Faria da Costa si víťazstvo v Montreale tvrdo odpracoval

V súčasnosti je veľkou raritou ak na prestížnej jednorazovke vyhrá menej známy pretekár, ktorý bol súčasťou úniku. Práve takéto víťazstvá by si mali fanúšikovia vážiť najviac, pretože prichádzajú po tvrdo odmakanej práci bez podpory tímu a využívania vzduchového vaku ostatných pretekárov. Svoje o tom vie po nedeli hovoriť Rui Alberto Faria da Costa.

GP Cycliste de Montréal (World Tour 4. kategórie) vzniklo ešte iba vlani a všetci Slováci na prvý ročník v dobrom spomínajú. Práve tu zašiel Peter Sagan svoj najlepší výsledok na jednorazových pretekoch v kariére (čo platí doteraz), keď až do záverečného mierneho stúpania bojoval o víťazstvo. Nakoniec nestačil na Roberta Gesinka, ktorý všetkým ušiel ale na páske Peťo zdolal domáceho Rydera Hesjedala a ukoristil si druhú pozíciu.

Tento rok organizátori trocha upravili mestský okruh s dĺžkou 12,1 km a stanovili dĺžku pretekov na 205,7 kilometra, teda pretekárov čakalo 17 okruhov.

Ako to už na prestížnej jednorazovke býva, takmer počas celého priebehu sme videli množstvo únikov, v ktorých sa prezentovali aj známe mená. V prvej polovici to bol napríklad Danilo di Luca. Hodinu pred dojazdom to už v balíku vrelo a unikajúce skupinky mali málo členov a malý náskok. Na čele pelotónu neustále pracovali jazdci Omegy a Rabobanku, teda celky najväčších favoritov Gilberta a Gesinka. Neskôr sa pridal aj Garmin pre domáceho Hesjedala, no Kanaďanovi to nakoniec znova nevyšlo.

Dva okruhy pred cieľom sa vpredu vytvorila silná 14-členná partia s menami ako Hoogerland (Vacansoleil), Tuft (Spidertech), Danielson (Garmin), Preaud (Ag2r), Dumoulin (FDJ) či Faria da Costa (Movistar). Vtedy sa tempo zvýšilo a pelotón sa potrhal. Uprchlíci tak mohli lepšie dýchať, no viac než minútu náskoku si nevypracovali. 20 kilometrov pred cieľom balíku nastúpili Bole aj Gilbert a výsledkom bolo dostihnutie úniku, teda presne to čo obaja chceli.

Následne sa vyformovala supersilná trojica Vande Velde (Garmin), Uran (Sky) a neúnavný Faria da Costa, ktorý bol aj v predchádzajúcom úniku. Pelotón musel znova zabrať na sto percent, to znamenalo jeho preriedenie a v závere v ňom ostalo iba 25 ľudí, teda skupinka favoritov. Vande Velde aj Uran boli osem km pred cieľom dostihnutí a ku Costovi sa pridala nová dvojica Denifl (Leopard) a Fedrigo (FDJ). Za krátky úsek si táto trojka dokázala nabehnúť 18 sekúnd a hoci 25 hlavných vlkov za nimi robilo čo mohlo, výborná spolupráca a výkon na hranici možností sa vyplatili a jasne najlepší cyklista v Montreale Rui Alberto Faria da Costa si mohol pri prejazde páskou schuti zrevať a predviesť nefalšovanú radosť. Portugalský cyklista Movistaru predviedol životnú jazdu a zaznamenal najlepší výsledok v kariére.

Na druhom mieste došiel Pierrick Fedrigo z FDJ. Úplne vyčerpaného Stefana Denifla (Leopard) nakoniec na páske predstihla dvojica Philippe Gilbert - Jurgen Roelandts z Omegy. Nie vždy si môžeme povedať, že víťazom sa stal cyklista úplne zaslúžene ale dnes to tak určite nie je. To čo predviedol Faria da Costa sa hrubými písmenami zapíše do análov sezóny 2011.

Víťaz ôsmej etapy tohtoročnej Tour de France (aj vtedy zhodou okolností tesne za ním došiel Gilbert) víťazstvo venoval celému tímu Movistar, ktorý prežíva v tejto sezóne samé nešťastia, ktoré radšej ani nemenujme. 24-ročný borec ukázal svoju novú tvár, pretože doteraz nebol skvelý klasik. V budúcej sezóne španielsky tím určite pouvažuje nad tým či na niektoré preteky nepostaví tohto cyklistu do role lídra.
Nesmieme zabudnúť ani na to, že da Costa pre svoj tím získal 80 UCI bodov čím posunul španielsky celok z 15. na 13. pozíciu v rebríčku World Tour čo je vzhľadom na blížiaci sa koniec sezóny dobrá správa.

17 okruhov x 12,1 km = 205,7 km