Cyklolekárnička (7. diel): Oči spomaľujú, chráni ich čelné sklo

Zrak je najdokonalejším a najpoužívanejším ľudským zmyslom, aj preto by sme ho mali chrániť ako oko v hlave. „Cyklistu bez adekvátnych okuliarov by som prirovnal k pretekárovi rely, ktorý šoféruje bez čelného skla,“ hovorí pre Cycling-Info.sk lekár a cyklistický nadšenec Martin Gábor.

 

 

 

Oči sú od prírody mäkké a zraniteľné. V cyklistike síce nepatria k najčastejším obetiam, ale očné problémy a úrazy nehodno podceňovať. „Treba si uvedomiť, že oko je vlastne predĺženou časťou centrálneho nervového systému – mozgu a na prvý pohľad nezávažné poranenie môže vyústiť do vážnej komplikácie. Silný úder do oka môže vyvolať aj bezvedomie, výnimočne dokonca zástavu srdca,“ upozorňuje Gábor.

 

Nevinnejšie sa javia kontakty očí s kamienkom, haluzou či iným predmetom. „Ak po laickej kontrole zistíme, že oko je len začervenané, tak ho môžeme prepláchnuť čistou vodou a pokračovať v jazde. Po návrate domov je vhodné aplikovanie kvapiek.“

 

 

Ryder Hesjedal a jeho okuliare (© velojoy.com)

 

 

Aj obyčajný kamienok či halúzka však môžu najpoužívanejší ľudský zmysel nenávratne  poškodiť. „Ak je narušená celistvosť tkanív, opuch zabraňuje otvoreniu, prípadne sú prítomné tržné rany okolo oka a krvácanie, výtok z oka, zväčšuje sa krvná podliatina, alebo sa objavia bolesti hlavy, zvracanie či zhoršenie videnia, tak oko prekryjeme čistou rúškou a transportujeme cyklistu do nemocnice,“ odporúča Martin Gábor, organizátor cyklomaratónu Slovenská OSKA.

 

Extrémne nebezpečnou kategóriou sú potom perforačné poranenia cudzím telesom, napríklad tŕňom z haluze, ktoré ponúka napríklad agát. V takýchto prípadoch platí zásada, že so zapichnutým cudzím telesom sa nemanipuluje a je potrebné čo najrýchlejšie nájsť lekársku pomoc.   

 

 

Aj nevidiaci môže jazdiť na bicykli, jeho očami je echolokácia.

 

 

Nepriateľom zraku sú aj staré - známe očné chyby a ochorenia, spomeňme aspoň krátkozrakosť, ďalekozrakosť a astigmatizmus. Napríklad krátkozrakosť, ktorá spôsobuje zhoršené videnie do diaľky, sprevádzala počas kariéry britskú dráhovú cyklistku Victoriu Pendletonovú, mnohonásobnú medailistku z olympiád, svetových i európskych šampionátov. Nosila šošovky s dioptriami - 2,5. Po skončení cyklistickej kariéry prešla na skákanie na koni a odhodlala sa na laserovú operáciu očí, ktorá jej pomohla.

 

„Ak by mi vypadla šošovka na velodróme, tak by som dobre nevidela, kam idem, čo by mohlo rozhodnúť o víťazstve a prehre. Ale na koni by to mohlo mať ešte oveľa vážnejšie následky, ak by som vo vysokej rýchlosti pred prekážkou správne nenačasovala skok,“ uviedla Pendletonová. Po absolvovaní operácie tak trochu ľutovala, že šošovky boli pre ňu na velodróme zbytočnou psychickou záťažou.

 

Oči čelia aj menej nápadným hrozbám, konkrétne vetru, slnku, chladu, hmyzu, prachu, peľu a rôznym nečistotám. Napríklad belgická hviezda klasík, Jürgen Roelandts, si v roku 2013 na Omlooop Het Nieuwblad poškodil zrak v ľadovom vetre, pretože v časti pretekov nemal okuliare. Musel absolvovať očné vyšetrenie a viacdňové liečenie, aby sa mu rohovky vrátili do normálu.

  

 

Ján Valach a Peter Sagan s okuliarmi (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

Zaujímavú cyklistickú hrozbu pre oči objavili tiež výskumníci z univerzity vo Waterloo. Zamerali sa na vplyv kofeínu a vytrvalostnej aktivity na zrak. Jedenásti trénovaní cyklisti jazdili tri hodiny s miernou intenzitou, a potom im otestovali rýchlosť pohybu očí. Účastníci dostali po výkone buď placebo alebo nápoj s kofeínom.

 

Ukázalo sa, že cyklisti mali po výkone o osem percent pomalší pohyb očí, čo zrejme súvisí s únavou a zhoršenou koordináciou svalov. Ak ale požili kofeín, konkrétne ekvivalent dvoch kávových šálok, tak bol pohyb ich očí po tréningu o takmer jedenásť percent rýchlejší, zrejme kvôli dobre známemu stimulačnému účinku. Možno aj preto majú cyklisti tak radi tréningové zastávky na kávičke.  

 

 

Multifunkčnou zbraňou proti vyššie spomínaným hrozbám sú okuliare. V cyklistike sa objavovali už na začiatku 20. storočia a prešli si pestrým vývojom. Začínalo sa kombináciou skla a kože. Postupne sa prikláňali k vojenskému, leteckému, lyžiarskemu či filmovému štýlu. Objavili sa aj tradičné guľaté okuliare pre intelektuálov, veď Laurenta Fignona preto prezývali „profesor“.

 

 

Súčasné okuliare sú naozaj multifunkčné, i keď s nárastom počtu funkcií rastie i cena. Kvalitné okuliare by mali mať dostatočnú UV ochranu, zároveň by nemali cez žiadnu štrbinku prepúšťať vietor, prach či hmyz, a zároveň by mali byť tak odvetrané, aby sa nezahmlievali.

 

 

Ako si vybrať vhodné okuliare?

 

 

Výhodou sú aj vymeniteľné sklá pre rôzne svetelné podmienky, určité farby napríklad dokážu zvýšiť kontrast kameňov a iných prekážok. Mali by tiež pasovať k prilbe, tak aby netlačili na hlavu, ale ani nepadali na nos. Výrobcovia ponúkajú aj prilby s už zabudovaným optickým štítom.   

 

Piesňou budúcnosti, čiastočne už súčasnosti, sú okuliare či štíty so zabudovanými kamerami, senzormi a podobne. Môžu zobrazovať rýchlosť, teplotu vzduchu či frekvenciu srdca, prípadne uvidia až za roh a upozornia na prichádzajúce auto. Každopádne, ak si najbližšie sadnete na bicykel, nezabudnite si zobrať čelné sklo.

 

 

Toto bola záverečná časť nášho seriálu.