Poľskú V4 vyhral Einhorn po šprinte, zo Slovákov najvyššie Tobias Vančo na 14. mieste

Nedeľu sa uzavreli aj preteky v rámci V4 a to podujatím na poľských cestách. Dnes na účastníkov pretekov V4 Grand Prix Poland čakal rovinatý profil a 146 kilometrov, teda skoro o štyridsať kilometrov menej ako včera v Česku. Počas nedele cyklisti prešli len šesto výškových metrov, takže ani z tohto pohľadu sa nedalo hovoriť o pekle na ceste. Záverečné kilometre boli prakticky rovinaté, žiaden strašiak v podobe kopčeka sa na nich nenachádzal.

Zo slovenského pohľadu sa pretekov zučastnili Dukla Banská Bystrica, ktorú reprezentovali Patrik Tybor, Marek Čanecký, Martin Haring, Juraj Bellan, Martin Chren a Tobias Vančo, Cycling Academy Trenčín, za ktorý nastúpili Simon Nagy, Ladislav Frolek a Samuel Oros a na štarte nechýbala ani reprezentácia Slovenska v zložení Dávid Kaško, Stanislav Béreš, Richard Coma, Filip Merta, Štefan Nôta a Tomáš Nagy.

Víťazom poľskej V4 sa stal Itamar Einhorn z reprezentácie Izraela, ktorý v záverečnom šprinte nechal za sebou Aloisa Kaňkovského z Elkov - Kasper. Einhorn mal v závere najvyššiu rýchlosť a vďaka víťazstvu získal 40 UCI bodov. Tretie miesto obsadil Matteo Pongiluppi z Gallina-Ekotek-Colosio, ktorý sa tiež zapojil do súboja o víťazstvo, ale nakoniec mu chýbalo zopár centimetrov. 

Slovenským zástupcom sa nepodarilo zabodovať. Najúspešnejším z nich bol Tobias Vančo z Dukla Banská Bystrica, ktorý prišiel do cieľa v prvej skupine, presnejšie na 14. mieste. V hlavnej skupine finišovali ešte ďalší štyri Slováci, Matej Chren z Dukla Banská Bystrica skončil na 26. mieste, jeho tímový kolega Juraj Bellan bol tesne za ním. Štvrtým najlepším slovenským cyklistom bol Samuel Oros na 28. pozícii a do Top 30 sa dostal ešte Stanislav Béreš zo slovenskej reprezentácie. 

Vyjadrenie Tobiasa Vanča (14. miesto)

"V nedeľu sme mali na programe rovinaté preteky so silným vetrom. Od štartu sa nastupovalo a balík sa na terezine delil na skupiny. Veľmi aktívny bol dnes Čaňo aj Sajfa ktorí sa snažili striedať v únikoch a zaistiť obsadenie nášho tímu v každom úniku. Nakoniec sa Sajfa postaral o celodenný únik, ten bol ale 25 kilometrov pred cieľom dostihnutý. 15 kilometrov pred cieľom mi prišli všetci chalani na pomoc a držali ma na čele hlavnej skupiny vedľa Elkovu, za čo som im moc vďačný. V samotnom závere to bol neskutočný chaos, tímy ťahali nepravidelne, čo spôsobovalo, že sa stále nastupovalo a ľudia sa v balíku presýpali dopredu a dozadu. Pozične som to do poslednej zákruty 300 metrov pred cieľom nezvládol a bol som príliš vzadu. Mrzí ma, že to nebolo do 10 a nezískal som UCI body pre tím. Chalanom ďakujem za pomoc."