Gilbert pridal tento rok do zbierky aj obľúbený Amstel, Kwiatek tesne porazený

 

profil pretekov (© cronoescalada.com) mimoriadne priblíženie tu

 

 

Už sme si zvykli, že akékoľvek zmeny v pravidlách, organizácii či výstavby trasy niektorej z veľkých klasík vyvolávajú veľkú diskusiu. Mnohí vnímajú vypustenie ikonického Caubergu z posledného okruhu Amstel Gold Race negatívne, iní zasa pozitívne. Až samotní cyklisti boli oprávnení zodpovedať otázku, či to bolo pre atraktivitu pretekov rozumné riešenie. Určite otvorili preteky veľmi širokému spektru pretekárov, minimálne v ich hlavách. Veď do okruhu favoritov sa dostali tímy, ktoré celú flámsku jar mlčali ako Bahrajn - Merida (Gasparotto, Colbrelli, Visconti), Movistar (Valverde, Moreno, Rojas), UAE (Costa, Swift, Ulissi) a doplnili tak tradične supersilné celky. Odpiť si zo slávneho holandského moku si na pódiu chceli desiatky pretekárov.

 

Odštartovalo sa o 10:20 v Maastrichte, po výjazde z mesta aj naostro a pelotón sa vydal na východ smerom k nemeckým hraniciam, kde urobil viacero rôznych kôl po cestách druhej triedy až sa dostal na klasický záverečný okruh v okolí Valkenburgu, ktorý sa tu jazdí desaťročia a bol aj dejiskom MS v roku 2012. Na trať dlhú 258 kilometrov sa vydalo 191 pretekárov, na štart sa oproti definitívnej štartovej listine nepostavil Ben Swift, ktorému sa ozvalo pravé koleno.

 

Vzhľadom na známu klasiku World Tour sa únik vyformoval veľmi jednoducho. Už po desiatich minútach bolo všetko jasné a ustálené. Vpredu sa objavilo dvanásť pretekárov aj s dvoma silnými menami Lars Boom (LottoNL) a Stijn Vandenbergh (Ag2r). Ďalej tam boli Nikita Stalnov (Astana), Brendan Canty (Cannondale), Johann Van Zyl (Dimension Data), Mads Würtz (Kaťuša), Vincenzo Albanese (Bardiani-CSF), Fabien Grellier (Direct Energie), Michal Paluta (CCC Sprandi Polkowice), Tim Ariesen (Roompot), Kenneth Van Rooy (Sport Vlaanderen) a Pieter Van Speybrouck (Wanty-Groupe Gobert).

 

Dôvody rýchleho vytvorenia úniku boli zrejmé. Dostali sa do neho všetky prokontinentálne celky i tie z WT, ktorým sa nepripisovali najvyššie šance na triumf. A zároveň tam boli všetky družstvá zastúpené iba jedným pretekárom. Bola to teda úniková idylka, ktorá predznačovala pomalšiu prvú polovicu pretekov.

 

Tak sa aj stalo, tempo bolo prvé tri hodiny na hranici 40 km/h. Napriek tomu došlo aj k viacerým menším pádom. Na zemi sa dokonca ocitol aj Phil Gilbert (Quick-Step), no bol v poriadku a bez problémov pokračoval.

 

Počasie dnes vzbudzovalo mierne obavy. Vietor bol pomerne silný, organizátori mali čo robiť, aby na otvorených pasážach pred Valkenburgom udržali zábrany pokope, mnohé vietor vyvrátil. Vyzeralo to na severozápadný vietor, teda proti jazdcom v posledných troch kilometroch. Rovnako všetci sledovali oblohu, ktorá bola zatiahnutá hustými mrakmi a nebolo jasné, či zaprší alebo nie. Predpovede boli skôr optimistické, že to bude deň bez kvapiek, no teplota iba ľahko presiahla hranicu desiatich stupňov.

 

Únik si vypracoval maximálne osem minút náskoku, Lotto Soudal a Sunweb boli celkami, ktoré najviac pracovali na čele hlavnej skupiny a postupne medzeru znižovali. Sto kilometrov pred cieľom bola na úrovni 4:25. Postupne sa začali zapájať do roboty aj ďalšie celky ako Trek, Bora, FDJ, Movistar atď.

 

 

Lars Boom a klasický únik 52. ročníka Amstlu (© Slipstream Sports)

 

 

Organizátori zaradili do itinerára až 35 kopcov, ktorým priradili meno, číslo i parametre. Narozdiel od flámskych klasík ich rozložili na celú trať a v poslednej stovke kilometrov ostalo ešte trinásť stúpaní. Pelotón prešiel trikrát aj páskou klasickým prejazdom cez Cauberg, iba v úplnom závere šli v slávnej obci skratkou do tradičného cieľa medzi dedinami Valkenburg a Berg en Terblijt, ktorý sa tu presunul na MS 2012, pretože celá infraštruktúra svetového šampionátu by sa na Cauberg nezmestila. Gilbertovi to neublížilo, získal titul a odtedy je to takto aj na Amstli.

 

V BMC sa rozhodli, že razantne zdvihnú tempo pretekov a 72 km pred páskou už klesol rozostup balíka pod dve minúty. Dôležitejšie ale bolo, že favoriti prvý raz museli preradiť rýchlostný stupeň a červení ich chceli vyčerpať. Nečakalo sa, že by Van Avermaet mohol vyhrať zo špurtu veľkej skupiny. To už začalo vyškrtávať prvých domestikov. Vzadu sa kvôli nejakým problémom ocitol aj Rui Costa (UAE) a rozhodne nemal ľahké vrátiť sa.

 

Vpredu sa takmer úplne rezignovalo. Dvanástka dostala do ucha info, čo sa deje za nimi a prestala príkladne spolupracovať. Za desať kilometrov prišli o dve a pol minúty náskoku. Určite sa chceli na čele udržať dlhšie. Hodinu a pol pred cieľom im ostávali už iba desiatky sekúnd.

 

Ďalším nešťastníkom s defektom bol líder Bory Patrick Konrad, ktorý zaujal siedmou priečkou v Baskicku. Každý takýto problém bol kvôli tempu BMC veľmi nepríjemný.

 

Na Loorbergu (1500 m; 5,3 %) 55 km pred páskou sa prvý raz únik rozbil. Nastúpil málo známy Francúz Grellier, ktorý ešte chcel na seba upútať pozornosť. Za ním šla dvojica Paluta - Albanese a ostatní už mali v pätách balík. Grellier si asi vyslúžil ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca, ktoré sa aj tu udeľuje, keď ako posledný podľahol pelotónu 39 km pred páskou.

 

 

 

Nasledovalo kvarteto kopcov Kruisberg, Eyserbosweg, Fromberg a Keutenberg. Už sa diali veci. Hneď v prvom nastúpil Tiesj Benoot (Lotto Soudal), dorazili si ho Phil Gilbert (Quick-Step), Sergio Henao (Sky), Michael Albasini (Orica), Nathan Haas (Orica), José Rojas (Movistar), Ion Izagirre (Bahrain Merida) aj Bert Jan Lindeman (LottoNL). Za nimi sa to potrhalo a pelotón už nebol kompaktný. Snažili sa najmä ľudia z BMC a Sunwebu, ale boli to už iba vyčerpaní jednotlivci.

 

Benoot nevydržal vpredu, a to nenachalo chladným jeho kolegu Tima Wellensa, ktorý cítil, že partia vpredu je silná a vydal sa za ňou. V tom momente došlo k pádu na čele balíka. Zrazili sa Roman Kreuziger (Orica-Scott) s Enricom Gasparottom (Bahrain Merida), teda dvaja víťazi týchto pretekov a už boli mimo hry, hoci pokračovali.

 

Po štvorbloku kopcov vyzerala situácia nasledovne: Vpredu šla sedmička Gilbert, Albasini, Rojas, Haas, Izagirre, Henao a už aj Kwiatkowski. Lindeman z nej vypadol.  Desať sekúnd za nimi šla štvorka Valverde (Movistar), Wellens (Lotto Saoudal), Felline (Trek) a Van Avermaet (BMC), teda ich kolegovia vpredu nestriedali. Tak nasledovali Jungels (Quick-Step), Costa (UAE) a Barguil (Sunweb). Až za nimi pozostatok pelotónu s prvými šprintérmi na čele s Colbrellim.

 

Vpredu ťahal najmä Henao, ale pomáhali aj ostatní a vyzeralo to s nimi veľmi dobre. Žiadna čakačka na špurt sa rozhodne nediala. V balíku so stratou trištvrteminúty ostávalo viac ako päťdesiat ľudí vrátane Matthewsa s Coquardom i Colbrellim, ale nemal ich už takmer kto ťahať.

 

Čelo striedalo dobre, v druhej skupine sa ale dvojica Jungels - Barguil iba viezla, Valverde tiež točil sporadickejšie, teda borci, ktorí mali kolegov vpredu, resp. Francúz vzadu Matthewsa. Rozostup sa dostal na pol minúty medzi troma hlavnými skupinami v pretekoch.

 

Keď Cauberg a ani predposledný kopec Geulhemmerberg neurobili so zložením skupín ani rozostupmi nič, chystal sa súboj čelnej sedmičky o triumf. Veriť si na špurt mohli Haas, Rojas či Kwiatkowski. No čakal ich ešte jeden kopec Bemelerberg  (900 m; 4,5 %) a tu sa chceli určite niektorí ešte dostať k slovu.

 

 

Rozhodujúci moment pretekov (© Quick-Step Floors Cycling Team / Tim de Waele)

 

 

Hneď na začiatku kopca zaútočil Kwiatek. Jediný sa mu do háku dostal Gilbert a obaja si vypracovali zaujímavý náskok pár desiatok metrov, no postupne sa zväčšoval a už bolo jasné, že medzi nimi dvoma sa rozhodne. Medzi tým sa Van Avermaet a spol spojili s balíkom.

 

Gilbert šiel záver z prvej pozície, ale Kwiatkowski si na neho veľmi veril a nastúpil mu už na tristovke. Gilbert ho zbadal až vedľa seba, teda nedobrovoľne mal vzápätí menšiu dieru, no dokázal ho ešte nasať a v úplnom závere poraziť. Belgičan štvrtý raz vyhral tieto svoje obľúbené preteky, ktoré boli tento rok veľmi atraktívne. Poliak prvý raz v sezóne prehral vo veľkej klasike. Po tretie miesto si prišiel Albasini pred Haasom, Rojasom, Henaom a Izagirrem. Michael Gogl (Trek) poodkočil balíku a prišiel si po ôsmu priečku. Súboj šprintérov vyhral Colbrelli pred Matthewsom. Bol to ale iba súboj o deviate miesto.

 

Teraz už vieme povedať, že organizátori urobili dobre, keď zmenili trasu a videli sme klasiku akoby z tých flámskych. Všetko to rozbehol 39 km pred páskou Benoot, ktorého sa chytil Gilbert a ten bol znova mimoriadne aktívny a zaslúžil si triumf. Kwiatek sa po víťazstvách na Strade Bianche a Miláno - San Remo musel zmieriť s inou pozíciou na pódiu, hoci už aj tú najlepšiu tu zažil. Albasini bude asi s odstupom času spokojný s pódiom. Všetci traja protagonisti na ňom už boli v minulosti.

 

 

 

 

 

 

 

Video posledných troch kilometrov

 

 

 

 

92 km: Sibbergrubbe (dĺžka: 2100 m; sklon: 3,6 %)
88 km: Cauberg (druhýkrát) (dĺžka: 800 m; sklon: 6,5 %)
83 km: Geulhemmerberg (druhýkrát) (dĺžka: 1200 m; sklon: 4,6 %)
70 km: Bemelerberg (dĺžka: 900 m; sklon: 4,5 %)
55 km: Loorberg (druhýkrát) (dĺžka: 1500 m; sklon: 5,3 %)
48 km: Gulpenerberg  (druhýkrát) (dĺžka: 600 m; sklon: 5,7 %)
39 km: Kruisberg (dĺžka: 600 m; sklon: 8,8 %)
37 km: Eyserbosweg (dĺžka: 900 m; sklon: 9,3 %)
33 km: Fromberg (dĺžka: 1600 m; sklon: 3,6 %)
29 km: Keutenberg (dĺžka: 1200 m; sklon: 5,9 %)
19 km: Cauberg (tretíkrát) (dĺžka: 800 m; sklon: 6,5 %)
14 km: Geulhemmerberg  (tretíkrát) (dĺžka: 1200 m; sklon: 4,6 %)
5,6 km: Bemelerberg  (tretíkrát) (dĺžka: 900 m; sklon: 4,5 %)