Najznámejší kopec Tour de France či Mekka cyklistiky sú len niektoré z pomenovaní stúpania, ktoré pozná asi každý fanúšik. Alpe d’Huez má na Starej dáme pomerne mladú históriu, ale za ten krátky čas sa vypracoval na ikonu podujatia.
 
 
Charizmatický kopec, výhodný biznis
 
Nie je to najťažšie stúpanie v Alpách, dokonca ani najkrajšie, ale hneď jeho prvá účasť na podujatí bola niečím špeciálna, ktorá mu dala do vienka zárodok svojho mýtu. Alpe d’Huez je lyžiarske stredisko, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške necelých 2000 metrov, a práve do týchto končín chcel priviesť karavánu Tour hlavný rozhodca pretekov Élie Wermelinger. Túto horskú dedinku predstavil bohatým mecenášom a hotelierom, ktorí boli ochotní investovať svoje peniaze do cestovného ruchu v týchto miestach. Pôvodná investícia predstavovala 2 milióny frankov, čo na dnešné podmienky nie je veľa, pretože momentálne sa v tomto biznise točia oveľa väčšie peniaze. Účasť na pretekoch stojí Huez 300 tisíc eur, ale benefity z tejto akcie sa vyšplhajú na úroveň 10 miliónov eur.  
 
Najslávnejšie preteky na svete tu mali svoju premiéru v roku 1952 a prvým mužom na vrchole bol slávny taliansky cyklista Fausto Coppi, čo bola pre zainteresovaných perfektnou reklamou. Historickým momentom bolo aj to, že organizátori do programu prvý raz zaradili finiš na vrchole stúpania, ktorým bolo práve Alpe d’Huez. Okolnosti aj naďalej priali tomuto kopcu, pretože v tomto ročníku sa na trati objavili motorky s televíznymi kamerami. Priaznivci pretekov tak videli toto stúpanie v televízii medzi prvými.
 
 
alpe-dhuez-velka
 
 
Napriek tomu si musel Alpe d’Huez počkať na svoju ďalšiu účasť na Tour až do roku 1976, keď ho ovládol iný slávny pretekár Joop Zoetemelk. Ale potom si v nasledujúcich dvoch desaťročiach vybudoval takú reputáciu, že je odvtedy využívaný ako najčastejší horský dojazd. Čo teda urobilo z tohto kopca legendárnu záležitosť?
 
Jednoznačnou odpoveďou sú davy fanúšikov. Alpe d’Huez je ako obrovský lezecký štadión, ktorý má široké cesty a vynikajúcu infraštruktúru od začiatku až na samý vrchol, preto sa tam dokáže vojsť až milión priaznivcov. A davové šialenstvo potom vytvorí neskutočnú atmosféru. Charizmatické sú aj jeho zákruty, ktoré sa v podstate týčia na jednej horskej stene, po ktorej sa cyklisti vyštverajú do spomínaného lyžiarskeho strediska.
 
Musíme si uvedomiť, že v Alpách je veľké množstvo krásnych stúpaní, ako neďaleký Galibier, ale viaceré z nich majú zlý prístup, úzke cesty a sú takpovediac „od ruky“. Aj z toho dôvodu je Alpe d’Huez obľúbenou destináciou všetkých fanúšikov, ktorí sem prichádzajú nasať atmosféru pretekov alebo vyskúšať vlastné fyzické limity. V plnej sezóne sa na tomto stúpaní denne predstaví až tisícka amatérskych cyklistov.
 
Charakteristickým znakom stúpania je 21 zákrut, ktoré privádzajú cyklistov na samý vrchol. Každá z nich nesie meno pretekára, ktorý uspel na jeho sklonoch. Nájdeme tu také osobnosti ako Hinault, Pantani, Herrera, či Hampsten, z posledných edícii tam svietia Sastre, Frank Schleck, Rolland a Riblon. Dva zápisy tu má aj Lance Armstrong, po odobratí titulov prebiehala diskusia, či tam majú ponechať jeho meno. Najznámejším úsekom je siedma zákruta, ktorá  je označená ako holandská. Aj keď si spomína na víťazstvo talianskeho jazdca Gianniho Bugna, pri každej príležitosti je zaplnená holandskými priaznivcami, ktorí vytvoria na trati hučiaci oranžový tunel. Keďže holandskí pretekári boli v týchto končinách úspešní až osemkrát, ich krajania prijali tento kopec za svoj a patrične to pri tom dávajú najavo.
 
 
 
 
Tento cieľový finiš nikdy nesklame      
 
Alpe d’Huez je stúpanie šampiónov, ktoré vždy poskytne fascinujúce pretekanie. Fausto Coppi v roku 1952 tu rozhodol o svojom triumfe na celom podujatí. V sezóne 1976 začala holandská éra triumfom Joopa Zoetemelka, ktorý pred vrcholom porazil skvelého vrchára Lucien van Impeyho. Kolumbijskú cyklistiku tu predstavil svetu Lucho Herrera v roku 1984, keď vybojoval prvé víťazstvo na podujatí pre svoju krajinu a položil tu základy zisku vrchárskej súťaže. Na tomto stúpaní sme v roku 1986 videli aj spoločný a priateľský dojazd do cieľa tímových kolegov Bernarda Hinaulta a Grega LeMonda, no v ďalších ročníkoch to už medzi nimi také vrúcne nebolo.
 
Pamätné boli aj výkony dvoch dopingových hriešnikov. Najlepší výkon tu predviedol v sezóne 1997 Marco Pantani, ktorý dosiahol rekordný výstup s hodnotou 37:35 a ktorý absolvoval priemernou rýchlosťou 23 km/h. V roku 2001 tu pre zmenu Lance Armstrong  pokoril Jana Ullricha, ale predtým, ako vyrazil do útoku, na svojho súpera stihol upriamiť dlhý pohľad. Tento okamih dostal pomenovanie "the look".
 
 
 
 
Z novších edícii má svoje čaro rok 2008, keď tímoví kolegovia Carlos Sastre a Frank Schleck spoločnými silami pokorili lídra pretekov Cadela Evansa, ktorý stratil žlté tričko na úkor španielskeho cyklistu. Bola to presne tá etapa, keď bol vo svojom fantastickom úniku Peter Velits a jeho snaha skončila práve na  Alpe d’Huez. Slovenský jazdec potom dosiahol v roku 2011 na tomto kopci skvelé tretie miesto, ktoré mu pripadlo po diskvalifikácii Alberta Contadora. Španielsky pretekár vtedy podnikol v etape dlhý útok, dokázal útočiť aj na tomto cieľovom kopci, ale poradie v klasifikácii nezmenil. Naposledy bol Alpe d’Huez použitý v roku 2013, keď Tour oslavovala storočnicu. Organizátori vtedy zaradili do etapy dvojnásobný prejazd cez toto stúpanie. Prvý raz ho dobyl Moreno Moser, etapový triumf ukoristil tesne pred cieľom po bojovnom výkone Christophe Riblon.