Gracias Vuelta a Espaňa 2011 (Sumár č. 1)

Vuelta 2011. Leto sa postupne menilo na jeseň a osemkrát sa menil aj majiteľ červeného dresu. V Madride napokon rozhodovalo trinásť sekúnd či sedem bodov. Nechýbali chyby organizátorov, potešila "nielen účasť" dvojice Slovákov.

Počas horúceho 20. augusta vstúpilo 198 cyklistov z 22 tímov a 32 krajín do poslednej Grand Tour v sezóne. Tímová časovka po meste mrakodrapov, Benidorme, dobre zabránila nervozite a červený dres proste získal najlepší, teda tím Leopard a 26-ročný dánsky vrchár Jakob Fuglsang. Potešil druhý Liquigas a tretie HTC, absolútne sklamalo dvadsiate Sky o sekundu pred Geoxom. Tropické teploty (38°C) pokračovali celý prvý týždeň, bežný človek pri nich nevládze chodiť. Na sile stratili najmä klasickí šprintéri a mladíci, čiže druhú etapu si prekvapujúco uchmatol Christopher Sutton zo Sky. Do červeného sa vďaka šiestej priečke obliekol Benna, teda Daniele Bennati z Leopardu a "vlak" zmien a prekvapení sa rozbiehal.

Prvý únik slávil úspech už v tretej etape vďaka Pablovi Lastrasovi z Movistaru, ktorý vpredu uštval aj mazáka Chavanela a pripísal si vôbec prvé World Tour víťazstvo. Zároveň dokončil štatistický unikát tímu Movistar, ktorého jazdci vyhrali etapu na všetkých Grand Tour v roku 2011 (Giro - Kirienka, Tour - Faria da Costa). Neskôr sa k Movistaru v tejto disciplíne pridali zoskupenia HTC, Garmin a Euskaltel. Ale Pablo Lastas si vychutnával najmä červený dres. Závideli mu všetci favoriti, ktorí ale zostali v dosahu, akurát Denis Menšov stratil na úvodných rovinách cenné minúty. "Sekundový mariáš favoritov" sa rozohral už v nasledujúcej štvrtej etape a po peknom útoku vyhral Daniel Moreno. Udržal sa Sylvain Chavanel a ako štvrtý v poradí si obliekol červený dres. Úplne vybuchol Igor Anton a nebolo to ani zďaleka poslednýkrát.

Piaty deň ovládol Morenov kolega z Kaťuše Joaquín Rodríguez a takáto víťazná séria kolegov sa tento rok odohrala iba párkrát. Znova sklamal Anton, zvládol to bojovník Chavanel. Svoju komplexnosť potvrdil Peter Sagan, keď to skúsil v úniku a nahnal pelotónu veľký strach. Oprávnene, veď o deň neskôr utiekol s troma kolegami v zjazde a v záverečných kilometroch si Liquigas spravil z bežnej etapy tímovú časovku. Nevídané, neslýchané a v záverečnom šprinte aj takticky nezvládnuté, keď Nibalimu bonifikácie ukradol druhý Lastras a tretí kolega Agnoli. Keby nebolo Sagana, bola by z toho hanba cyklistického desaťročia. Ten inteligentne vyhral svoju premiérovú etapu na Grand Tour a štvrtok 25. august sa navždy zapísal do histórie jeho kariéry, slovenského športu i svetovej cyklistiky.

V siedmej etape sa Peter vyhol pádu Farrara, takmer predbehol víťaza Kittela a vďaka druhému miestu sa obliekol do zeleného dresu. Oči Slovákov boli v ďalšej ôsmej etape ako v tranze, ktorý prerušil až maximálne agresívny útok Joaquina Rodrígueza na záverečných strmých metroch. Svetovou akceleráciou sa obliekol El Purito do červenej a všetko vyzeralo ružovo. Už v deviatej etape ho na prvom dlhšom kopci vyzliekol z červenej Bauke Mollema, ktorého predbehol iba víťaz Daniel Martin. Na tretej pozícii prvýkrát výrazne zablikalo meno Juan José Cobo, účastníci extrémneho Gira pocítili prvé ľahšie problémy.

Časovka prišla na rad už ako desiata etapa, čo prinieslo určité oživenie. V poslednom súboji pred Kodaňou vyhral Tony Martin o 1:27 pred štvrtým Fabianom Cancellarom, zatiaľ čo druhý Christopher Froome sa posunul celkovo o štrnásť miest do červeného dresu. Prekvapenia sa kumulovali a zrazu sa do čela klasifikácie dostal na premiérovej Vuelte tento rodák z Kene. Bodaj by takéto zvraty a následky prinášalo každé podujatie. Ba čo viac, po časovke opustili top ten Moreno, "Purito" či Van den Broeck, čo znamenalo zvýšený počet početných útokov.

V jedenástke to skúsil El Purito, ale ani ten nemal v tento deň na víťazného Moncoutieho. Francúz po tejto etape strácal iba bod na Taliana Montagutiho, ktorý mu bol najväčším konkurentom vo vrchárskej súťaži a až do konca vyrovnane bojovali o bodky, napokon rozhodli skúsenosti pre už štvornásobného víťaza z Francúzska. V dvanástke nikto nemal nárok na šprint Petra Sagana, ktorý zdolal v priamom súboji Degenkolba, Bennatiho, Petacchiho i Boonena. O deň neskôr mali svoj deň zase útoky a vyhral tradičný "puncheur" Michael Albasini. HTC vyhralo na Grand Tour aj bez unaveného Cavendisha. Štrnástu etapu ovládol bojovník Rein Taaramae, ktorý takmer dostal infarkt a znova načrtol obrovský potenciál.

Kráľovská pätnástka sa išla po Anglirú a po úsekoch s 28 percentami, konečne si nejaké legendárne stúpanie vybavíme aj pri slovíčku Vuelta. Vyhral tu Cobo a zaslúžene sa obliekol do červeného. V šestnástej etape prišiel na radu nešťastný kruháč, pri ktorom organizátori neoznačili pravú stranu, čo zobralo Saganovi pódium a neskôr aj zelený dres. Vlastne zadarmo, ale šikovne vyhral premiérovú etapu na GT exotický Argentínčan JJ Haedo.

Mimochodom, organizácia bola najväčším negatívom, veď organizátori okrem kruháča omylom oznámili odstúpenie Martina Velitsa, prehodili šprintérsku prémiu počas etapy, viackrát menili oficiálne výsledky z etáp, mali dvakrát väčšie motorky ako na Tour a oveľa horšiu kvalitu priamych prenosov. Našli sa teda i viaceré negatíva.

Sedemnásta etapa naplno vylepšila dojem z Vuelty, keď Cobo a Froome predviedli najkrajší cyklistický duel sezóny. Froome vyhral o sekundu, ale vlastne prehral, keďže svoj cieľ nesplnil. Aj kvôli súboju titanov sa Martinovi Velitsovi únik vôbec nevydaril. V osemnástej etape predviedli pekný súboj tentoraz uprchlíci a skúsenosti z klasík pretavil na triumf Francesco Gavazzi. Ďalšia devätnástka bola zadosťučinením pre Igora Antona, ktorý vyhral v Baskicku, kde sa Vuelta vrátila po troch desaťročiach.

Posledné etapy si rozdelili svetoví šprintéri Daniele Bennati a Peter Sagan, áno aj náš Žilinčan medzi nich patrí. Vyhral aj najprestížnejšiu etapu Vuelty pre šprintérov a to tú do Madridu. Dôkazom prestíže je počet ľudí, čo sa za ním rozutekali po milimetrovom finiši. Liquigas teda vďaka svojmu pokladu vyhral tri etapy a v tomto sa im vyrovnali iba HTC a Kaťuša.

Celkovo vyhral Juan José Cobo, zaznamenal prvé Grand víťazstvo svojej kariéry i kariéry Geoxu. Vyhral o trinásť sekúnd pred druhým a o 5:33 pred desiatym. Rozdiely v najlepšej desiatke boli takmer dvakrát menšie ako minulý rok a práve obrovská vyrovnanosť bola na Vuelte 2011 lákavá. Potvrdzuje to triumf Bauke Mollemu v bodovacej klasifikácii o sedem bodov aj Davida Moncoutieho vo vrchárskej klasifikácii o sedem bodov. Vuelta je spomedzi Grand Tour posledná, čo aj tento rok prinieslo výhody i nevýhody. Únava, motivácia i vyrovnanosť boli väčšie, profily etáp tento rok možno spomedzi GT najatraktívnejšie.

Vuelta 2012 bude zase o niečom inom. Štartuje sa na severe Španielska v Pamplone časovkou a účasť prisľúbil aj Alberto Contador. Tešíme sa o rok...