Wout van Aert sa narodil pätnásteho septembra v roku 1994 v belgickom meste Herentals, ktoré sa nachádza na severe krajiny vo Flámskom regióne. Zo slávnej cyklistickej oblasti pochádza niekoľko zvučných pretekárov a Wout van Aert nadväzuje na jej bohatú a úspešnú tradíciu. Jeho vzorom bol aj Tom Boonen, ale od malička ho ťahalo viac k cyklokrosu. Keď v ňom dosiahol v mladom veku všetko, čo sa dalo, stále mal dostatok času, aby mohol byť úspešný aj v cestnej cyklistike.
 
 
van aert 18 eroica podium rcsf
Wout Van Aert (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 
Veľký talent už v mladosti
       
Cyklokrosu sa venuje od ôsmich rokov a hneď v prvých pretekoch skončil na druhom mieste. Vtedy objavil v sebe talent. Jeho rodičia sa síce venovali cyklistike na amatérskej úrovni a boli fanúšikovia, ale len vďaka jednému kamarátovi raz vyskúšal cyklokros a ten ho okamžite dostal. „Tiež som hral futbal, ale to nebolo pre mňa. Nemyslím si, že som stvorený pre tímový šport. Som na seba mimoriadne náročný, tvrdo trénujem a nemohol by som tolerovať, ak by to nieto iný nerobil tiež,“ prezrádza Van Aert. Od malička sníval len o úspechoch v cyklokrose. Nikdy si nepredstavoval, že chce byť niekto slávny na ceste. V mladosti bol fanúšikom najmä Erwina Verveckena (trojnásobný cyklokrosársky svetový šampión), ktorý takisto pochádza z Herentalsu, a Barta Wellensa, s ktorým aj pretekal jeden rok v celku Telenet - Fidea.
 
V škole bol dobrým žiakom, no vždy bol zameraný len na cyklokros. Dokonca hovorí, že sa riadil podľa hesla „študovať, čo najmenej, a napriek tomu byť úspešný“. Škola nebolo pre neho, ale bavila ho matematika a po strednej škole chcel študovať aplikovanú informatiku (rád programoval a venoval sa počítačom). Na štúdiu vydržal len chvíľu. Keď sa naskytla možnosť stať sa profesionálnym cyklistom, nemohol by robiť obidve veci na plný úväzok.
 
V juniorskom veku bol menšej postavy a obľuboval technické okruhy,  na ktorých vynikli jeho jazdecké zručnosti, ale ťažšie sa presadzoval na ťažkom, blatiskom teréne, kde rozhodovala len sila. Postupne zosilnel a náročné podmienky na trati sa stali jeho výhodou. Ako veľký talent bol neustále konfrontovaný s cestnou cyklistikou, ale Van Aert zakaždým používal svoj obľúbený argument. "Cestná cyklistika je nudná. Počas monotónnych piatich hodín sa v podstate nič nedeje. Cyklokros ponúka len hodinu jazdy, ale intenzívnu, a vždy je to iné a dramatické," povedal stručne a jasne.
 
 
van aert 19 tour biely detail asoftm
Wout Van Aert (© A.S.O. / Thomas Maheux)
 
 
Akonáhle prišli prvé výsledky, prejavila sa belgická mentalita a Van Aert sa dostával pod veľký tlak zo strany fanúšikov už ako mladý jazdec. Napriek tomu hovorí, že byť súčasťou belgickej cyklistiky mu prinieslo viac výhod, ako negatív. Už ako 19-ročný mal okolo seba takú tímovú podporu, akú dostával len najlepší profesionáli v cyklokrose. Jeho trénerom sa stal Nils Albert, bývalý dvojnásobný majster sveta v cyklokrose, ktorý ukončil kariéru v roku 2014 ako 28-ročný a hneď sa začal venovať Van Aertovi.
 

Napredoval veľmi rýchlo
 
Prvý významný úspech dosiahol v sezóne 2011/2012, keď získal striebornú medailu na juniorskom majstrovstvách sveta a v rovnakej kategórii skončil druhý aj na národnom šampionáte. Hneď v nasledujúcom ročníku vybojoval premiérové víťazstvo, a to už v kategórii U23. Mal iba osemnásť rokov. V tomto období výrazne napredoval a v sezóne 2012/2013 pretekal iba v kategórii U23 a vyskúšal si aj niekoľko štartov medzi mužmi.
 
Prelomové výsledky dosiahol v roku 2014. Na jeho začiatku ovládol svoje prvé preteky v kategórii Elite, v Otegeme, a vo februári sa stal svetovým šampiónom v U23. Dôležité víťazstvo dosiahol v novembri, keď na podujatí Koppenbergcross dokázal poraziť Svena Nysa, v tom čase najlepšieho cyklokrosára na svete, a vo veku dvadsať rokov signalizoval výmenu generácii. Od ročníka 2014/2015 takmer výlučne jazdil len v kategórii Elite a v tom čase prišiel do tejto spoločnosti aj Matthieu van der Poel. Ich rivalita vznikla na svetovom šampionáte v roku 2015, ktorý si podmanil Van der Poel. Van Aert nemusel príliš zúfať, lebo v tej sezóne vyhral až trinásť pretekov.
 
 
van aert 19 tour biely detail asoftm
Wout Van Aert (© Baloise Belgium Tour)
 
 
Najlepšie cyklokrosárske roky prežil v období 2016 až 2018. Podarilo sa mu ovládnuť tri svetové šampionáty v rade a taký istý kúsok vyviedol aj na belgických majstrovstvách. Okrem toho v sezónach 2015/2016 a 2016/2017 sa stal celkovým víťazom svetového pohára a na konci ročníka 2015/2016 sa tešil aj z celkového víťazstva v Superprestige. V tom období zostával v jeho tieni aj Van der Poel, ale karta sa obrátila v sezóne 2018/2019. Holandský borec si podmanil svetový a európsky šampionát a pridal aj celkovú výhru vo svetovom pohári, pričom Van Aert vždy skončil hneď za ním.
 
Veľmi rýchlo sa stal výraznou cyklokrosárskou postavou a aj samostatnou osobnosťou. Už ako 20-ročný sa odsťahoval od rodičov a spolu s priateľkou, teraz už manželkou, si kúpili vlastný, malý dom. Ale nebolo to nič honosné, hoci si to mohol dovoliť vzhľadom na svoje príjmy. „Nechcem rozhádzať zarobené peniaze. Kúpim si iba to, čo potrebujem. Áno, mohol by som si dovoliť vyššiu životnú úroveň, ale na ako dlho? Profesionálnym cyklistom môžete byť takých pätnásť rokov, preto radšej šetrím, aby som po kariére nemusel príliš pracovať,“ povedal pragmaticky talentovaný cyklista, ktorý sa práve osamostatnil od rodičov. Zvládať tlaky a vysoké očakávania mu pomáhal mentálny tréner. Naučil ho ovládať a potláčať stres najmä na veľkých pretekoch, pred ktorými býval veľmi nervózny.
 
Keď dosiahol Van Aert svoj tretí titul svetového šampióna, mal iba 23 rokov, a už sa dostal do momentu, keď mu cyklokros nemal veľmi čo ponúknuť. Chýbajúca motivácia automaticky zamerala pozornosť niekde inde, ale jeho prechod do cestnej cyklistiky prebiehal postupne. Dôležitý krok urobil v roku 2017, keď sa stal členom pro-kontinentálneho celku Vérandas Willems - Crelan a odvtedy sa začal čoraz viac ukazovať na ceste. 
     
 
van aert 19 tour biely detail asoftm
Wout Van Aert (© A.S.O. / Alex Broadway)
 

Cyklokros opúšťal opatrne
 
V sezónach 2013 až 2016 jazdil na ceste za kontinentálne celky a to najmä v lete, čo považoval za vhodný tréning v období, keď sa nešiel cyklokros. Tri roky pôsobil vo farbách tímu Vastgoedservice a v sezóne 2016 získal svoje prvé víťazstvo v cestnej cyklistike. Vyhral prológ na Baloise Belgium Tour (porazil Tonyho Martina, Terpstru, Lampaerta) a k tomuto triumfu sa viaže historka. Van Aert si všimol, že v jednej zákrute ležia na ceste štrkové kamienky. Požiadal niekoho zo svojho tímu, aby tú zákrutu vyzametal, keď tadiaľ prejde jazdec štartujúci pred ním, a on mohol tadiaľ prejsť bez akýchkoľvek zábran. V cieli porazil Martina o dve sekundy a možno práve toto rozhodlo. V tej sezóne ešte vyhral po sólovom útoku belgickú klasiku Schaal Sels.
 
Nasledujúci ročník prestúpil do zostavy Vérandas Willems - Crelan a dostal možnosť jazdiť na pro-konti úrovni. Už to mohol byť signál, že Van Aert bude postupne prechádzať na cestnú cyklistiku, ale v sezóne 2017 naďalej jazdil na ceste len počas leta. Absolvoval niekoľko etapových pretekov, vrátane BinckBank Tour, a veľký počet menších jednorazoviek, kde dosiahol povzbudivé výsledky. Napríklad na Bruges Cycling Classic porazil na páske Van der Poela. Stále však zostával v plnom cyklokrosárskom nasadení a v sezóne 2017/2018 sa naďalej sústredil aj na cyklokros, ale v ročníku 2018 si už chcel vyskúšať aj veľké jarné klasiky.
 
Nebola to jednoduchá úloha, lebo tretí dúhový dres v cyklokrose získal tretieho februára a už o tri týždne sa ukázal na Omloop Het Nieusblad. Toto podujatie mu ešte nevyšlo, ale na Strade Bianche už ukázal svoje veľké kvality na jarné klasiky. Zhodou okolností v tom ročníku pršalo a Van Aert skončil v útočnej edícii na tretej priečke, keď nechal za sebou mnohé veľké mená. Počas jari sa zúčastnil na desiatich jednorazovkách a v tomto vyčerpávajúcom programe sa prvýkrát objavili aj na najväčších klasikách. Na G-W obsadil desiate miesto, na Ronde skončil deviaty a v Roubaix prišiel do cieľa ako trinásty. Okrem klasík ukázal veľkú chuť na ceste aj v druhej časti sezóny. Po víťaznej etape a aj výborne zvládnutej časovke sa stal celkovým víťazom na Tour of Denmark a na eliminačnom európskom šampionáte vybojoval bronzovú medailu, keď v šprinte bojoval o titul s Trentinom a Van der Poelom.
 
 
van aert 19 tour biely detail asoftm
Wout Van Aert (© BORA - hansgrohe / Bettiniphoto)
 
 
Potenciál na úspešnú kariéru v cestnej cyklistike
                        
Kombinovanie cyklokrosu a cestnej cyklistiky pokračovalo aj v roku 2019, hoci už pomaly získavala na väčšej vážnosti cesta. Pre Van Aerta to znamenalo aj iný spôsob tréningu. „Najdôležitejšie bolo zvýšiť vytrvalosť. V cyklokrose potrebujete dosiahnuť maximálne úsilie počas jednej hodiny, ale ak chcete byť silným účastníkom na klasikách, potrebujte dosiahnuť rovnaký výkon po piatich hodinách v sedle.“ Belgický pretekár ponúka aj ďalší rozdiel. „V cyklokrose počas jednej hodiny bojujete sám so sebou a v cestnej cyklistike to vidím tak, že sa staviate proti ostatným. Na ceste je náročné udržať koncentráciu tak dlho a potrebujete sa rozhodovať, čo máte urobiť. Nemôžete reagovať na všetky útoky, musíte jazdiť rozumne. V cyklokrose sa len snažím zariadiť, aby nikto neodišiel bezo mňa,“ ukazuje pozadie obidvoch disciplín Wout van Aert.
 
V sezóne 2018/2019 neobhájil cyklokrosársky titul svetového šampióna a na začiatku ročníka 2019 musel riešiť aj nepríjemné momenty ohľadom svojho zamestnávateľa. Rozhodol sa ukončiť zmluvu s celkom Vérandas Willems - Crelan, ktorý menil vlastnícku štruktúru, a na tri roky sa podpísal tímu Jumbo - Visma. Jeho pôvodný majiteľ s týmto krokom nesúhlasil, celú vec posunul na súd a Van Aert mohol začať pretekať len v marci, čím stihol jarné klasiky na poslednú chvíľu. Po výbornom výkone na Strade Bianche skončil opäť tretí, na MSR obsadil šieste miesto a na E3 finišoval druhý, keď ho v malej skupine prekonal jedine Štybar. Na kockových monumentoch mu nevyšlo všetko podľa predstáv a nebojoval o výhru, ale po komplikovanom období znovu ukázal výborné danosti na severské klasiky.

V druhej časti sezóny stihol zažiariť na Critérium du Dauphiné. Najskôr vyhral časovku, hneď na druhý deň hromadný šprint a na konci pretekov ovládol bodovaciu súťaž. Darilo sa mu aj na belgickom šampionáte ziskom zlatej medaily v ITT a bronzom v cestných pretekoch. Potom sa prvýkrát v kariére predstavil Tour de France a výbornú formu zužitkoval v šprinte okresanej skupiny v desiatej etape, keď nechal za sebou aj rýchlejších súperov. Úspešnú periódu pretrhol ťažký pád počas časovky na TdF, po ktorom sa jeho sezóna skončila. Napriek tomu stihol ukázať veľký potenciál na cestnú cyklistiku a jeho klasikárske či časovkárske kvality ešte len čakajú najlepšie časy.