Vysiela Šport RTVS
Začínam s cyklistikou. Zatiaľ len rekreačne, čiže jazdím väčšinou sám a bez trénera. Rad by som vedel, či sú nejaké pravidlá ako a kedy radiť. Raz som bol s jedným chalanom, ktorý jazdí preteky, a ten mi hovoril, že ich tréner učil aj radiť. Používam Campagnolo sadu Veloce.
Odpoveď Vladimíra Hnátha:
K tejto otázke treba rozlíšiť ako radiť (čiže technika radenia) a kedy radiť (čiže taktika bicyklovania). Čo sa týka ako radiť, myslím si, že nad tým nie je potrebné dlho uvažovať. Všetky prehadzovacie systémy (okrem Sramu) majú dve páčky. Jednou sa radí na ľahší prevod, druhou na ťažší prevod. Sram používa iba jednu prehadzovaciu páčku. Dlhší záber je na ľahší prevod, kratší je na ťažší prevod. Každý trochu technický zbehlý človek sa naučí veľmi rýchlo svoj prehazovací systém používať. Myslím si, že na to postačí jeden - dva tréningy. Iná otázka je kedy prehadzovať, čiže využívať prevody pre čo najekonomickejšiu jazdu. Preto je potrebné, ak pretekár je na prvej pozícií v skupine, používať prevod ťažší, ktorý mu umožňuje dosiahnuť vyššiu rýchlosť a ak odstrieda, použiť prevod ľahší, aby si odpočinul a uvoľnil nohy. Taktiež je potrebné využívať prehadzovačku pred a po zákrute, najmä ak je ostrá a je potrebné brzdiť. Vtedy pred zákrutou, ak už prestanem šliapať, preradím na ľahší prevod, aby som rýchlejšie a ľahšie dokázal roztočiť prevod, a tak dosiahnuť požadovanú rýchlosť. Taktiež je potrebné sledovať terén a prehadzovať pod kopcom alebo v tej časti, keď nie som v plnom zábere, lebo i technika trpí. V kopci sa snažím jazdiť na ľahšom prevode, aby som sa nezaťahoval. Avšak sú chvíle napr. v špurte alebo na prelome kopca, kde prehadzujeme i v zábere, čo nám práve oproti klasickej prehadzovačke, bez polôh dnes dual páky a celý systém prehadzovania umožňuje.
Otázka od Matúša Vargu:
V januári tohto roku som bol operovaný na meniskus, vybrali mi čiastočky vnútorneho pravého menisku, ktoré boli zničené, resp. odtrhnuté. Ostatné časti v kolene boli fajn. Pravdepodobne som si to spôsobil športom - ako ináč, niekedy sa to stáva. V rámci rehabilitácie som absolvoval rad cvičení, no stehenný sval nie a nie dostať do stavu, aký bol predtým, resp. aký je na druhej - ľavej nohe. Trápi ma to, lebo bez športu nevydržím dlho, od januára prešla nejaká doba, noha + koleno je slabé, niekedy mi v ňom rupne a cítim a aj vidím, že to nie je ono. Koleno ako také ma nebolí, len nie a nie posilniť ten sval. Čo mi odporúčate? Čo by som mal skúsiť? Zas a znovu sa mi vyplatilo, ze bicykel je to naj... Každý druhý deň urobím cca. 12 km na bicykli, no ide to, myslím s tým svalom, pomaly.
Odpoveď Vladimíra Hnátha:
V tejto otázke by som istotne spolupracoval s ošetrujúcim lekárom alebo športovým lekárom, ktorý je znalý v danej problematike a vie poradiť, aký cvik je vhodný na rehabilitáciu a návrat stehenného svalu do predchádzajúceho stavu. Dnes je na internete množstvo návodov a cvikov na posilňovanie, avšak je potrebné vybrať ten správny. Cyklistika istotne nezaťažuje kolená tak ako beh, a preto je na to najvhodnejšia a doporučujem tento spôsob rehabilitácie a posilňovanie ako najvhodnejšie. Postupným zvyšovaním záťaže sa bude sval upravovať a nadobúdať predchádzajúci stav. Že to trvá dlhšie, tak bohužiaľ, ale ak chceme niečo nasilu urýchliť, tak to zvyčajne nie je dobré.
Otázka od Andreja:
Tréningové seriály sledujem už dlhšiu dobu, ale nikde sa mi nepodarilo nájsť článok ohľadne zmeny tepovej frekvencie. Snažím sa trénovať podľa tepovej frekvencie, wattmeter nemám, narážam ale na nasledovný problém. Ak mám prvý deň tréningového bloku ťažší intervalový tréning, tak už na druhý deň mi klesne tepová frekvencia pri rovnakom výkone (pocitovo) zhruba o 5 - 8 tepov. Ako mám teda vtedy trénovať? Mám sa striktne držať rozmedzia tepovej frekvencie alebo mám, aj keď výkon bude pravdepodobne oveľa väčší než želaný, dať na pocity? Podobný prípad je trebárs tréning pri vysokej teplote, vtedy mi ale tepovka naopak vyletí hore. Je to vôbec normálne alebo to svedčí o slabšej trénovanosti v oblasti základnej vytrvalosti a je vôbec žiadúce trénovať intervaly dva dni po sebe?
Ešte základné informácie o mne - Vek: 30 rokov, ročný objem: 9000 km (80% cesta, 20% MTB), cca. 6 pretekov ročne, objem za posledné 4 roky: 35 000 km.
Odpoveď Vladimíra Hnátha:
Vo všeobecnosti v kluboch trénujeme podľa pocitov a sportester na sledovanie tepovej frekvencie používame na vyhodnotenie tréningového procesu, aby sme mohli sledovať, čo sa v tréningu dialo s organizmom. Intervalový tréning je jeden z najnáročnejších tréningov, preto ho zaraďujeme do tréningového procesu na začiatok po dni odpočinku. Preto ak i na druhý deň do tréningového procesu zaradíme intervalový tréning, je úplne prirodzené, že únava spôsobuje zvýšenie tepovej frekvencie, a preto po takomto tréningu zaraďujeme tréning vytrvalosti, kde je rovnomerné zaťaženie. Čo sa týka zvýšenia tepovej frekvencie pri vysokej teplote, tento jav môže byť u každého športovca individuálny. Niektorým teplo neubližuje a cítia sa dobre, iní majú radšej chladné až daždivé počasie. Ja osobne som mal veľmi rád teplo a cítil som sa pri vonkajších teplotách okolo 30 stupňov dobré. Čo sa týka uvedených údajov, tréningový objem musí byť založený na postupnosti a primeranosti. Takže každý rok objem by mal mierne narastať, ako i intenzita tréningového procesu, aby neprišlo k tomu, že organizmus si na záťaž zvykne a nenastane žiaden nárast výkonnosti. Preto je vhodné pri plánovaní tréningového procesu vychádzať z objemu a intenzity z predchádzajúceho roku. Tak plánovať nárast objemu a intenzity v novom tréningovom procese. Avšak i pri realizovaní tohto už naplánovaného tréningu musíme ho sústavne upravovať ako podľa pocitov, tak i podľa zdravotného stavu športovca a v nemalej miere i podľa počasia a termínov súťaží, ktoré máme záujem absolvovať.
