Eneco Tour 2012

cieľ na rovine, cieľ v zjazde, cieľ po krátkom stúpaní, cieľ po dlhom stúpaní

---

Posledný deň Eneco Tour rozhodol o všetkom. V záverečnej siedmej etape neboli medzi poprednými jazdcami vôbec veľké rozdiely, a tak sa čakalo na rozlúštenie hádanky - kto sa stane víťazom Eneca Tour 2012.

Siedmy deň priniesol veľmi veľa zaujímavých okamihov. Už jej samotný profil naznačoval, že sa bude niesť klasickým ardénskym štýlom. Aj keď sa o Enecu hovorí, že víťazovi stačí byť vynikajúcim časovkárom, nie je to celkom tak. Na záver prinieslo aj svoje typické rýchle a nesmierne strmé kopčeky. Jazdci absolvovali v 207,7 km dlhej etape za posledných stopäťdesiat kilometrov celkovo šestnásť typických belgicko-holandských stúpaní. Avšak, ako prichádzal záver etapy a samozrejme Eneca, prichádzali aj známe steny. Valkenberg či iné známe stúpania hovorili o tom, že ten, kto zajazdil časovku, sa musí poriadne obracať, aby mal šancu vyhrať celkovo. Ako sa blížil posledný kopec 5 km pred koncom, slávny Muur (900m s priemerným prevýšením 9,5 %) bolo jasné, že špurtovať sa nebude. Celé strmé stúpanie vyšli jazdci jednotlivo a prvý do cieľa došiel známy taliansky klasikár - Alessandro Ballan. Skvelý výkon predvádzal na Enecu Lars Boom, stúpanie vyšiel excelentne, za Ballanom sa síce neudržal, no predsa len mu to stačilo na druhú priečku a celkové prvenstvo na týchto pretekoch Beneluxu. Organizátori ako tretieho v cieli evidovali jazdca Movistaru - Ventosa. Na štvrtom a piatom mieste boli vynikajúci klasikári, Nuyens a Marcato, ôsmy prišiel do cieľa Alberto Contador, ktorý sa v stúpaní držal s najlepšími.

Celkové víťazstvo teda pre Booma, druhý bol Chavanel a tretí Terpstra. Sklamaný líder pred poslednou etpou, Tuft, sa musel uspokojiť so siedmym miestom. Triumf zaznamenali v domácom Rabobanku, tešili sa však aj v Omega Pharme, kedže ich jazdci Chavanel a Terpstra boli na bedni. Zaujímavý comeback zaznamenal Alberto Contador, ktorý skončil na celkovej piatej pozícii, čo však treba dodať je to, že tieto preteky boli pre neho v podstate len súťažným tréningom, kedže Eneco je rovinatý etapák.

---

V predposledný deň Eneca bola na programe už tradičná pre toto podujatie - individuálna časovka. Profil príliš nemusíme rozoberať, pretože ako je typické pre Eneco, ak nie absolútna, tak máličko zvlnená rovina.

Individuálna časovka mala celkovo 17,4 km a musíme dodať, že veľmi naznačila kto sa stane víťazom ôsmeho ročníka pretekov. Do role favoritov boli pasovaní rôzni časovkári špecialisti, avšak veľa sa očakávalo aj nie od čisto-krvných časovkárov typu Chavanel či Boom a tí splnili očakávania. Avšak na prvé miesto sa nedostal ani súčasný vynikajúci časovkár, vytrénovaný Contador či mladý časovkársky supertalent Phinney, ale možno prekvapujúco Svein Tuft z GreendEdge. Tento skúsený časovkár z Kanady akoby oprášil staré dobré časy a získal dôležité sekundy, ktoré ho už pasujú za favorita na celkové víťazstvo. Časom 20:25 bol o päť sekund lepší ako Američan Talylor Phinney a o ďalších šesť sekúnd rýchlejší ako špecialista na kratšie časovky - Lars Boom. Alberto Contador tu zaznamenal ďalší dôležitý test svojej výkonnosti, stratil na vedúceho Tufta 22 sekúnd a obsadil siedme miesto. Chavanel, ktorý si robil veľký zálusk na tieto preteky, skončil šiesty. V súťaži o Eneco jersey (tričko pre najlepšieho jazdca) sa udiali dôležité zmeny. Víťaz časovky Tuft vystrieda Boonena. Celkovo druhý je so stratou štyroch sekúnd Boom a na tretej priečke číha Chavanel s mankom 16 sekúnd.

---

V piatej etape Eneco Tour mal už na sebe dres pre najlepšieho jazdca fenomenálny Tom Boonen, ktorý mal však len sekundový náskok pred druhým Keukeleirom. Po piatej etape sa však nezmenilo nič. Aj keď Boonen v šprinte neuspel, tešiť ho mohlo stále vedúce postavenie na tomto World Tour podujatí.

Nebolo žiadným prekvapením, že aj piata etapa mala profilom rovinatý charakter, a tak sa vedúce tímy usilovali o hromadný šprint. Napokon dokázali eliminovať nástupy a už tradične sa rozhodovalo v šprinte balíka. V samom závere sa dostávali do popredia tímy OPQS, GreenEdge, Lotto a FDJ. Posledné kilometre boli zdrvujúce a ako to už býva, na čelo sa tlačili aj jazdci, ktorých sme v šprintoch nevýdali často, možno takmer vôbec. V dramatických posledných stovkách metroch sme videli viacero atakov, ten najsilnejší a dá sa povedať, že aj najvytrvalejší prišiel od Giacoma Nizzola z RadioShacku. Ten nastúpil 300 metrov pred cieľom a za ním bol hneď belgický rýchlik z Lotta Jurgen Roealandts. Na prvý pohľad sa to zdalo veľmi tesné a nebolo jednoznačné kto vyhral. Avšak cieľová fotografia prezradila, že Talian Nizzolo bol rýchlejší a o pár centimetrov zdolal skúseného Belgičana. Ako tretí došpurtoval Belletti z Ag2r. Vedúci pretekár, Tom Boonen, sa snažil zapojiť do špurtu, no jeho výkon mu stačil na celkovú piatu pozíciu, avšak môže byť spokojný, stále má status najlepšieho jazdca.

---

Viacerým neprajníkom rovinatých týždňových podujatí leží v žalúdku najviac práve holandsko-belgické podujatie s názvom energetickej spoločnosti. No ako vieme, organizátori v týchto krajinách nemôžu do programu zaradiť žiadne kopce, ktoré by zatraktívnili preteky, keďže ich na svojom území jednoducho nemajú. Preto vo štvrtej etape opäť o víťazovi rozhodol špurt. Druhé víťazstvo si pripísal Marcel Kittel a navýšil svoje konto triumfov v sezóne už na deväť.

Aby to nebolo iba čakanie na časovku, organizátori umiestnili v každej etape dostatok šprintérskych prémií s bonifikáciami, ktoré prakticky ako jediné mohli rozhýbať poradie. Tento rok táto myšlienka naozaj vyšla, pretože práve vďaka tomuto sa do bieleho dresu dostal Tom Boonen. Klasikársky suverén tohto roka zaostával za Keukeleirem iba o jedinú sekundu a vďaka prémii v etape sa dostal na čelo pretekov. Poprehadzovala sa takmer celá Top 10, pretože pelotón sa na posledných metroch rozdelil a rozhodcovia 80-tim pretekárom udelili v cieli stratu piatich sekúnd. Všetko je to však iba kozmetické. O celkovom víťazovi rozhodne sobotňajšia časovka a z dobrých časovkárov má určite najlepšiu pozíciu Sylvain Chavanel so stratou dvoch sekúnd. Dubridge, Boom, Tuft, Contador, Millar, Westra či Larsson však nie sú ďaleko a okruh favoritov je široký.

---

Tretia etapa jediných belgicko-holandských etapových pretekov World Tour viedla od Riemste do klasického belgického mesta Genk. Celkovo 188 km absolvovali jazdci v nadmorskej vyške 100 - 150 metrov nad morom. Trasa bola pomerne podobná klasickym belgickym klasikám, jazdci absolvovali aj typické krátke a strmé stúpania, ktoré majú okolo kilometra. Spomenúť môžeme napríklad Cauberg. Spomínaný kopec je zároveň aj vrcholom Amstel Gold Race, kde bol Sagan tento rok druhý, vrchol Amstelu sa pôjde aj na Majstrovtsvách sveta v Holandsku tento rok.

Priebeh etapy bol podobný ako v predchádzajúcich dvoch. Únik však veľa šancí na úspech nemal, kedže mal celkom silné zoskupenie. Argos pracoval celkom kompaktne, a tak bolo prirodzené, že v závere rozhodne hromadný šprint. Jedno z dôležitých víťazstiev si pripísal rýchlik Theo Bos z Rabobanku. I keď patrí medzi solídnych šprintérov, na Enecu, kde štartujú viacerí kvalitní top špurtéri, to môžeme považovať za prekvapenie. Veď za sebou nechal výborného klasického špurtéra Nemca Degenkolba či Hausslera z Garminu. Alessandro Petacchi príliš do záveru nezasiahol, keď obsadil až siedme miesto. Stúpajúcu formu a potvrdenie talentu preukázal štvrtým miestom Poliak Kwiatkowski z OPQS. Lídrom ostáva Keukeleire.

---

	1.		KITTEL Marcel	.pro.	5h 37' 56''
	2.		DEMARE Arnaud	FDJ	+ 00' 00''
	3.		PHINNEY Taylor	BMC RACING TEAM	+ 00' 00''
	4.		HAUSSLER Heinrich	GARMIN - SHARP	+ 00' 00''
	5.		BLYTHE Adam	BMC RACING TEAM	+ 00' 00''
	6.		VAN STAYEN Michael	TOPSPORT VLAANDEREN	+ 00' 00''