je jeden z najťažších športov na svete. V žiadnom inom športe nemusí športovec toľko dní po sebe absolvovať 5-6 hodinovú záťaž. Práve v tom je krásna, že ten, ktorý si to kruto neodpracuje, si jednoducho úspech nekúpi. Materiál je dôležitý, ale ani zďaleka nie kľúčový. Bicykel sám ťahať nebude. A pokiaľ niekto bude trénovať ledva dve hodiny, nemôže skrátka zvládnuť päťetapák so 180 km etapami. Samozrejme, podstatnú časť zohráva aj všeobecný talent, motor, ktorý cyklista dostane do vienka, no veľmi dôležitú úlohu hrá hlava. Stanovenie svojho jasného cieľa a nekompromisnú cestu za ním. Nemôžem povedať, že súčasná mladá generácia je menej talentovaná, či má horšie podmienky v mladosti, práve naopak. Jediným problémom je celková "pudingovosť", akási mäkkosť súčasného ľudstva, prameniaca už priamo v rodinách. Deti sú rozmaznávané, nie sú pripravené tvrdo pracovať na hraniciach bolesti a utrpenia a nemajú žiadne jasné ciele, rodičia sa ich snažia chrániť od problémov a námahy tak dlho, ako len dokážu. Bohužiaľ, cyklistika je práve šport, kde prím hrá utrpenie a bolesť. Len ten, kto dokáže zvládnuť, ba mať priam rád toto utrpenie, sa dokáže stať úspešným. Možno ma bude niekto za tieto slová odsudzovať, ale v našom športe je to tak a prešiel si tým každý úspešný pretekár minulosti  a prechádza každý úspešný v súčasnosti. Ak si tým naši mladí neprejdú, s cyklistikou bude u nás koniec.

 

 

 

Je to skrátka realita. Je jasné, že cyklistika je veľmi krutý šport, ktorý núti telo vynakladať úsilie na hraniciach životných funkcií takmer denne počas dlhých dní pri etapových pretekoch. Kto tento pocit nezažil, ako sa telo po desiatej etape cíti, nepochopí. V podstate sa jedná o ukrutný stav totálne zdemolovaného organizmu. Na druhej strane ten neuveriteľný pocit eufórie, ktorý zažíva cyklista pri úspechoch, víťazstvách tvrdo vydretých hodinami utrpenia, to je niečo, čo sa nedá zaplatiť, kúpiť a nedá sa ani slovami opísať. Každý z cyklistov, ktorí svoje životy takto masakrovali roky pri vrcholovej cyklistike Vám povie to isté. Život cyklistu, jeho pocity a zážitky sú skvelé, nedajú sa kúpiť, sú ale zaplatené hodinami utrpenia. Na toto musí byť mladý cyklista mentálne pripravený a bohužiaľ nie je. Ja keď si pozriem tréningové denníky, vidím tréningovú morálku na tréningu a pretekoch a porovnám to s výsledkami na pretekoch, je to priama úmera. Bez práce, nie sú skrátka koláče. Môžem zaručiť, že ľahko, pekne a bez ukrutnej bolesti, trápenia, sebatrýznenia a sebakontroly sa úspech nedostaví nikdy. Navyše, nestačí sa trápiť chvíľu, dobrý cyklista zreje roky, no na konci cesty ho čaká určite odmena.

 

 

 

V každom prípade, sezóna ešte neskončila. Päticu Tybor, Mahďar, Bellan, Zimány a Harag čakajú Majstrovstvá Európy. Bellana i Majstrovstvá sveta. Potom si predĺžime sezónu veľmi lukratívnymi a ťažkými pretekmi 1. kategórie UCI, kde sme dostali pozvanie organizátorov. Poslúžia ako veľká skúsenosť a základ do ďalšej sezóny. Postupne nás čakajú preteky 1.1 Duo Normand vo Francúzsku, potom Tour of Sharjah UCI 2.1 v Spojených arabských emirátoch a Tour of Taihu UCI 2.1, všetko v konkurencii World Tour a prokontinentálnych tímov. Až v novembri si doprajeme oddych. Haring sa bude venovať cyklokrosu, svoju techniku si v krose určite oprášia na nejakých pretekoch aj Bellan so Zimánym. Stretnutie nového tímu pre rok 2017 plánujeme na druhý decembrový týždeň tradične na Králikoch prvými túrami a spoznávaním sa.

 

Základ tímu 2017 by však mali tvoriť súčasní cyklisti, mám predstavu o zaradení niektorých nových. Rád by som zaradil aj možno dvoch, troch prechádzajúcich z juniorov. Tu však naozaj chceme postupovať obozretnejšie ako v minulosti, keď sa viac prihliadalo na nejaké osobné kontakty, známosti, vzťahy a doporučenia. Ja som sa nikdy netajil tým, že chcem mať len tých najlepších a každý, kto sa aj počas sezóny ukáže ako najlepší, bez ohľadu na vek a splní základné parametre príležitosť dostane. Aj preto som si chcel vyskúšať pretekárov trainee na skúšku. Pod slovom najlepší si však musíme predstaviť komplex mnohých faktorov. Fyzické predpoklady, mentálne predpoklady, motorické a funkčné parametre, rýchlostné parametre, výška, váha, výkon, schopnosť začleniť sa a fungovať v kolektíve, rešpektovať rozhodnutia atd. Môj plán je si vybrať päticu mladých cyklistov, absolvovať osobné pohovory, testovanie funkčných parametrov, zdravotnej prehliadky vo VŠC Dukla, poprípade nejakého prvého oťukávacieho sústredenia a na základe komplexných parametrov, výsledkov lekárskych prehliadok, pohovorov, výsledkov, štúdia tréningových denníkov za posledné roky si vybrať tých najlepších, pretože nejaký výrazný prevyšujúci supertalent nám z juniorov neprichádza.

 

Novinkou je aj to, že trojica pretekárov U23 Bellan, Harag a Zimány po návrate z ME resp. MS absolvuje s inými mladými športovcami Dukly trojdňový kemp pod výcvikom bojovej špeciálnej jednotky na cvičisku v Lešti. S nočnými presunmi, bojovým programom, plazením v blate, spaním v stanoch imitujúcich bojové podmienky. Tam si trošku zažijú vojenskej nekompromisnosti, ktorá po zániku ZVS možno trochu mladým chlapcom chýba. Verím, že aj podobné zažité podmienky, bez spánku a v krutom výcviku, dokážu mladých pretekárov trošku zoceliť.