Vysiela Šport RTVS
Po postupnom útlme kariéry Petra Sagana budú slovenskí fanúšikovia čoraz väčšiu pozornosť venovať Martinovi Svrčkovi, ktorého tento rok čaká druhá sezóna medzi mužmi, prvá celá v tíme Soudal - Quick-Step. Rozprávali sme sa s ním o rôznych aspektoch jeho prípravy, zvykaní si vo World Tour i o najbližších plánoch.
Začneme ešte tvojimi vlaňajšími zdravotnými problémami. Začal si v tíme Biesse - Carrera, ale zlomil si si kľúčnu kosť a nasledovali až tri operácie. Je to už úplne v poriadku alebo ešte pociťuješ nejaké nepríjemnosti?
Už je to v poriadku. Nemám tam stále cit, no to je asi dobré. Som rád, že sa to vyriešilo, a myslím si, že to obdobie ma zocelilo.
Odjazdil si iba zopár pretekov ako dvadsaťtrojkár a potom si vhupol rovno do najväčšej profi cyklistiky. Zaujíma nás, či to bol pre teba veľký skok od juniorov k mužom, ktorí jazdia tie najnáročnejšie preteky. Alebo sa to dalo zvládnuť bez problémov?
Vnímam to tak, že obrovský skok to nie je, no má to svoje špecifiká. U juniorov sa na krátkych pretekoch stále pretekalo. Nástup za nástupom, každý sa chcel ukázať, skúšať to. U mužov to má svoju hierarchiu alebo systém. Zvyčajne na začiatku vidíme pár nástupov, potom odíde únik, ide sa pomaly a závere sa veľmi zrýchli. Čiže ten začiatok alebo stred etapy/pretekov je vo World Tour ľahší ako u juniorov a potom ide tempo výrazne hore. Na posledných 20-30 kilometroch je už veľmi cítiť rozdiel.
Čiže u juniorov je tých nástupov väčšinou viac, ale jasné, že muži vedia silnejšie nastúpiť na krátkom úseku, ale i, naopak, dlho držať tempo. No a takou tou veľmi viditeľnou zmenou je, že preteky sú dlhšie. Tomu teda treba prispôsobiť tréning, určite ho predĺžiť oproti tomu, čo trénujete v mládežníckej cyklistike.
Spomeňme si ešte na vydarené Okolo Slovenska, kde si šiel naozaj skvelo. Musel si plniť tímové úlohy, no nevypúšťal si závery, strážil si si toho najlepšieho Slováka. Bol tím s tebou spokojný? Dá sa povedať, že aj teba to veľmi motivovalo a potešilo, že si to dokázal tak zvládnuť?
Áno, áno, určite. Bola to obrovská motivácia a dobrý pocit na konci sezóny s tými zdravotnými problémami. Trénoval som naplno asi mesiac po poslednej operácii, takže na to všetko som mal veľmi dobrú formu. Myslím si teraz s odstupom, že to bolo vďaka tomu, že som bol psychicky veľmi dobre nastavený. Ešte ma výborne motivoval aj prológ (Martin bol deviaty, pozn. red.) a potom to už išlo.
| Martin Svrček s Josefom Černým na OS (© Ján Melicher) |
Dôležité bolo, či to tak vnímal aj tím...
Určite. Každý deň som dostal pochvalu, najviac po predposlednej etape do Spišskej Novej Vsi. Tam ma veľmi vychválili kolegovia aj obaja športoví riaditelia. Posledných 30 kilometrov som chytal skoro všetky nástupy od Jumba. Bol to veľmi dobrý odrazový mostík do zimnej prípravy.
Ako vyzerala príprava na novú sezónu? Kde trávi zimu pretekár ako ty? Saganovci mali hneď od začiatku svoje zázemie v Taliansku, u nás rozhodne v zime nie sú ideálne podmienky na tréning...
Ja nemám v zahraničí svoje stále miesto. Po októbrovej dlhšej pauze som v novembri trénoval doma na Slovensku, potom som sa ku koncu mesiaca s priateľkou presunul do španielskeho Calpe, kde som trénoval a kde sa neskôr odohralo aj tímové sústredenie. Aj po ňom som si ešte pobyt v teple predĺžil a potom šiel pred sviatkami domov. Následne som pred Silvestrom dostal virózu a 4-5 dní som nemohol trénovať. To bolo nepríjemné, lebo celý proces sa spomalil a potom som už odletel do Austrálie. Nemal som to v pláne, pre tú chorobu o to viac, ale Josef Černý dostal covid, a tak som vycestoval na Tour Down Under aj na Cadel Evans Race. Tak som sa vrátil domov.
Teraz ťa čaká súťažná pauza - ako sa budeš pripravovať? V celom žilinskom regióne je kopec snehu...
Áno, je to tu komplikované, mínusové teploty. Po Austrálii je to mierny šok, takže budem musieť ísť opäť do tepla, práve to riešim. S tímom nemáme teraz naplánované žiadne sústredenie, takže to si musím riešiť celé sám. Sám sa pripravujem.
To je teda zaujímavé. Iba jedno sústredenie bolo s tímom, inak si sa pripravoval po vlastnej linke. Teambuilding ste nemali? Quick-Step je tým známy, veď svojho času bol aj na Slovensku.
Áno, to sme mali ešte v októbri po sezóne.
| hviezdni spolujazdci Jakobsen, Merlier, Evenepoel, Senechal (© Wout Beel) |
Kedysi existovali tréningové denníky, teraz už máš asi všetko v cyklopočítači. Ako to prebieha? Určite musíš byť pod dohľadom trénera. A ktorý to je?
Áno, každý v tíme má svojho trénera, ja mám Holanďana Koena Pelgrima, ktorý mi nastavuje každý tréning, a mojou úlohou je plniť ho. (úsmev)
S ním asi aj najviac komunikuješ zo všetkých ľudí z tímu, zjavne na dennej báze.
Áno, presne tak. Denne sa rozprávame s trénerom, ako sa mi šlo na tréningu, ako sa cítim, čo bolo dobré, čo nie, aby vedel, ako to nastaviť na ďalší deň. Prípadne ak sa necítim dobre, musím mu to dopredu nahlásiť, aby vedel, čo sa deje, a mohol to upraviť. Je veľmi dôležité prispôsobovať tréning zdravotnému stavu.
Tiež by si mal mať športového riaditeľa. S ním čo preberáte?
Každý má kvázi toho svojho, u mňa to je Wilfried Peeters. Mimo pretekov riešime najmä logistiku. Tým, že cestujeme po celom svete, je to dosť dôležitá súčasť celej skladačky. Treba riešiť, kedy, odkiaľ, kam idem na preteky. Potom cestu z nich: či idem na ďalšie, alebo domov, či do tepla. Čiže so športovým riaditeľom potrebujete riešiť toto. No a potom, samozrejme, píše mi aj rôzne záležitosti, na čom sa dohodli v tíme, aké sú plány, úlohy. Pretekársky kalendár.
| Martin Svrček s Patrickom Lefeverom (© Ján Melicher) |
To máš prominentného športového riaditeľa, Peeters roky jazdí ako hlavný DS Quick-Stepu na Tour de France... Čiže ako vyzerá základná logistika? Aby si to vedel fanúšik lepšie predstaviť.
Ak idem na preteky, bicykel si, samozrejme, nechávam doma - mám svoj tréningový. O pretekársky + rezervu sa každému starajú mechanici, čiže všetko ma vždy čaká na mieste tam, kam priletím. Športový riaditeľ sa ma pred pretekmi opýta, kde som, odkiaľ teda chcem letieť, kedy by som mal prísť, a potom od neho dostanem pokyny, že mám prísť do Viedne alebo Bratislavy tento deň o takej a takej hodine, letím napríklad do Charleroi, a na letisku v cieľovej destinácii ma vždy už čaká niekto z tímu, kto mňa alebo viac ľudí, ak sa tam postretávame, odvezie na preteky.
Čitateľov určite zaujíma, ako vzniká súťažný program. Diskutovali o ňom s tebou alebo si ho len dostal do emailu? Predsa len, logicky nie si v pozícii hviezdy tímu, ktorá si to môže navoliť sama...
No isteže si veľmi nemôžem vyberať, ale to je úplne prirodzené. (úsmev) Musím povedať, že k tomu pristupujú veľmi profesionálne a pýtali sa ma napríklad, či chcem ísť do Austrálie. Určite by som však nevravel, že niekde to nemám rád a nechcem tam ísť. (úsmev) Určite by som si ako taký mladý pretekár nedupal, že tam a tam veľmi chcem ísť. Nechávam to, samozrejme, na tím, ktorý vie, čo robí. Takže športový riaditeľ mi to nastavil, rozprávame sa o tom a isteže, keďže sa sezóna vyvíja, bude dochádzať aj k zmenám a pod. Zatiaľ to vyzerá tak, že od Le Samyn 28. februára absolvujem viacero belgických jednorazoviek a Coppi e Bartali. Apríl by som ešte v tejto chvíli neriešil. Budeme to riešiť priebežne, dám vedieť.
Fanúšikov veľmi zaujíma taká klasická otázka, s kým najviac komunikuješ z pretekárov, kto ti je sympatický, najviac ti sadol.
Viem, že to fanúšikov zaujíma, ale ono to je tak, že som v tíme veľmi krátko a netrénujem s nimi, nieto aby som dokonca býval blízko nejakého kolegu. Bol som s ostatnými pretekármi na pár akciách, čiže na sústredení alebo pretekoch sa porozprávame, jasné, ale žeby som si denne s niekým písal, tak to nie. Máme spoločnú skupinu, kde si píšeme, keď sa niečo podarí, alebo nejaké zaujímavosti. Napríklad Timovi Merlierovi som nedávno gratuloval k narodeniu dieťaťa v tejto skupine, čiže takto to funguje.
Ale ak chcete počuť nejaké meno, celkom si rozumiem s Jamesom Knoxom. Boli sme spolu na niekoľkých pretekoch, viackrát štartoval aj na Okolo Slovenska, takže s ním som sa rozprával doteraz najviac.
| Martin Svrček a James Knox na čele pelotónu (© Ján Melicher) |
Mali sme pripravenú aj otázku o tom, že ako mladík určite vzhliadaš k najlepším cyklistom a keď si teraz mohol vidieť Evenepoela alebo Alaphilippa, či ťa na ich správaní možno niečo prekvapilo, zaujalo, alebo sa hovorí v tíme, čo zvyknú robiť možno inak, že dokážu byť najlepší - majstri sveta. Ale vravel si, že si s nimi príliš nebol.
Áno, bohužiaľ, nič prevratné nepoviem. (úsmev) Bol som s nimi len veľmi krátko na teambuildingu a sústredení, kde boli desiatky ľudí, takže nič zásadné som si z toho neodniesol, ani nemôžem povedať, žeby som ich teraz nejako špeciálne sledoval. Určite nie, to by asi ani nevyzeralo dobre. Ale vieme, že sú to neskutoční makači. Remco vlani odtrénoval 37-tisíc kilometrov. Alaphilippe je zasa známy tým, že tréningy vie splniť presne na minútu. Sú to veľkí profíci.
Ani si sa nedozvedel od tímu niečo zaujímavé, o čom si dovtedy nevedel – z hľadiska tréningu, stravy alebo regenerácie?
Nič, čo by bolo zásadné. Profesionálny tím je skôr o tom, že vedia vychytať množstvo detailov na všetkých úrovniach. Tréning sa mi zmenil v tom, že u juniorov som trénoval oveľa intenzívnejšie modely. Teraz mám veľa vytrvalostných tréningov a ešte vidno, že mi to nie celkom sedí, keďže mám len 19 rokov. Konzultujem to všetko s trénerom a je dôležité, aby sme sa dobre pochopili, komunikovali medzi sebou. Myslím si, že je to na dobrej ceste. Aj on prihliada na to, ako sa poznám. Nie je to vyslovene striktné, žeby mi povedal, že to a to spravíš, basta. Ale vždy si to prejdeme, potom vyhodnotíme. Počúvame sa navzájom. (úsmev)
Ale nie je trochu otupné trénovať v 95 % prípadoch osamote? Predsa len často vidíme na sociálnych sieťach posty, kde sa pretekári fotia s kolegami či kamarátmi aj z iných tímov ako trénujú v skupinkách.
Tak ono je asi prirodzené, že sa viackrát odfotíte s kolegami, ako keď trénujete sám. Ale treba si uvedomiť, že každý má na mieru ušitý ten plán - svoje ciele, svoj súťažný program, napríklad je v inej fáze prípravy, keď potrebuje trénovať niečo iné než kolega. Čiže keď sa končilo trojtýždňové sústredenie celého tímu, už som sa tešil, že konečne budem znova sám a pôjdem si svoje tempo, to, čo mám splniť. Zastaviť, kedy potrebujem atď. Treba sa na to sústrediť. A zasa, keď som dlhšie sám, tak sa teším, keď už pôjdem v skupine. Čiže to je prirodzené. Je dobré to striedať. Aspoň si myslím.
| Martin Svrček v reprezentačnom drese (© SZC) |
Najmä v kolektívnych športoch vo futbale či v hokeji vidíme, že si starší hráči doberajú tých mladších alebo nových v tíme. Robia rôzne srandičky, žarty. Ako to je v Quick-Stepe? Neoslovil ťa aspoň niekto niekde, že "hej, ty mladý!"? (úsmev)
Nie, vôbec. Tu to tak profesionálne funguje, že si to popravde ani neviem predstaviť.
Máš teda 19 rokov a druhý najmladší pretekár v tíme Ethan Vernon má 22. Je zjavné, že tvoja pozícia je taká, že by si mal plniť tímovú taktiku a pomáhať kolegom. Je asi úplne nereálne, aby si v tíme ako Soudal - Quick-Step mohol byť v sezónach 2023 či 2024 kdekoľvek lídrom tímu. Ako to vnímaš psychicky? Má to svoje výhody aj nevýhody.
Neriešim to. Ale že vôbec (úsmev).
Čiže nevytváraš na seba tlak, to je dobré...
Dúfam, že to tak je správne. Beriem to tak, že mám čas. Nemôže každý alebo prakticky nikto vyhrávať hneď vo World Tour. Okrem Remca (smiech). Čiže nestresujem sa preto. Je to tak, ako je, ja som s tým plne stotožnený.
Ľudia na Slovensku sú zvyknutí sledovať Petra Sagana, ktorý vedie tím na každých pretekoch. Je teda pre nás veľmi náročné posúdiť tvoje výkony, ktoré môžu byť často dobré, hoci budeš DNF. Tím to však azda vie vyhodnotiť...
Určite, o to sa nemusíte báť (úsmev). Videli vo mne ako v juniorovi potenciál, verím, že ho stále vidia, a aj pri pomáhaní tímu budú tí dôležití ľudia presne vedieť, či úlohy plním, či sa mi darí, či mám formu. Ja sa na to teším a v každých pretekoch sa budem snažiť pre tím urobiť maximum. Ak budem stále jazdiť tak ako v tej etape do Spišskej Novej Vsi, nemusíte mať strach. Ale nejazdím tak (smiech). Ono to hádam príde a budem sa zlepšovať.
| Profilová fotografia Martina Svrčka (© Wout Beel) |
Má to aj nejakú konkrétnu podobu, že si tím analyzuje každého jazdca na pretekoch?
Pravdaže. Podrobne sa to sleduje, koľko kto odpracoval. Celý tím ľudí, ktorý je na pretekoch, píše detailné správy, športoví riaditelia, lekári, tréneri si to vyhodnocujú a presne vedia, kto mal aké hodnoty, koľko odpracoval. Všímajú si správanie pretekárov, všetko.
Aké ciele si teda dávaš do tejto sezóny? Máš nejakú vytúženú métu, možno kde štartovať, alebo čo dosiahnuť? Lebo asi každý musí mať pred sebou nejakú víziu, cieľ, hoci ako si vravel, je to hlavne o pomoci tímu, kdekoľvek ťa pošle.
Áno, to je hlavný cieľ, pomôcť tímu tak, aby bol spokojný, a chcem sa dostať do formy spred zranenia. Prosto aby som vedel stabilne podávať dobré výkony, rásť. Z môjho pohľadu sa nedá pripraviť na nejaké konkrétne preteky, že teraz toto bude môj cieľ. Lebo je to šport, všetko sa mení. Niekde môžeme získať dres lídra, bude treba ťahať, inde nie. Uvidíme, kde "vychytám" tú najlepšiu formu. Chcel by som byť súčasťou tímu, ktorý bude vyhrávať, čo by určite dobre vplývalo na psychiku. Veľa závisí od všetkých možných okolností. Ale stavil som sa s Jurom Saganom, že vyhrám domáci šampionát, tak uvidíme (úsmev).
Zatiaľ sa medzi mužmi cítiš lepšie na etapákoch alebo jednorazovkách? Medzi klasikami si asi nebudeš vyberať, ktoré by ti sedeli viac.
Etapáky mi zatiaľ sedia o čosi viac. Lepšie tam natrénujem, zvykám si na tú mužskú konkurenciu. Jednorazovky sú teraz pre mňa dosť ťažké, obrovské tempo. Aj keď sa preteky navzájom líšia. Som zvedavý, ako sa mi aj klasiky pôjdu, no teraz aktuálne sa asi skôr teším, ak idem na nejaký etapák.
| Martin Svrček na Okolo Slovenska (© Ján Melicher) |
Jeden si už absolvoval v Austrálii, následne tam bola jednorazovka Cadela Evansa. Obe si nedokončil, v etapáku poslednú etapu...
Boli to prvé preteky, cítil som, že nemám ešte dobrú formu, tiež som vnímal deficit vinou tej choroby, ktorá bola tesne pred odletom. Krátko po štarte poslednej etapy bol náročný kopec, ktorý som nezvládol. Keby bol hocikde inde v tej etape, tak by som to došiel, ale úplne ma to vyšťavilo a bolo pre mňa hotovo. Na jednorazovke som zasa ostal s Matteom Cattaneom, ktorý spadol v stúpaní. Stratil som tam veľa času a do toho kopca to bolo ťažké. Už som tam bojoval vzadu a skrátka to nedošiel.
A ešte nám povedz o časovkách. Pre pretekárov mimo celkového poradia sú zaujímavým fenoménom, teda že veľa pretekárov ich nejde naplno. Na Okolo Slovenska si šiel parádne, bol si deviaty, ale v prológu Tour Down Under si skončil veľmi vzadu. Ako to prebieha na tímovej porade? Určí sa tam, ktorí sú lídri, a tí pôjdu naplno, a ostatní si to len postrážia v limite?
Nie tak celkom v tom zmysle, že nikto nikoho nebrzdí. Každý ide, ako chce. Kto chce, ide naplno, nemusí to byť napríklad vrchár na celkové poradie. Ja určite budem chcieť jazdiť vždy naplno. Na Okolo Slovenska som mal formu, bola tam veľká motivácia a aj iná konkurencia. Na TDU zasa rozhodoval dážď. Osobne som mal zlé podmienky, pršalo, veľa zákrut, takže bolo jasné, že to nedopadne dobre. Niektorí mali šťastie na sucho, tak mali lepšie časy.
Takto, aby sme si rozumeli. V prológoch podľa mňa jazdia skoro všetci naplno. Čím dlhšia časovka, tým menej asi. Ale určite, že úplne iná taktika je na dlhých etapákoch ako Grand Tours, kde určite pomocníci nejdú naplno, lebo musia šetriť sily. Takže tam tréneri vypočítajú watty a tých sa napríklad domestici držia, idú si na tých 70 %, lebo vedia, že na druhý deň majú ťažkú robotu pred sebou. Ale pokiaľ ide o mňa a moje preteky, tie chcem ísť naplno.
Martinovi ďakujeme za rozhovor a držíme palce v sezóne!
Najbližšie ho čaká päť klasík v Belgicku. Le Samyn (1.1, 28.2.), GP Criquielion (1.1, 4.3.), GP Jean-Pierre Monseré (1.1, 5.3.), Danilith Nokere Koerse (1.Pro, 15.3.), Bredene-Koksijde (1.Pro, 17.3.) a prvé etapové preteky v Európe Coppi e Bartali (2.1, 21.3. - 25.3.). Všetko je priebežne aktualizované v sekcii kalendára Slovákov.
