Dukla a ďalšie tímy
Kolotoč Tour de France sa pred pár dňami dokrútil. Sezóna už pôjde dole kopcom. Poslednýkrát sa preto vraciame k najslávnejšiemu cyklistickému podujatiu prostredníctvom 10 poznámok o trase, bezpečnosti, trendoch či zákulisí.
1. Dominancia tímu Sky
Tím Sky vznikol vo februári 2009 (profil tímu tu) a hlavným cieľom bolo prvé britské víťazstvo na Tour de France do piatich rokov. Ako sa im to podarilo? Nevyhnutné pre štart projektu boli veľké peniaze (najbohatší cyklistický tím) a nákup špičkových cyklistov. Potom stačilo „už len" využiť obrovský potenciál, načo najviac dohliada generálny riaditeľ a „mozog projektu" Dave Brailsford. Dave vyštudoval športové vedy a psychológiu v Sheffielde, viedol britskú reprezentáciu na olympiádach, bol vymenovaný veliteľom Rádu britského impéria a má čestný doktorát univerzity v Chesteri. „Vždy som mal veľkú dôveru v to, čo robíme. Po neúspechoch sme pokračovali v usilovnej práci," povedal rodák z Walesu.
Pre jeho filozofiu vedenia tímu sú typické "marginal gains", takže síce majú na 80% zhodnú filozofiu s ostatnými tímami, ale mimoriadne dôkladne dbajú na detaily. Napríklad Bradley Wiggins dlhé mesiace spolupracuje s osobným dietológom alebo psychológom, tím využíva meteorológov na predpoveď počasia alebo športových vedcov na vyhodnotenie výkonov. Wiggins sa na Tour pripravoval dlhé mesiace, v rámci prípravy vystúpal určite najviac výškových metrov. Mal najlepších domestikov. Od začiatku všetci išli suverénne za triumfom. A zaslúžene ho aj s pomocou marginal gains dosiahli.
2. Globalizácia cyklistiky
Hlavné ciele sa darí napĺňať nielen tímu Sky, ale aj Medzinárodnej cyklistickej únii (UCI). V roku 2011 prvýkrát vyhral Tour Austrálčan - Cadel Evans, na Gire 2012 sa premiérovo radoval z triumfu na Grand Tour Kanaďan - Ryder Hesjedal a na Tour de France 2012 historický prvýkrát získala žltý dres Veľká Británia. Niektoré osobnosti ako napríklad štvornásobný olympijský medailista v dráhovej cyklistike Chris Hoy, označili Wigginsov triumf dokonca ako historicky najväčší športový úspech Veľkej Británie.
Z takejto globalizácie cyklistiky sa teší aj Jean-Etienne Amaury, prezident Amaury Sport 
Organisation - najväčšej spoločnosti organizujúcej cyklistické podujatia vrátane Tour de France: „Sme veľmi radi, že sa veľmi dobre darilo Angličanom. Tour je viac a viac populárnejšia v anglicky hovoriacich krajinách. Mnoho ďalších Angličanov, Austrálčanov a Američanov začalo navštevovať Tour v posledných piatich až desiatich rokoch." Podobný názor má logicky aj riaditeľ podujatia TdF - Christian Prudhomme: „Anglosaské krajiny začínajú preberať miesto tradičným krajinám ako Taliansko, Španielsko a Belgicko. Je úžasné ako sa dokážu tímy ako Sky pripraviť." Ktorá ďalšia krajina zažije svoj premiérový triumf na Grand Tours a prispeje ku globalizácii? Bude to Slovensko alebo Česko? Minimálne snívať o tom môžeme.
3. Mladá krv a prebudenie Francúzov
Znova sa potvrdilo, že francúzsku cyklistiku snáď čakajú lepšie časy. Možno sa čakal úspech Voecklera, ktorý vyhral vrchársku súťaž a tradične predviedol grimasovú šou. Ale skvelé ôsme miesto Rollanda (25) a desiata priečka „nového" mladíka Pinota (22) sú veľkým prekvapením. Hlavne u druhého cyklistu to nikto nečakal, pričom zároveň vyhral etapu okorenenú „šialenou" radosťou šéfa Marca Madiota v tímovom aute. Navyše Francúzi vyhrali až päť etáp a ak nerátame rok 2010 so šiestimi zápismi, tak je to najviac za posledných pätnásť rokov. Zahraniční fanúšikovia možno ešte viac vnímali fantastickú jazdu, a napokon piate miesto a biely dres Tejaya Van Garderena (23), pričom ešte pomáhal lídrovi Evansovi. Američanov potenciál dokazuje štatistika: v minulosti dosiahli najlepšiu päťku spolu s bielym dresom iba jedenásti cyklisti. Patrili medzi nich Fignon, Lemond, Pantani, Ullrich, Contador alebo Andy Schleck. Ako štvrtú veľkú mladú hviezdu musíme s hrdosťou uviesť Petra Sagana (22). Celá štvorica je takmer vo veku synov veterána pelotónu Jensa Voigta (40). Uvidíme, čo tieto štyri mladé uchá ešte predvedú.
4. Krásna krajina, dychberúce pamiatky
Tour de France označujú aj ako najlepšiu cestovnú kanceláriu. Pohľady z niekoľkých vrtuľníkov, ktoré špičkovým vybavením snímajú krásy krajiny, už neodmysliteľne patria k Tour. Možno si pritom ani 
neuvedomíme veľký rozdiel oproti Slovensku. Pri pohľade z vrtuľníkov sme snáď nenatrafili na jediný bilboard, zato u nás sa nájdu aj vedľa historických pamiatok. Aj preto sú tie zábery také úžasné. História a príroda bez zásahu dnešnej doby. Počas 99. ročníka nám Tour de France ponúkla pohľad na jedno z najstarších letísk na svete , na jeden z najkrajších barbakánov (Cahors), najstaršie lyžiarske stredisko vo Francúzsku (Bareges), mesto s najdlhšie trvajúcim festivalom na svete (Limoux), vstup do najväčšej jaskyne Európy (Lombrives), najstarší vysutý most Francúzska (Suspension bridge), najstarší francúzsky dub alebo známe atrakcie ako zámok vo Versailles či finálové Elyzejské polia s Víťazným oblúkom.
5. Trasa
Trasa 99. ročníka bola profilom menej atraktívna ako po minulé roky. V zákulisí sa dokonca objavila informácia, že trasu prispôsobili bohatému tím Sky, aby vystúpil na najvyšší stupienok prvý Brit. Takéto ťahy sú však pri veľkom organizačnom výbore, tradícii a obrovskej konkurencii ťažko predstaviteľné. Navyše neúčasť Andyho Schlecka a Contadora nebola najprv známa. Menej atraktívne profily iba s troma dojazdmi sú teda hlavne dôsledkom veľkých osláv v okolitých ročníkoch. 97. Ročník bol jubileom Álp, 98. ročník oslavoval storočnicu Pyrenejí a o rok nás čaká 100. ročník. Určite aj tieto bohaté hostiny v okolitých ročníkoch prispeli k chudobnejšiemu 99. ročníku, keď sa išlo aj niekoľko nových stúpaní a pohorie Jura. Riaditeľ Prudhomme to „ospravedlnil" väčšou komplexnosťou víťaza, ale Wigginsa si ani zďaleka netrúfame označiť ako najkomplexnejšieho cyklistu. Najväčšou chybou boli iba tri cieľové stúpania, pričom ani to neboli všetky náročné. Zo skutočnými kopcami sa mrhalo v prvej polovici etáp, čo je neatraktívne pre cyklistov aj pre divákov. Cieľových stúpaní musí byť viac, i keď by zostalo takto veľa časovky. Potom by išlo o skutočnú komplexnosť. Možno už v 100. ročníku, ktorý by mal byť logicky hornatejší. Viac sa dozvieme v októbri 2012.
6. Odstúpenia, bezpečnosť
Paríž videlo zo 198 cyklistov iba 153. Otázka každý rok znie, že či sa situácia zhoršuje. Jednoznačne sa však dá povedať, že situácia je v posledných rokoch v podstate rovnaká. Najviac cyklistov prišlo do cieľa v roku 1991 a bolo to 158, čo nie je o veľa viac ako tento rok. Oproti minulému roku však spadlo jednoznačne menej favoritov. Najznámejším zraneným bol Samu Sánchez. Cyklistom relatívne prialo aj počasie, keď ich až na výnimky v zjazdoch neprekvapil dážď alebo hmla. Pomerne skoro bolo rozhodnuté o niektorých miestach, čo tiež pomohlo. No a na úvod sa išiel prológ a bezpečnosti pomohli aj časovky, kde sú riziko pádu a nervozita výrazne menšie.
7. Vysielačky
S bezpečnosťou súvisia vysielačky, ktoré sa na tohtoročnej Tour predviedli skôr v zlom svetle. Jednoznačne vďaka nim fungovala tímová réžia, čo dokázal najmä prípad Chrisa Frooma. Niektorí odborníci zo zahraničia, ale tiež slovenskí fanúšikovia navrhli nové riešenia. Napríklad, že nebezpečenstvo by hlásili pretekárom organizátori a na ostatné veci by sa vysielačka nepoužívala. Alebo by boli rozhovory s cyklistami zverejnené podobne ako vo Formule 1. Zatiaľ by mali vysielačky na Grand Tours zostať, no uvidíme dokedy. (viac o vysielačkách tu)
8. Fanúšikovia
Najväčšie zastúpenie medzi fanúšikmi priamo vo Francúzsku mali určite Francúzi a Nóri. Mohli sme však vidieť veľké množstvo slovenských vlajok, dokonca veľakrát mená Slovákov napísané na ceste. Na Tour bolo zrejme najviac Slovákov v histórii. Podobné pocity ako Ivana mala väčšina Slovákov na Tour: „Najviac ma prekvapilo, akú obrovskú základňu fanúšikov si tu získal Peter Sagan. Zožal azda väčšie ovácie ako samotný víťaz. Veľa ľudí už vie niečo viac o Slovensku. Stretla som veľa Francúzov, Belgičanov, Nemcov, dokonca Dánov, Argentínčanov či Američanov, ktorí si chceli so mnou vymeniť našu vlajku len preto, lebo od nás pochádza Peter Sagan. Dokonca tu bola belgická skupinka cyklistov, ktorí mali všetci na sebe dresy Liquigasu so slovenskou vlajkou." Slovensko sa naozaj skloňovalo v zahraničí, medzi fanúšikmi aj odborníkmi. Napríklad francúzski diváci francúzskej národnej televízie dostali súťažnú otázku, že z ktorého mesta pochádza Peter Sagan. Možnosti boli Nitra, Žilina a Plzeň.
Fanúšikovia však pripravili podobne ako v veľakrát v minulosti aj nepríjemné chvíle. Pri 12 miliónoch ľudí popri trase sa nájde pár asociálov... Pelotón zarazili najmä vysypané pripináčiky na ceste v 14. etape! „Bol to hlúpy žart, ktorý bol pre jazdcov veľmi nebezpečný," okomentoval to Christian Prudhomme. Druhá kuriózna situácia sa stala až na pódiu v Paríži, keď chcel fanúšik vyliezť na pódium a odfotiť sa so žltým Bradley Wigginsom. Pohotovo ho odstrčil Bernard Hinault. Fanúšik má napokon vďaka svetovým agentúram fotku s Wiggom, ale zrejme si to nepredstavoval tak, že bude pritom padať z pódia...
9. Posledná Tour de France
Spojenie posledná Tour de France znie zle pre fanúšikov, no ešte horšie pre cyklistov. 99. Ročník bol s najväčšou pravdepodobnosťou posledným pre hviezdy Hincapieho, Vinokourova, Moncoutieho a Hornera. Možno aj pre niektorých ďalších veteránov. Všetci traja sa však snažili ukázať, i keď sú už za zenitom. Aj v tomto je výnimočná Tour de France.
10. Priemerná rýchlosť
Ťažko povedať aký veľký význam má priemerná rýchlosť pri porovnávaní. V roku 2012 bola 39,883 km/h, čo je takmer o 0,1 km viac ako minulý rok. Priemer však vždy zvyšuje časovka. Tomuto ročníku poškodili najmä rovinaté etapy, vo väčšine tých úvodných sa išlo pod 40 km/h. Potom bola zase rýchlosť nižšia kvôli dominancii tímu Sky, ktorý si dokázal situáciu ukontrolovať aj pri nižšom tempe. Preto sa dá priemerná rýchlosť 99. ročníka označiť ako podpriemerná. Pri triumfoch Armstronga a Contadora boli priemery nad 40 km/h. Rekordom je rok 2005 a priemerná rýchlosť 41,654 km/h pri triumfe Armstronga.