T. Campagnolo - génius, bez ktorého by súčasný bicykel vyzeral inak

Tullio Campagnolo, postava, ktorá najviac ovplyvnila vývoj pretekárskej techniky v 20. storočí, postava cyklistického génia, ktorý zmenil svet cyklistickej pretekárskej techniky od základov.

Narodil sa ako druhé dieťa Valentinovi Campagnolovi a Elise Paiusco 26. augusta 1901 v chudobnom regióne Vicenzy. Rodičia pri zápise mena v matrike chceli uviesť meno Tullio, no úradník zhrozený nápadom nevzdelaných ľudí zapísal malému Tulliovi oficiálne meno Getullio (derivát Gaetullius – rodený Gaetánčan). Mladý Gaetullio vždy s veľkým odporom písal svoje meno na papier pri podpisovaní, až sa jedného dňa rozhodol používať oficiálne meno, ktoré mu pôvodne vybrali rodičia, a ktoré mu bolo bližšie, stal sa z neho Tullio Campagnolo.
 

 

 

 

V chudobných časoch rodina žila z príjmu otca Valentina, ktorý predával drobné súčiastky, skrutky, železné súčiastky v malom železiarstve, matka Elisa bola v domácnosti a starala sa o deti.  Pre malého Tullia bol otcov obchod zdrojom obrovskej inšpirácie. Veľmi ho bavilo pohybovať sa medzi železnými súčiastkami, konštrukciou drobností i hračiek bol od malička posadnutý. Ako 14ročný nastúpil štúdium výtvarníctva a dizajnu a ako 18ročný sa rozhodol zúčastniť sa konkurzu na rušňovodiča. V období rozvoja železnice ho lokomotívy lákali ako zdroj vysokej techniky tej doby. Napriek tomu, že konkurz vyhral, bolo mu ponúknuté miesto druhého strojvodiča, čo ho veľmi neuspokojovalo a na železnici skončil a vrátil sa do železiarstva svojho otca. Pri mnohých opravách bicyklov ostal fascinovaný týmto vynálezom a rozhodol sa, že sa stane pretekárom. V 21 rokoch obliekol dres Veloce Club Vicentino. Od začiatku sa mu začalo dariť a rýchlo sa presadzoval aj medzi skúsenejšími a staršími pretekármi. Bol známy svojou až chorobne prehnanou starostlivosťou o svoj bicykel, ktorý bol neustále čistý, premazaný a perfektne zoštelovaný.  Neustále sa snažil drobnosťami vylepšovať vzhľad a najmä funkčnosť svojho bicykla.

Pre cyklistiku bol zlomový okamžik, keď v roku 1927 v daždi stúpal na priesmyk Croce d´Aune a potreboval skrehnutými prstami odkrútiť matice zadného kolesa, aby ho pretočil na druhú stranu, kde bol namontovaný ľahší prevod – vtedy bežná vec pri menení prevodu. Skrehnuté prsty nemali dostatok sily na povolenie matice a vtedy sa Tullio rozhodol, že takto to ďalej nejde, v hlave mu mátala myšlienka zostrojenia nového prehadzovacieho systému.
 

 

 

Prvým z jeho 185 patentovaných vynálezov sa stal rýchloupínací náboj. Práve Tullio bol prvým, ktorý vynašiel rýchloupínací náboj vsúvaný do dutej osky náboja presne tak, ako ho poznáme dnes. Tento systém umožnil rýchle vybratie kolesa pri výmene a zároveň zabezpečoval bezpečné upevnenie vo vidlici. Písal sa 8. február 1930, keď patent rýchloupínacieho náboja oficiálne začal novú éru.

 

 

 

V tej dobe už uvažovali organizátori Tour de France o povolení používania meničov prevodov, v tridsiatych rokoch vládli svetu Vittoria Margherita bratov Niedduovcov, či Super Champion od firmy Osgear. Neskôr do tohto boja vstúpil Simplex, keď udrel Tullio. Patentoval si nový systém Campagnolo Cambio Corsa, dvojpáčkový zložitý mechanizmus, ktorý neskôr vystriedal jednopáčkový Campagnolo Paris-Roubaix. (viď. 1. diel seriálu o technike)

Technicky a konštrukčne to bol veľmi zaujímavý počin, no trochu slepá ulička. Obrat prišiel v roku 1950, keď Tullio predviedol prvú takmer kompletnú sadu Campagnolo Gran Sport s paralelogramovým prehadzovačom takmer dnešného typu a Campagnolo sa okamžite stal najpoužívanejšou značkou na pretekárskych bicykloch. Už nielen veľký  taliansky šampión Coppi, ale takmer 90 % profesionálneho pelotónu jazdilo na Campagnole.

Novouvedená sada Campagnolo Record sa stala absolútnym synonymom pre najväčšiu možnú kvalitu a trvácnosť cyklistických komponentov. Nezničiteľné kľuky, ktoré sa od roku 1957 vyrábali nezmenene tridsať rokov, nezničiteľné prehadzovače, či brzdy. Toto všetko bolo špičkou v obore. Nastala doba totálneho kopírovania Campagnola, takmer všetci výrobcovia kopírovali s malými úpravami takmer všetko, čo Campagnolo vyrobil a patentoval.

Veľkosť Tullia spočívala v tom, že aj keď sa jeho firma zväčšovala rapídne a zamestnávala tisícky zamestnancov vo Vicenze a neskôr i inde, stále zostával verný svojej posadnutosti vynaliezania. Takmer všetky technické vymoženosti vyšli výlučne z jeho hlavy.  Mechanik Ernesto Colnago, ktorý sa popri práci mechanika v profesionálnom tíme začal venovať ručnej výrobe rámov sa stal jedným z najbližších priateľov Tullia a spoločne posúvali hranice techniky dopredu. Dodnes je slovné spojenie bicykla Colnago s výbavou Campagnolo brané ako porovnávacia vzorka. Tullio však nebol len geniálny vynálezca, stal sa blízkym priateľom Merckxa, Gimondiho, Mosera a mnohých iných šampiónov, ktorí na jeho súčiastkach vyhrávali takmer všetko vrátane svetových rekordov v hodinovke. Absolútnou čerešničkou  na torte bola spolupráca Tullia s Ernestom na bicykli Eddyho Merkxa pre rekord v hodinovke v Mexiku 1972. Ernesto vyrobil špeciálny odľahčený rám s mnohými odvŕtaniami a Tullio pridal rovnako odľahčené kľuky, titanové hlavové zloženie a svetový unikát, pedále a náboje vyrobené z ruského berýlia, ktoré sa používalo pre svoju ultravysokú cenu len v leteckom priemysle. Titanový predstavec dali vyrobiť v USA, pretože v Európe v tom čase nik nevedel titan zvárať. Výsledkom bol na tú dobu neskutočne ľahký bicykel s váhou 5,75 kg a veľkou pevnosťou.

 

Rozvoj automobilového priemyslu využil Campagnolo otvorením fabriky v San Lazzaro di Savena v roku 1964 na výrobu ultraľahkých automobilových magnéziových diskov kolies pre pretekárske autá, ktoré sa dnes predávajú v závratných hodnotách. Plne ovládol cyklistickú Európu a začal exportovať do USA. Cyklistické komponenty tam zožali obrovský ohlas, ba dokonca vysoká miera kvality práce primäla NASA, aby najala firmu Campagnolo na dodávku špeciálnych súčiastok do satelitov vysielaných agentúrou do vesmíru.
 

 

 

Koncom sedemdesiatych rokov zo 40 profesionálnych tímov používalo 38 sadu Campagnolo. Od roku 1968 do roku 1988 až na tri výnimky vždy víťaz Tour, Gira a Majstrovstiev sveta pretekal na bicykli osadenom Campagnolom. Tullio začal byť posadnutý titanom a okamžite začlenil titanové súčiastky do výroby.

Koncom sedemdesiatych rokov sa začalo z Ázie predierať Shimano, najskôr do USA, neskôr pomaličky do Európy, a to najmä svojimi cenami, no počas života Tullia nemalo jednoducho šancu. Bola to doba Campagnola.

Campagnolo bol známy perfekcionista, takže do ponuky firmy zaradil originálny drevený kufor s profesionálnym cyklistickým náradím, ktorý je asi najkompletnejším mechanickým vybavením v histórii a bol snom každého cyklistického mechanika. Zachované exmpláre sa predávajú za závratné ceny.
 

 

 

 

Medzi vynálezy Tullia, na ktoré bol obzvlášť hrdý patria i tie, ktoré nesúvisia s cyklistikou a používame ich takmer denne bez toho, aby sme vedeli, že pochádzajú z hlavy cyklistického génia. Kovový otvárač na orechy zjednodušíl prácu lúpania vlašských orechov výrazne a navyše je v kvalitnom nerezovom prevedení klenot každej kuchyne, no asi najdôležitejším bol otvárač vínových fliaš.
 

 

 

Keď v roku 1966 Tullio ako veľký milovník vína musel použiť obrovskú silu pre otvorenie veľmi kvalitnej fľaše vína a zranil si pri tom ruku, okamžite sa rozhodol pre konštrukciu niečoho, čím sa fľaša dá otvoriť veľmi ľahko. Za pár chvíľ zostrojil v súčasnosti najpoužívanejší otvárač vína na svete. Samozrejme originálny Campagnolo Big otvárač je veľký kus nástroja, 27cm vysoký vyrobený z kvalitného materiálu. V roku 2003 firma tento výrobok stiahla z výroby v konkurencii lacných ázijských kópií, no pre veľký dopyt bol do výroby opäť v roku 2005 zaradený. Je to zberateľský kúsok, ktorý je balený v drevenej bedničke a vyrába sa v medenom,  nerezovom a pozlátenom prevedení v cenách do 200 eur. Tento geniálny otvárač v parádnom technickom prevedení pripomína každému cyklistickému fanúšikovi pri fľaši vína akým multigéniom Campagnolo bol.
 

 

 

V roku 1983 uzrela svetlo sveta výročná sada Campagnolo Super Record 50. výročie, ktorá je snáď najkrajšou a najestetickejšou cyklistickou sadou, ktorá bola kedy vyrobená (viď 4. diel histórie).

Paradoxne práve v roku 1983 Tullio Campagnolo vo veku 83 rokov zomrel. Už v roku 1980 Tullio preniesol časť zodpovednosti na plecia syna Valentina, ktorý po jeho smrti kompletne prevzal vedenie vtedy už veľkej firmy. Valentino prevzal firmu v dobe, keď začala do Európy prenikať vlna Shimana a postupne vlyv firmy začal slabnúť. V začiatkoch ešte dokázala konkurovať zavedením krásnej sady Campagnolo C record s legendárnymi delta brzdami a nádherným prehadzovačom, no postupne začala zaostávať vo vývoji.

Zavedenie indexovaného radenia, prehadzovania v brzdových pákach, či elektronické radenie, v tom všetkom už len dobiehala kroky konkurenčného Shimana, ktoré prevzalo celosvetovo pozíciu lídra na poli cyklistických súčiastok.  Tento fakt je daný najmä populárnosťou MTB bicyklov, do ktorých Valentino skúsil trochu načrieť, no potom sa ich definitívne zriekol a prenechal pole pôsobnosti Shimanu a neskôr Sramu. Moderné inovácie Campagnola v súčasnosti, zavedenie značky Fulcrum pedstavujú snahu dvíhať meno Campagnolo tam, kde v minulom storočí stálo, a to na totálnej špičke cyklistickej pyramídy. Tullio bol svojrázny, no veľmi inteligentný cyklistický vizionár, bez ktorého by sme dnes pravdepodobne pretekársky bicykel poznali v trošičku inej podobe.