Philipsen, Ciccone ale aj Powless patrili k pozitívam na Tour, Landa a Ewan k najväčším sklamaniam

Philipsen nemal konkurenciu a zaslúžene získal zelený dres

Pred štartom 110. ročníka Tour de France sa očakávali napínavé súboje o etapové víťazstvá v šprintoch a aj vyrovnaná bitka o zelený dres. Lenže na pretekoch sa objavil jeden šprintér s fantastickou formou. Bol ním Jasper Philipsen, ktorý zaznamenal štyri etapové triumfy a v tomto smere bol najúspešnejším cyklistom na práve skončenej „Starej dáme“. Jeho prvý hviezdny moment prišiel v treťom dni v Bayonne, kde však rozhodcovia dlho kontrolovali zábery, pretože súperom sa nepáčilo správanie Belgičana v závere. O deň neskôr na pretekárskej trati prišla druhá pamätná chvíľa Philipsena a pretekár tímu Alpecin-Deceuninck triumfoval aj v siedmej etape pri treťom hromadnom dojazde pelotónu. Až pri štvrtom našiel premožiteľa, v Limoges bol druhý. Poslednú víťaznú stopu zaznamenal v 11. etape, o centimetre prehral na Champs-Élysées, čo bola jeho jediná „škvrna“ na inak bezchybnom výkone na Tour. 

Suma sumárum, Jaspera Philipsena bolo vidieť v každom hromadnom dojazde v 110. ročníku Tour. Zo šiestich šprintérskych koncoviek zvíťazil v štyroch prípadoch a dvakrát skončil druhý. Tejto bilancii sa žiaden ďalší šprintér ani nepriblížil. Položil tak základ na zisk zeleného dresu, ktorý nakoniec získal s priepastným rozdielom. Belgičan celkovo pozbieral 377 bodov, o 119 viac ako druhý najpoctivejší zberač, a o skoro sto bodov viac ako mal v minulý rok. Celkovo sa tak zopakovala situácia zo 109. ročníka Tour, keď bodovaciu súťaž s priepastným rozdielom vyhral iný Belgičan, Wout van Aert. Zdá sa, že kedysi súťaž Petra Sagana je novou doménou belgických cyklistov. A Philipsen v nej určite nepovedal posledné slovo. 

Ewan a Groenewegen v koncovkách sklamali

Najväčšími vyzývateľmi Jaspera Philipsena v bitke o etapové víťazstvá mali byť Caleb Ewan a Dylan Groenewegen, no obaja neprišli na Tour v optimálnom nastavení. Ewana ako-tak bolo vidieť v úvodných dvoch hromadných dojazdoch, v Bayonne bol tretí, o deň neskôr druhý. No v ďalších troch šprintoch úplne sklamal, dvakrát sa po vlastných chybách ani do šprintu nedostal a v 11. etape bol iba na 15. priečke. O dva dni neskôr odstúpil z Tour, čím si vyslúžil veľkú kritiku zo svojho tímu, ktorú nedokázal prijať a následne sa v médiách spustila až trápna aféra. Najsmutnejší je fakt, že Ewan sa práve touto mediálnou aférou zviditeľnil viac ako v šprintérskych koncovkách. Groenewegen na tom nebol o nič lepšie, výsledkovo. A fanúšikovia si ho zo 110. ročníka Tour prakticky nemajú prečo pamätať. Jeho najlepším výsledkom bolo druhé miesto z 11. etapy. 

S prázdnymi rukami, no odretými, odišli z Tour aj ďalšie dve veľké šprintérske mená, Fabio Jakobsen a Mark Cavendish. Od prvého menovaného sa očakávalo, že bude bojovať o etapové víťazstvá. V Bayonne nebol od neho ďaleko, nakoniec skončil štvrtý. O deň neskôr však prišla tragédia, a to pád, po ktorom síce ešte Holanďan pokračoval, no na víťazstvá v šprintoch mohol zabudnúť. S veľkým sebazaprením a po veľkom boji nakoniec odstúpil pred začiatkom 12. etapy, pred Alpami. Štvrté miesto tak zostalo jeho maximom v 110. ročníku Tour. Od Cavendisha sa už veľké veci neočakávali, no patril do širšieho zoznamu ašpirantov na etapové víťazstvá. Už pri prvom hromadnom dojazde bol šiesty, o deň neskôr piaty. Jeho hviezdna chvíľa prišla v siedmom dni v Bordeaux. Nastúpil a rútil sa do cieľa na prvom mieste ako Cavendish spred 11 rokov, no nakoniec ho stihol predbehnúť Philipsen. V priamom prenose sme tak sledovali ako šprintérsky kráľ odovzdal svoje žezlo svojmu nástupcovi. O deň neskôr spadol a pre zranenie musel z Tour odstúpiť. 

- reklama -

Na Tour však štartovalo ďalšie veľké množstvo rýchlych pretekárov. Spomenúť treba Jordiho Meeusa, pretože to bol on, kto vypálil rybník Philipsenovi na Champs-Élysées a už pri svojej premiére na Tour získal toto najprestížnejšie šprintérske víťazstvo. Nebyť však tohto úspechu, jeho vystúpenie na Tour by bolo viac-menej sklamaním, pretože dovtedy sa v šprintoch nedokázal poriadne presadiť. Ani raz neskončil v Top 5. Takto však odchádzal z Francúzska viac ako spokojný. Jedno etapové víťazstvo po šprinte získal aj Mads Pedersen, druhý muž v bodovacej súťaži. Práve meno Dána sa v prvom týždni skloňovalo pri možnom zisku zeleného dresu, no Philipsen ho do neho nepustil ani na jeden deň. Pedersen si hlavne za prvý týždeň na Tour zaslúži palec hore. Milo prekvapil aj Phil Bauhaus, ktorý získal tri pódiové miesta. On však do Paríža nedošiel. Medzi sklamaniami zas nájdeme Mattea Trentina, Biniama Girmaya, Johna Degenkolba, Alexandra Kristoffa s výbornou tímovou podporou v koncovkách, Christopha Laporta a aj Wouta van Aerta. Poslední dvaja menovaní však obetovali svoje čiastkové úspechy v etapách v prospech Jonasa Vingegaarda, čo je viac ako ušľachtilé. 

Ciccone ukončil nadvládu celkových víťazov v horskej súťaži

Naposledy v roku 2019 nezískal bodkovaný dres celkový víťaz Tour de France, a aj to bol rok, kedy Egan Bernal mohol pomýšľať na jeho zisk, no nepriaznivé počasie ho pripravilo o šancu získať plný počet bodov v stúpaní Montée de Tignes, kde bolo v ponuke desať bodov. Kolumbijsky pretekár bol v čele, no etapa nakoniec bola zrušená a na Montée de Tignes sa nestúpalo. Bernal tak skončil v horskej súťaži druhý o osem bodov za Romainom Bardetom. Potom dvakrát vyhral horskú súťaž Tadej Pogačar, vlani zas Jonas Vingegaard, čím len dokladali svoju dominanciu v pretekoch v daných ročníkoch. Obaja sa v súťaži o kráľa hôr držali v popredí aj v 110. ročníku, a pred 20. etapou sa z tímu Jumbo – Visma ozývalo, že Vingegaard by po žltom drese chcel získať aj ten bodkovaný. No nakoniec v tejto súťaži skončil „iba“ tretí, čo bol najhorší výsledok celkového víťaza od roku 2018. Vtedy bol Geraint Thomas štvrtý. 

Víťazom súťaže o kráľa hôr sa v 110. ročníku stal Giulio Ciccone. Spočiatku sa zdalo, že Talian by mohol miešať kartami v celkovom poradí. Po etape číslo päť, ktorá končila v Laruns a obsadil v nej druhú priečku poskočil v predbežnej klasifikácii na tretiu priečku. O deň neskôr v cieľovom kopci Cauterets-Cambasque prežil jednu z najhorších chvíľ na tohtoročnej Tour, stratil takmer jedenásť minút a získať dobrý výsledok v celkovej klasifikácii sa mu vyparil. Všetko zlé je na niečo dobré, a Ciccone tak prestal byť zaujímavým pre ašpirantov na žltý dres a mohol si naskakovať do únikov a brať body do súťaže o bodkovaný dres. Po šiestom dni mal na konte 19 bodov a v horskej súťaži mu patrilo siedme miesto. 

Giulio Ciccone reálne vstúpil do bitky o bodkovaný dres v 14. etape. Podarilo sa mu naskočiť do úniku a vyhral dve horskú prémie a dokonca aj jedinú rýchlostnú. Celkovo do horskej súťaže v ten deň pobral 20 bodov. O deň neskôr nasledovala ďalšia brutálna previerka, a Talian znovu nechýbal vpredu. Tentokrát získal 16 bodov a po prvýkrát v 110. ročníku sa dostal do čela horskej súťaže. Odvtedy bodkovaný dres zo svojho držania už nepustil. Ciccone aj vo zvyšných dvoch náročných etapách skúšal šťastie v únikoch, a vyšlo mu to. V 17. etape ulovil 15 bodov do horskej súťaže a v 20. etape definitívne rozhodol o svojom celkovom víťazstve v tejto súťaži, keď si pripísal 19 bodov. Na Col de la Schlucht už mohol osláviť svoj doposiaľ najväčší úspech v kariére. Ciccone vyhral horskú súťaž so ziskom 106 bodov. Niečo podobné sa mu v roku 2018 podarilo na Okolo Slovenska. 

Powless strávil najviac dní v bodkovanom drese

Počas celého 110. ročníka Tour mal bodkovaný dres iba štyroch majiteľov, pričom oblečený ho mali len traja cyklisti. Najdlhším majiteľom bodkovaného dresu bol Neilson Powless, ktorý si ho navliekol po prvej etape a patril mu celkovo 12 dní. Powless ho mal na sebe 13 dní, pretože po 14. etape bol lídrom horskej súťaže Jonas Vingegaard, a ten mal v tom čase na sebe už žltý dres. Powless tak ako predbežne druhý muž zostal v bodkovanom drese aj v 15. etape. Úspech amerického cyklistu spočíval v zbieraní bodov v jednoduchších etapách, v ktorých sa snažil budovať náskok. V náročnejších previerkach už taký dobrý nebol. Nakoniec skončil v horskej súťaži na štvrtom mieste. Vo veľmi dobrom svetle sa na Tour odprezentoval Felix Gall, a to nielen v horskej súťaži, ale aj v celkovej klasifikácii. Jeho skvelú formu v horách len podčiarkuje fakt, že v súťaži o bodkovaný dres porazil Vingegaarda a skončil druhý. Aj on jeden deň strávil v bodkovanom drese, zajazdil si v ňom v 6. etape. 

Horská súťaž často býva náplasťou pre kvalitných vrchárov, ktorí v nejakej etape prežijú klinickú smrť a vypadnú z bitky o žltý dres. Respektíve pre Francúzov zviditeľniť usporiadateľskú krajinu. Aj také prípady sme sledovali v 110. ročníku Tour, samotný Giulio Ciccone je toho dobrým príkladom. Na podujatí štartovali viacerí špičkoví horolezci, napríklad Thibaut Pinot, Rigoberto Urán, Julian Alaphilippe, Mikel Landa, Emanuel Buchmann, Ben O'Connor, Michael Woods alebo Warren Barguil, lenže ani jeden z nich poriadne neprehovoril do horskej súťaže. Pinot sa skôr sústredil na zisk etapového víťazstva, čo mu nevyšlo. O existencii Urána sme sa často dozvedali len z výsledkových listín, na ceste ho vôbec nebolo vidieť. Alaphilippe ako víťaz horskej súťaže z roku 2018 skúšal nastupovať do únikov a aj zbierať body do súťaže o bodkovaný dres, no rýchlo pochopil, že na podujatí sú pretekári s lepšou formou a jeho ťaženie skončilo neúspešne. Landa bol jedným z najväčších sklamaní celej Tour, v žiadnej súťaži neatakoval Top 10 a míle vzdialený bol aj etapovému víťazstvu. Buchmann a O‘Connor pracovali pre svojich lídrov a ich neúčasť v horskej súťaži sa tak dá ospravedlniť. Woods a Barguil mali obaja voľné ruky. Barguil tiež už vyhral horskú súťaž v roku 2017, no tento rok jazdil s rovnakým cieľom ako Pinot, vyhrať etapu. A zlyhal v tom. Woods etapu vyhral, čím si splnil cieľ a životný sen, no bol to jeho jediný svetlý moment v 110. ročníku Tour.