ME: Medzi U23 vyhral Dainese, medzi ženami Pietersová, Slováci sa do cieľa nedostali

 

 

Sobotu doobeda 152 pretekárov do 23 rokov z 33 európskych krajín bojovalo o titul v tejto vekovej kategórii v klasických cestných pretekoch. Ich trasa merala 138 kilometrov, teda okruh v Alkmaare pretekári absolvovali dvanásťkrát. Pozornosť budili predovšetkým výbery Holandska, Belgicka, Švajčiarska, Nemecka a Talianska, ktoré reprezentovala šestica jazdcov. Rovnaký počet cyklistov malo v hre aj Slovensko. Boli nimi Samuel Oros, Martin Vlčák, Matúš Štoček, Adam Foltán, Lukáš Kubiš a Andrej Líška.

 

Hneď v úvodnom kole sa vytvorilo niekoľko skupín, rozostupy medzi nimi boli zatiaľ minimálne. Na konci prvého okruhu sa vpredu pohybovalo 50 cyklistov, ku ktorým sa v druhom kole pripojilo ďalších 32 jazdcov. Skoro polovica jazdcov sa márne snažila dostať naspäť do hry, lopotili sa za vedúcou skupinou o celú pol minútu. Situácia na ceste sa však neustále menila, aj kvôli silnému vetru. Už v ďalšom kole sa v čele vyselektovalo dvadsať mužov, ale ešte stále sa nejednalo o finálnu selekciu. Na konci šiesteho kola bolo vpredu opäť 50 mužov.

 

Ani v kategórii U23 nechýbalo veľké množstvo pádov. Doplatili na ne viaceré reprezentácie, ale najviac Španielsko. Na zemi sa ocitli dvaja ich pretekári, Francisco Galván ešte dokázal pokračovať, ale José Daniel Viejo musel odstúpiť. Medzitým sa uniknúť podarilo dvom cyklistom. Boli nimi Alexander Konychev z Talianska a Jonas Iversby Hvideberg z Nórska. Ich nástup spočiatku nevyzeral nádejne, ale keďže za nimi sa prestalo ísť, dokázali sa odlepiť. Až keď zvierali v rukách dvadsať sekúnd sa prebudili Mathias Jorgensen z Dánska a Petr Kelemen z Česka, ktorí sa rozhodli vedúce duo stíhať.

 

Konychev a Hvideberg na konci siedmeho kola viedli takmer o minútu, a nezdalo sa, že by sa niečo malo zmeniť. V pelotóne sa totiž vôbec nešlo a neexistovala v ňom žiadna spolupráca. Vymyslieť niečo sa snažili Belgičania, ale keďže ani jeden ich jazdec sa nedokázal odlepiť, rozhodli sa, že potiahnu špicu, aby im uniknuté kvarteto neušlo ešte viac. Okamžite sa medzera medzi nimi a dvoma skupinami pred nimi začala zmenšovať. Tiež z balíka začali vypadávať jazdci jeden po druhom. Problémy mali aj Puppio (Taliansko) a Papierski (Poľsko).

 

Kelemen a Jorgensen sa snažili doskočiť do úplného čela, lenže ani na začiatku deviateho okruhu sa im to stále nepodarilo. Ich manko na Konycheva a Hvideberga bolo v tomto okamihu dvadsaťdva sekundové, takže za celý čas sa vôbec nedokázali priblížiť. To pelotón sa ku vedúcej dvojičke každým metrom približoval, práca Belgičanov sa tak začala vyplácať, pretože rázom balík strácal iba tridsať sekúnd. Istý čas im mohla pomáhať aj motorka, čo rozčúlilo jedného Dána, ktorí sa všemocne snažil odohnať ju. Dosť, že pri tom nespadol. 

 

Skupina prenasledovateľov sa stala minulosťou 36 kilometrov pred páskou, kedy už pomocnú ruku Belgičanom podali aj Briti a Holanďania. Prví dvaja pretekári si stále viedli výborne, v technickej pasáži v uličkách Alkmaaru dokonca vedeli získať zopár sekúnd na svoju stranu, lenže vo veternej časti sa nemohli sile za nimi vyrovnať. Pri deviatom priechode cez cieľ mali náskok 22 sekúnd. Rýchlosť pelotónu sa poznačila aj pod jeho veľkosť. Tri kolá do konca pretekov sa v ňom nachádzalo už len 35 mužov.

 

Potom sa ale vyššie uvedené reprezentácie zo špice vytratili a trápiť sa musela dánska trojica, ktorá sa všemožne snažila držať dvoch utečencov na dostrel, lenže Konychev a Jorgensen naďalej ukážkovo spolupracovali a zas čo-to na hlavnú skupinu získali. Do predposledného kola vstupovali o takmer trištvrte minútu skôr a mohli reálne pomýšľať na výhru. Túto skutočnosť akoby si uvedomili opäť Holanďania a Švajčiari, boli to oni, ktorí vymenili Dánov na čele pelotónu. Naopak, Belgičania zatiaľ iba situáciu pozorovali.

 

Trinásť kilometrov pred koncom sa nachádzal úsek po kockách a na silnom vetre. Konychev v ňom predviedol svoju silu, urval z háku svojho súpera. Vpredu tak krúžil úplne osamote. Do posledného okruhu vchádzal s náskokom dvadsaťpäť sekúnd. To Hvideberg už pri cenganí zvonca bol súčasťou pelotónu a jeho sen o medaile sa definitívne rozplynul. Snívať však mohli začať iní, na začiatku posledného kola sme sledovali niekoľko nástupov, ale talianski jazdci ich výborne chytali. Preto balík zostal pokope. 

 

Už sa zdalo, že Alexander Konychev a jeho púť sa skončí neslávne, hlavná skupina bola za ním desať sekúnd a Talian to cítil. Neustále sa obzeral. Prišli však uličky v meste, kde sa znovu vzdialil a o víťazstvo bojoval až do posledného úseku na kockách. Tam ho predbehli jazdci z pelotónu, ktorých ťahali chlapci z Poľska. Do šprintu priviedli balík dánski reprezentanti, lenže Alberto Dainese z Talianska bol v závere suverénne najrýchlejší a v špurte vyhral o parník. Druhý finišoval Niklas Larsen z Dánska, tretí bol Rait Ärm z Estónska.

 

Slovenské dresy nebolo vidieť. Zo šestice slovenských reprezentantov neprišiel do cieľa ani jeden. Osudným sa im stal už pád v prvej zákrute, za ktorým Slováci zostali trčať a potom sa už len horko-ťažko vracali naspäť. Do pelotónu sa dokázali dostať Adam Foltán, Lukáš Kubiš a Matúš Štoček, ktorý neskôr aj spadol. Ostatní traja jazdilli od úvodného pádu v grupette, pokým ich rozhodcovia nestiahli z trate. 

 

 

Vyjadrenie Michala Clementisa (reprezentačný tréner U23)

"Absolútna katastrofa. Som vytočený, frustrovaný, sklamaný. Chalani si vyjazdili štartovú pozíciu ako vyjazdili - od 110. miesta horšie. Tak ako v juniorskej kategórii, hneď v prvej zákrute pád, mokrá vozovka, totálne sa to nadelilo. Chalani všetci vzadu, ako-tak sa s vypätím síl dostali vôbec len do pelotónu Štoček, Foltán a Kubiš. Ostatní zostali vzadu, v grupette. Tí traja jazdili v balíku, ale keď mala skupina ešte sto ľudí, začali odlietať. Štoček ešte aj spadol. Sám. Všetci postupne vycúvali, boli bez šance na návrat. Ešte ich dobehlo grupetto, kde boli Oros s Vlčákom, takže sme mali piatich ľudí v grupette a slovenský mechaničák jazdil jediný za touto skupinou, pripadal som si ako tréner San Marína. Skupinu v polovici pretekov rozhodcovia odstavili a preteky sme mohli dopozerať maximálne ako fanúšikovia. Je to celé zle, nemám jediný pozitívny moment, ktorý by som odniekiaľ vytiahol. Tragédia. Takmer každý víkend jazdíme po pretekoch, v živote toľko reprezentačných výjazdov žiadna generácia pred nimi nemala a všade sme poslední. Estónci, s ktorými sa stretávame na pretekoch a poznám sa s ich trénerom, majú ešte menší rozpočet ako my, maličká krajina a jeden od nich tretí, druhý čo cestu skoro ani nejazdí bez problémov v balíku. Chalani nechcú / nemajú na to. Neviem, čo ďalej, neviem. Musí mi hlava vychladnúť, ale toľko frustrácie čo som ja tento rok zažil sa nedá porovnať s ničím čo som doteraz zažil."

 

 

 

Matúš Štoček (1999, Petroli Firenze - Hopplá)

Adam Foltán (2000, Topforex - Lapierre)